.xiu Xiu funguje už deväť rokov, máte za sebou osem albumov. V Košiciach začínate svoje letné európske turné. S akým setlistom vyrážate na toto turné?
JS: Sú tam novšie aj staršie veci a niekoľko nových skladieb z pripravovaného albumu, ktorý vyjde vo februári 2012. Tie nové skladby budeme dnes hrať naživo prvýkrát. .nervózni?
AS: Pred chvíľou sa mi triasli ruky. (Smiech.) .na Slovensku hráte prvýkrát. Ak by ste museli, ako by ste opísali hudbu, ktorú robí Xiu Xiu?
AS: Počuli ste o poliach explodujúcich melónov v Číne? Takže asi tak – ako explodujúce melóny.
<//strong>JS: Presne! Ďakujem Angela. Ako explodujúce melóny. .váš názov pochádza z titulu čínskeho filmu Xiu Xiu: The Sent Down Girl. Ako ten film súvisí s tým, čo robíte?
JS: Ten film sme videli s Corrym McCullochom v čase, keď sme zakladali Xiu Xiu. Odohráva sa počas kultúrnej revolúcie v Číne, Xiu Xiu je meno mladej ženy, hlavnej protagonistky. Vždy, keď sa pokúsi nejakým spôsobom zlepšiť svoj život, všetko sa zhorší. Obaja sme to s ňou vedeli precítiť, prežívali sme niečo podobné. .vo vašich skladbách spracúvate rôzné traumy, psychickú úzkosť…
JS: Tie skladby hovoria o tom, čo sa deje v našich životoch a životoch našich známych a rodín. Reflektujú tiež politické udalosti. Keby ste si v knižnici pozreli noviny z roku 2002, budete vedieť, o čom náš album z toho roku je. Na pripravovanom albume je napríklad skladba venovaná 15-ročnému chlapcovi, civilistovi, ktorého zabili americkí vojaci v Afganistane viac-menej pre zábavu. Je tam aj skladba, ktorá sa týka debaty o reprodukčných právach v USA. Vychádza zo skúsenosti našej kamarátky a toho, ako prežívala rozhodovanie, či ísť na potrat vo svojich osemnástich rokoch. Je to smutná skladba, ale zároveň plná hnevu voči bezcitným postojom americkej pravice. .vaše texty sú dôležitou súčasťou skladieb, často spomínate literatúru ako veľký vplyv na vašu tvorbu. Ktorí autori najviac ovplyvnili imaginatívny svet Xiu Xiu?
JS: Japonské haiku je určite jedným z najsilnejších vplyvov. Ďalej Elfriede Jelinek, Yukio Mishima, V.S. Naipaul, Dennis Cooper… A veľa ďalších, napríklad Charles Bukowski, aj keď nie štylisticky, ale témami, ktorými sa zaoberá. Z poézie napríklad Ingeborg Bachmann. A haiku, veľa haiku. .to, čo čítate, aj to, čo skladáte, zväčša spracúva rôzne podoby temnoty, drsné námety, depresívne stavy, nenávisť k sebe… Čo bola posledná krásna vec, ktorú ste videli?
JS: Dobrá otázka. Presne viem, čo bola posledná krásna vec, ktorú videla Angela...
<//strong>AS: (Smiech.) Cestu z Budapešti do Košíc lemovali polia slnečníc, ktoré milujem, polia kukurice, ktorú tiež milujem a polia melónov, ktoré milujem najviac. Striedali sa v pravidelných intervaloch slnečnice-kukurica-melóny, tesne vedľa seba – bolo to úžasné. Chcela som sa tam vrhnúť a zostať tam navždy. .as ty?
JS: Angelin úsmev, keď sa vtedy otočila od okna auta. .je veta „Dear God, I hate myself,“ ktorá je titulom skladby a zároveň názvom vášho posledného albumu, priamym oslovením, spoveďou alebo zvolaním?
