Americká vláda sa nemôže ľubovoľne zadlžovať. Má, takpovediac, svoje „kongresové kritérium“. Aby bola bilancia štátneho rozpočtu aspoň čiastočne pod kontrolou, existuje v USA takzvaný dlhový strop: množstvo peňazí, ktoré si vláda môže požičať. Ak chce viac, najskôr Kongres musí odsúhlasiť zvýšenie spomínaného dlhového stropu. A druhý august tohto roku bol dátumom, do ktorého sa zvýšenie stropu požadovalo, inak by vláda nemala z čoho čerpať ďalšie financie. .v poslednej chvíli
Dohoda o zvýšení dlhového stropu vznikala dlho a bolestne. Zvyšovanie štátneho dlhu totiž z princípu i z praktických obáv o ekonomiku kritizujú republikáni – najmä tí, ktorých v posledných kongresových voľbách podporila fiskálne konzervatívna Tea Party. No aj demokrati ťažko ustupovali zo svojich požiadaviek. Predstavovali si výraznejšie zvýšenie dlhového stropu, zvýšenie príjmov štátu z daní a menšie škrty v oblasti štátnych výdavkov. Preto trvalo, kým sa spolu dve strany dohodli čo i len na návrhu, ktorý sa mal predložiť na hlasovanie zástupcom amerického ľudu.
Keď napokon kompromisný návrh uzrel svetlo sveta, stále nebolo jasné, či nájde podporu v Snemovni reprezentantov a v Senáte. Našiel ju. Cez víkend sa zástupcovia demokratov a republikánov dohodli, že dlhový strop by chceli zvýšiť a za akých podmienok sú ochotní to vykonať. V pondelok odhlasovala nimi dohodnutý kompromis o dlhovom strope Ameriky Snemovňa. V utorok prešiel návrh zákona cez Senát. Podpis prezidenta Baracka Obamu už len rýchlo zavŕšil to, čo budú teraz obe strany – demokrati i republikáni – usilovne predstavovať ako svoj úspech. .niečo by ste mali vedieť
Obsahom zákona je zvýšenie dlhového stropu zo súčasných 14,3 bilióna dolárov o 2,4 bilióna dolárov. Výsledný dlhový strop teda bude 16,7 bilióna dolárov. Ako „protiváha“ sú v zákone zakotvené rozpočtové škrty v hodnote 2,4 miliardy dolárov, ktoré sa však musia uskutočniť až v priebehu 10 rokov. Je to iluzórna protiváha. Škrty sú rozvrhnuté na pridlhé obdobie, kým zvýšenie dlhového stropu zabezpečí financovanie vlády len približne do budúcich prezidentských volieb, teda do novembra 2012. A navyše, škrty mali byť pôvodne omnoho vyššie – až do 4 biliónov dolárov. Táto suma bola obsiahnutá v minuloročnom návrhu na zvýšenie dlhového stropu, ktorý vypracovala komisia zložená z demokratov i republikánov. A je to aj suma, ktorú Spojeným štátom odporúčala agentúra Standard & Poor’s. Schválený a prezidentom podpísaný zákon požaduje len 2,4 biliónové úspory, S&P nie je nadšená a rating Amerike síce nezníži, ale iba „dočasne“. Agentúra Fitch Ratings žiada, aby sa USA vážne postarali o svoj rozpočtový schodok, a zákon o dlhovom strope označuje len za prvý krok nutného ozdravného procesu.
A je to veľmi opatrný krok. „Niečo by ste o tej dohode o škrtoch federálnych výdavkov mali vedieť,“ napísal pre New York Times oceneniami ovenčený ekonomický novinár Binyamin Appelbaum. „V skutočnosti federálne výdavky neznižuje. Ku koncu platnosti tejto dohody, teda o desať rokov, bude federálny dlh omnoho vyšší, ako je dnes,“ dodáva. Nový zákon sa totiž vôbec nevenuje federálnym výdavkom na zdravotnú starostlivosť. A senátor Rand Paul, republikán za štát Kentucky, napísal otvorený list, v ktorom vysvetlil, prečo hlasuje proti tomuto zákonu: „Súčasná dohoda o zvýšení dlhového stropu nepredíde nášmu pádu z fiskálneho útesu. Prinajlepšom ho spomalí.“ .ani prezident neoslavuje
V roku 2021 sa podľa Kongresového úradu pre rozpočet federálny dlh prehupne nad 100 percent ročného HDP. Aby sa cez túto ekonomicky ťažko únosnú hranicu dlh nedostal, na to by boli potrebné tie 4 bilióny škrtov v štátnych výdavkoch v priebehu najbližších desiatich rokoch. Ako obrovský dlh spomalí americkú ekonomiku, už teraz postihnutú krízou? Veľmi presne sa to odhadovať nedá, môže však mať jedine negatívny až veľmi negatívny vplyv.
