Hudba nie je práca

.legenda hovorí, že všetci Íri od detstva spievajú. V tvojom prípade to  tak skutočne bolo, nie?
Asi áno. Ale vieš, všetky deti rady spievajú, až kým im niekto dospelý nepovie, že spievať nevedia. (Smiech.) Ale ja som skutočne stále spievala a znervózňovala  tým ľudí okolo seba. .keď si bola tínedžerka, hrala si v kapele?
Trochu. Mala som však rada hlavne operu. Vlastne som si operným spevom uvoľnovala všetky úzkosti, ktoré som v sebe mala. .čiže žiadny punk?
Nie, to určite nie. Ja som bola dlhé roky presvedčená, že budem opernou speváčkou. A potom som si uvedomila, že to nie je moja cesta. .študovala si operný spev?
Chodila som na lekcie klasického spevu v škole. .formálne si však hudbu neštudovala?
Na univerzite som študovala francúštinu a históriu umenia. Ale nedoštudovala som. Krátko po tom, ako som prišla na univerzitu, stretla som Damiena Ricea, začali sme spolu hrávať, nahrali sme platňu. Mali sme toľko koncertov, že som už na štúdium nemala čas. Tak som to po dvoch rokoch zabalila. .takže odvtedy hráš a spievaš.
Áno. Asi sedem rokov som spolupracovala s Damienom, potom som z jeho kapely odišla a odvtedy to stále rastie. .damien Rice bol známy pesničkár a ty si bola v jeho kapele. Potom si začala vystupovať sólovo. Bola to veľká zmena?
Najťažšie to bolo v mojej hlave. Na vystupovanie pred ľuďmi som bola zvyknutá, ale zrazu som bola v centre pozornosti a keď sa napríklad niekomu roztrhla struna na gitare, bola som to ja, kto musel niečo povedať. Jednoducho som sa stala človekom, na ktorého pleciach bol celý koncert. Musíš viesť celý koncert. Skoro ako dirigent. Keď som bola v Damienovej kapele, nič z toho som nemusela robiť. Keď som hrala s vlastnou kapelou, musela som sa to všetko veľmi rýchlo naučiť. Musela som sa naučiť hovoriť „Hello! Good evening!" na začiatku koncertov a „Good night!" na konci. Ale našťastie mám výbornú kapelu, takže to celkom ide. .dlho sa o tebe hovorilo ako o „tej speváčke, ktorá hrala s Damienom Riceom".
Samozrejme. .ako si to vnímala?
Bolo to v poriadku. Veď tak ma ľudia poznali. Dnes už mám za sebou viac vecí a minimálne v Írsku ma ľudia už vnímajú ako mňa. (Smiech.) Ale stále je to dôležitý údaj v mojom životopise. A nakoniec – je to pravda. Takže je to v poriadku. .hrávaš stále s kapelou, alebo vystupuješ aj úplne sama?
Urobila som zopár koncertov len sama s gitarou, ale ja mám svoju kapelu veľmi rada. Sú to moji chlapci, moji bratia. .čiže tvoja kapela je viac-menej stabilná.
Áno. Doteraz sa vymenil iba bubeník. Aj na albumoch hrajú so mnou títo ľudia, len sa k nám niekedy pridávajú sláčiky a dychy. Ale s nimi nechodíme na turné, lebo by sa nezmestili do mikrobusu. .v roku 2008 si nahrala album Sea Sew. Zvláštny názov.
Je to slovná hračka. See-saw je po anglicky detská hojdačka a keďže obal albumu je vyšívaný a v textoch sa často spomína more, tak som ho nazvala Sea Sew (Morský steh – pozn. red.). .ako vznikajú tvoje piesne. Z ničoho nič sa objavia, alebo je to dlhší proces?
Je niekoľko piesní, ktoré vznikli úplne spontánne: dostala som nejaký nápad, napísala som text a za desať minút z toho bola pieseň. Iné piesne vznikajú tak, že si len niečo pospevujem, brnkám na gitare a pieseň prichádza postupne. Každá pieseň vzniká ináč, no zdá sa mi, že sa v komponovaní zlepšujem – teda v tom zmysle, že to ide trochu rýchlejšie. .po dvoch koncertoch a po vypočutí albumu mi je jasné, že tvoje pesničky sú detailne a citlivo aranžované. Je to výsledok  práce kapely?
Niekedy viem presne, čo chcem, ale väčšinou ide o spoluprácu celej kapely. Ja im zahrám pesničku a potom na nej pracujeme spolu. .okrem vlastnej kapely spolupracuješ s viacerými ďalšími hudobníkmi. Napríklad s Herbie Hancockom.