JS: Priamym oslovením. Ale aj všetkým tým ostatným. Autorka je publicistka.
JS: Sú tam novšie aj staršie veci a niekoľko nových skladieb z pripravovaného albumu, ktorý vyjde vo februári 2012. Tie nové skladby budeme dnes hrať naživo prvýkrát. .nervózni?
AS: Pred chvíľou sa mi triasli ruky. (Smiech.) .na Slovensku hráte prvýkrát. Ak by ste museli, ako by ste opísali hudbu, ktorú robí Xiu Xiu?
AS: Počuli ste o poliach explodujúcich melónov v Číne? Takže asi tak – ako explodujúce melóny.
<//strong>JS: Presne! Ďakujem Angela. Ako explodujúce melóny. .váš názov pochádza z titulu čínskeho filmu Xiu Xiu: The Sent Down Girl. Ako ten film súvisí s tým, čo robíte?
JS: Ten film sme videli s Corrym McCullochom v čase, keď sme zakladali Xiu Xiu. Odohráva sa počas kultúrnej revolúcie v Číne, Xiu Xiu je meno mladej ženy, hlavnej protagonistky. Vždy, keď sa pokúsi nejakým spôsobom zlepšiť svoj život, všetko sa zhorší. Obaja sme to s ňou vedeli precítiť, prežívali sme niečo podobné. .vo vašich skladbách spracúvate rôzné traumy, psychickú úzkosť…
JS: Tie skladby hovoria o tom, čo sa deje v našich životoch a životoch našich známych a rodín. Reflektujú tiež politické udalosti. Keby ste si v knižnici pozreli noviny z roku 2002, budete vedieť, o čom náš album z toho roku je. Na pripravovanom albume je napríklad skladba venovaná 15-ročnému chlapcovi, civilistovi, ktorého zabili americkí vojaci v Afganistane viac-menej pre zábavu. Je tam aj skladba, ktorá sa týka debaty o reprodukčných právach v USA. Vychádza zo skúsenosti našej kamarátky a toho, ako prežívala rozhodovanie, či ísť na potrat vo svojich osemnástich rokoch. Je to smutná skladba, ale zároveň plná hnevu voči bezcitným postojom americkej pravice. .vaše texty sú dôležitou súčasťou skladieb, často spomínate literatúru ako veľký vplyv na vašu tvorbu. Ktorí autori najviac ovplyvnili imaginatívny svet Xiu Xiu?
JS: Japonské haiku je určite jedným z najsilnejších vplyvov. Ďalej Elfriede Jelinek, Yukio Mishima, V.S. Naipaul, Dennis Cooper… A veľa ďalších, napríklad Charles Bukowski, aj keď nie štylisticky, ale témami, ktorými sa zaoberá. Z poézie napríklad Ingeborg Bachmann. A haiku, veľa haiku. .to, čo čítate, aj to, čo skladáte, zväčša spracúva rôzne podoby temnoty, drsné námety, depresívne stavy, nenávisť k sebe… Čo bola posledná krásna vec, ktorú ste videli?
JS: Dobrá otázka. Presne viem, čo bola posledná krásna vec, ktorú videla Angela...
<//strong>AS: (Smiech.) Cestu z Budapešti do Košíc lemovali polia slnečníc, ktoré milujem, polia kukurice, ktorú tiež milujem a polia melónov, ktoré milujem najviac. Striedali sa v pravidelných intervaloch slnečnice-kukurica-melóny, tesne vedľa seba – bolo to úžasné. Chcela som sa tam vrhnúť a zostať tam navždy. .as ty?
JS: Angelin úsmev, keď sa vtedy otočila od okna auta. .je veta „Dear God, I hate myself,“ ktorá je titulom skladby a zároveň názvom vášho posledného albumu, priamym oslovením, spoveďou alebo zvolaním?
JS: Priamym oslovením. Ale aj všetkým tým ostatným. Autorka je publicistka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.