Desiateho júna 1942 Československá tlačová agentúra zverejnila túto správu: „Úředně se oznamuje: Za pátrání po vrazích SS obergruppenführera Heydricha byly zjištěny nezvratné poukazy, že obyvatelstvo obce Lidice u Kladna poskytovalo podporu a pomoc okruhu pachatelů, kteří přicházejí v úvahu. Příslušné důkazy byly zjištěny bez pomoci místního obyvatelstva, třebaže na věc bylo dotazováno. Stanovisko k atentátu, tímto projevené, je zdůrazňováno ještě dalšími činy Říši nepřátelskými, jakými jsou např.: nálezy protistátních tiskovin, skladišť zbraní a munice, ilegální vysílačky a neobyčejně velkého množství zboží, jež podléhá řízenému hospodářství, a okolností, že v aktivních službách nepřátelských v zahraničí jsou obyvatelé jmenované obce. Protože se obyvatelé této vesnice svou činností a podporou vrahů SS obergruppenführera Heydricha co nejhlubším způsobem provinili proti vydaným zákonům, byli dospělí muži zastřeleni, ženy dovezeny do koncentračního tábora a děti dány na náležité vychování. Budovy v obci byly srovnány se zemí a jméno obce bylo vymazáno.“
Začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia sa scenárista Zdeněk Mahler, po tom, ako si mnohé o lidickej masakre naštudoval, stretol s jediným mužov, ktorý ju prežil, s Františkom Saidlom. A získal jeho cenné svedectvo. Lidice ako téma pre film zaujímali všelikoho: Martina Friča, Jána Kadára s Elmarom Klosom, Miloša Formana, Alice Nellis...
V roku 2007 získal Mahlerov scenár o Lidiciach Českého leva za Najlepší nezrealizovaný scenár. Napokon sa látka dostala k režisérovi Petrovi Nikolaevovi (Báječná léta pod psa, Kousek nebe): „Nestačí jen zopakovat historická fakta. Je přede mnou úkol vytvořit něco živoucího. Vyprávět o lidech, kteří v té vesnici žili, radovali se a měli svoje drobné problémy."
V lete roku 2011 sú už Lidice nakrútené a prichádzajú do kín. Nie je to historický veľkofilm, nie je to ani film vojnový, je to príbeh obyčajných ľudí, čo sa nespravodlivo v nesprávny čas ocitli na nesprávnom mieste. Príbeh o tom, ako malé ľudské zlyhania a nestatočnosti privedú stovky nevinných na hranicu, kde sa umiera. Aj o tom, ako sa politická mašinéria často vôbec nedá skĺbiť s normálnym životom.
Šíma, prchký chlap v stredných rokoch, nešťastnou náhodou, teda neúmyselne usmrtí vlastného syna. Odsúdia ho na štyri roky. Kým si odpykáva trest, v jeho rodnej obci sa dejú veci. Nemci prevezmú moc v dedine, ktosi odchádza za letca do Británie, odvlečú prvých nepohodlných. List, čo mal zamaskovať chlapskú slabosť a neveru, spúšťa zničujúci vodopád udalostí, ktoré nemeckým protektorom umožnia ukuť pomstu za heydrichiádu. Roztočené koleso už nemožno zastaviť. Niečia smrť umožňuje inému žiť a nikto sa nikoho nepýta, či ten iný vôbec chce žiť – so všetkými tými spomienkami a výčitkami.
V českom filmovom priestore vzniklo za posledný čas niekoľko snímok, ktoré sa svojimi príbehmi vracajú do dejín: Protektor, Nedodržaný sľub, Habermanov mlyn, Nickyho rodina, pripomínajú, interpretujú, transponujú dejepisné fakty do umeleckej výpovede. Do Lidíc sa vložilo veľa energie – aj tej marketingovej. Prinášajú ešte stále elektrizujúcu tému. Tá partia osudu bola viac ako než krutá. Vyrazila svetu dych, hoci aj bol svet v tých dobách už zvyknutý na všeličo. Film, žiaľ, ostal kdesi na polceste. Je cenné, že vznikol; pravdepodobne bude divácky úspešný, ale – dosť cynicky povedané – história a uhol pohľadu nastolený v scenári ponúkli nahrávku na brilantný, zdrvujúci smeč, filmári však mali čo robiť, aby loptičku nezahrali do autu. Lidice (Česko, Slovensko 2011). Scenár: Zdeněk Mahler. Réžia: Petr Nikolaev. Kamera: Antonio Riestra. Hudba: Michal Hrůza a James Harries. Hrajú: Karel Roden, Zuzana Fialová, Roman Luknár, Zuzana Bydžovská, Jan Budař, Marek Adamczyk a ďalší.
Začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia sa scenárista Zdeněk Mahler, po tom, ako si mnohé o lidickej masakre naštudoval, stretol s jediným mužov, ktorý ju prežil, s Františkom Saidlom. A získal jeho cenné svedectvo. Lidice ako téma pre film zaujímali všelikoho: Martina Friča, Jána Kadára s Elmarom Klosom, Miloša Formana, Alice Nellis...
V roku 2007 získal Mahlerov scenár o Lidiciach Českého leva za Najlepší nezrealizovaný scenár. Napokon sa látka dostala k režisérovi Petrovi Nikolaevovi (Báječná léta pod psa, Kousek nebe): „Nestačí jen zopakovat historická fakta. Je přede mnou úkol vytvořit něco živoucího. Vyprávět o lidech, kteří v té vesnici žili, radovali se a měli svoje drobné problémy."
V lete roku 2011 sú už Lidice nakrútené a prichádzajú do kín. Nie je to historický veľkofilm, nie je to ani film vojnový, je to príbeh obyčajných ľudí, čo sa nespravodlivo v nesprávny čas ocitli na nesprávnom mieste. Príbeh o tom, ako malé ľudské zlyhania a nestatočnosti privedú stovky nevinných na hranicu, kde sa umiera. Aj o tom, ako sa politická mašinéria často vôbec nedá skĺbiť s normálnym životom.
Šíma, prchký chlap v stredných rokoch, nešťastnou náhodou, teda neúmyselne usmrtí vlastného syna. Odsúdia ho na štyri roky. Kým si odpykáva trest, v jeho rodnej obci sa dejú veci. Nemci prevezmú moc v dedine, ktosi odchádza za letca do Británie, odvlečú prvých nepohodlných. List, čo mal zamaskovať chlapskú slabosť a neveru, spúšťa zničujúci vodopád udalostí, ktoré nemeckým protektorom umožnia ukuť pomstu za heydrichiádu. Roztočené koleso už nemožno zastaviť. Niečia smrť umožňuje inému žiť a nikto sa nikoho nepýta, či ten iný vôbec chce žiť – so všetkými tými spomienkami a výčitkami.
V českom filmovom priestore vzniklo za posledný čas niekoľko snímok, ktoré sa svojimi príbehmi vracajú do dejín: Protektor, Nedodržaný sľub, Habermanov mlyn, Nickyho rodina, pripomínajú, interpretujú, transponujú dejepisné fakty do umeleckej výpovede. Do Lidíc sa vložilo veľa energie – aj tej marketingovej. Prinášajú ešte stále elektrizujúcu tému. Tá partia osudu bola viac ako než krutá. Vyrazila svetu dych, hoci aj bol svet v tých dobách už zvyknutý na všeličo. Film, žiaľ, ostal kdesi na polceste. Je cenné, že vznikol; pravdepodobne bude divácky úspešný, ale – dosť cynicky povedané – história a uhol pohľadu nastolený v scenári ponúkli nahrávku na brilantný, zdrvujúci smeč, filmári však mali čo robiť, aby loptičku nezahrali do autu. Lidice (Česko, Slovensko 2011). Scenár: Zdeněk Mahler. Réžia: Petr Nikolaev. Kamera: Antonio Riestra. Hudba: Michal Hrůza a James Harries. Hrajú: Karel Roden, Zuzana Fialová, Roman Luknár, Zuzana Bydžovská, Jan Budař, Marek Adamczyk a ďalší.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.