Hoci sa zdá, že Barack Obama môže oslavovať, pretože sa nestane „prezidentom bankrotu“, opak je pravdou. Tvrdé jadro demokratických voličov jeho ústupky voči republikánom pokladá za zbabelosť. A republikáni v Kongrese sa aj vďaka boju o dlhový strop vyhranili – vedia, že za stredovo bezfarebné postoje im už voliči v ére Tea Party body nepridelia.
Dohoda o zvýšení dlhového stropu vznikala dlho a bolestne. Zvyšovanie štátneho dlhu totiž z princípu i z praktických obáv o ekonomiku kritizujú republikáni – najmä tí, ktorých v posledných kongresových voľbách podporila fiskálne konzervatívna Tea Party. No aj demokrati ťažko ustupovali zo svojich požiadaviek. Predstavovali si výraznejšie zvýšenie dlhového stropu, zvýšenie príjmov štátu z daní a menšie škrty v oblasti štátnych výdavkov. Preto trvalo, kým sa spolu dve strany dohodli čo i len na návrhu, ktorý sa mal predložiť na hlasovanie zástupcom amerického ľudu.
Keď napokon kompromisný návrh uzrel svetlo sveta, stále nebolo jasné, či nájde podporu v Snemovni reprezentantov a v Senáte. Našiel ju. Cez víkend sa zástupcovia demokratov a republikánov dohodli, že dlhový strop by chceli zvýšiť a za akých podmienok sú ochotní to vykonať. V pondelok odhlasovala nimi dohodnutý kompromis o dlhovom strope Ameriky Snemovňa. V utorok prešiel návrh zákona cez Senát. Podpis prezidenta Baracka Obamu už len rýchlo zavŕšil to, čo budú teraz obe strany – demokrati i republikáni – usilovne predstavovať ako svoj úspech. .niečo by ste mali vedieť
Obsahom zákona je zvýšenie dlhového stropu zo súčasných 14,3 bilióna dolárov o 2,4 bilióna dolárov. Výsledný dlhový strop teda bude 16,7 bilióna dolárov. Ako „protiváha“ sú v zákone zakotvené rozpočtové škrty v hodnote 2,4 miliardy dolárov, ktoré sa však musia uskutočniť až v priebehu 10 rokov. Je to iluzórna protiváha. Škrty sú rozvrhnuté na pridlhé obdobie, kým zvýšenie dlhového stropu zabezpečí financovanie vlády len približne do budúcich prezidentských volieb, teda do novembra 2012. A navyše, škrty mali byť pôvodne omnoho vyššie – až do 4 biliónov dolárov. Táto suma bola obsiahnutá v minuloročnom návrhu na zvýšenie dlhového stropu, ktorý vypracovala komisia zložená z demokratov i republikánov. A je to aj suma, ktorú Spojeným štátom odporúčala agentúra Standard & Poor’s. Schválený a prezidentom podpísaný zákon požaduje len 2,4 biliónové úspory, S&P nie je nadšená a rating Amerike síce nezníži, ale iba „dočasne“. Agentúra Fitch Ratings žiada, aby sa USA vážne postarali o svoj rozpočtový schodok, a zákon o dlhovom strope označuje len za prvý krok nutného ozdravného procesu.
A je to veľmi opatrný krok. „Niečo by ste o tej dohode o škrtoch federálnych výdavkov mali vedieť,“ napísal pre New York Times oceneniami ovenčený ekonomický novinár Binyamin Appelbaum. „V skutočnosti federálne výdavky neznižuje. Ku koncu platnosti tejto dohody, teda o desať rokov, bude federálny dlh omnoho vyšší, ako je dnes,“ dodáva. Nový zákon sa totiž vôbec nevenuje federálnym výdavkom na zdravotnú starostlivosť. A senátor Rand Paul, republikán za štát Kentucky, napísal otvorený list, v ktorom vysvetlil, prečo hlasuje proti tomuto zákonu: „Súčasná dohoda o zvýšení dlhového stropu nepredíde nášmu pádu z fiskálneho útesu. Prinajlepšom ho spomalí.“ .ani prezident neoslavuje
V roku 2021 sa podľa Kongresového úradu pre rozpočet federálny dlh prehupne nad 100 percent ročného HDP. Aby sa cez túto ekonomicky ťažko únosnú hranicu dlh nedostal, na to by boli potrebné tie 4 bilióny škrtov v štátnych výdavkoch v priebehu najbližších desiatich rokoch. Ako obrovský dlh spomalí americkú ekonomiku, už teraz postihnutú krízou? Veľmi presne sa to odhadovať nedá, môže však mať jedine negatívny až veľmi negatívny vplyv.
Hoci sa zdá, že Barack Obama môže oslavovať, pretože sa nestane „prezidentom bankrotu“, opak je pravdou. Tvrdé jadro demokratických voličov jeho ústupky voči republikánom pokladá za zbabelosť. A republikáni v Kongrese sa aj vďaka boju o dlhový strop vyhranili – vedia, že za stredovo bezfarebné postoje im už voliči v ére Tea Party body nepridelia.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.