Damien s ním nahral jedu pieseň pred rokmi. Herbie rád spolupracuje s rôznymi spevákmi na albumoch cover verzií. Ja som s ním nahrala pieseň Don't Explain od Billie Holiday. Robilo sa nám spolu veľmi dobre. On je totiž veľmi príjemný človek. Zdá sa, že sa mu páči môj spev, a tak sme na ďalšom albume spolu nahrali Dylanovu pesničku Times They Are A Changing. Bola som uňho doma, tvárila som sa hrdinsky, ale mala som strašnú trému. On však dokáže človeka nesmierne povzbudiť, a tak ma tréma prešla. .ty si výborná speváčka  so silným výrazom a dokonalou intonáciou, ale predsa  len: Herbie Hancock  je džezový guru, ktorý rozmýšľa  v hustých harmóniách a zložitých melodických linkách...
Presne tak. V takýchto chvíľach sa nechám viesť vlastným inštinktom a príliš o tom nerozmýšľam. On je nesmierne slobodný muzikant, ktorý dokáže hrať stále ináč a vždy ťa niečím prekvapí. Tak som aj ja bola slobodná a spievala som tak, ako som to cítila. Keď mal minulý rok koncert v Dubline, spievala som s ním dokonca naživo. A potom ma pozval na koncert pri príležitosti svojich sedemdesiatych narodenín v Hollywood Bowl. A to bolo teda fakt úžasné – ako nakoniec všetky dobré veci. .tvoje pesničky sú pomerne intímne. Aké to je, odkrývať svoje emócie pred ľuďmi?
Vieš, ja veľmi rada spievam. A nielen svoje piesne. Emócie sú súčasťou piesní, sú s piesňami prepletené. Niekedy to ide pomerne ľahko. Napríklad bratislavský koncert v Klariskách. Tam som cítila, že sa deje niečo úžasné, že som v tom všetkom spolu s poslucháčmi. Mimochodom, bol to jeden z mojich najlepších koncertov. Na festivaloch to ide ťažšie, teda určite to je menej emocionálne nabité, ale aj to mám rada. .čo tvoj nový album?
Je hotový. .ale ešte nebol vydaný.
Ešte nie. Myslím, že by mal vyjsť koncom septembra. Všetko je nahraté, obal je hotový, všetko ide podľa plánu. .v čom je nový album iný ako Sea Sew?
Podľa mňa je pevnejší, silnejší. Nahrali sme ho za týždeň vo Walese v podstate naživo v jednej miestnosti. Nahrali sme štyri-päť verzií z každej piesne, bez ďalšieho upravovania. Asi sme trochu vyrástli a máme viac sebadôvery. .aká hudba ťa inšpiruje?
Mám rada operu, Glena Hansarda, Elbow, Wilco, Joni Mitchellovú. Vo všeobecnosti mám rada silný spev. .na Pohode aj v Klariskách si zakončila koncert cover verziou Personal Jesus od Depeche Mode...
V tom kostole som to jednoducho musela urobiť. .čo ťa k tej piesnie priviedlo?
Páči sa mi Johnnyho Cashova verzia tejto pesničky. A dostala som nový dulcimer a keďže na ňom neviem poriadne hrať, tak ho zatiaľ využívam ako zdroj hluku v tejto pesničke. A je to dobrá pieseň, ktorú všetci poznajú. .čo robíš, keď nenahrávaš a nekoncertuješ?
Píšem hudbu. Som doma v Írsku a učím sa hrať na dulcimer. (Smiech.) .neunavujú ťa koncertné šnúry?
Ani nie. Veď to nie je nejaká ťažká práca. Len cestuješ po svete s priateľmi a hráš hudbu. A to je výborné! .ako je možné, že v Írsku je toľko dobrých spevákov?
Spievanie je v Írsku dôležitou kultúrnou tradíciou. Radi sme spolu, radi spolu pijeme, radi si rozprávame príbehy, radi spievame v baroch svoje piesne. .neviem si ťa celkom predstaviť v bare s pohárom piva na stole...
No, bol by si prekvapený. (Smiech.) Lisa Hanniganová /
sa narodila v roku 1981, sedem rokov spolupracovala s Damienom Riceom, od roku 2007 vystupuje s vlastnou kapelou. V roku 2009 vydala album Sea Sew, ktorý v Írsku získal cenu za najlepší album roka a bol nominovaný na Mercury Prize. V júli vystúpila na Pohode, v bratislavských Klariskách a na festivale Colours of Ostrava.