Hneď na začiatku musím urobiť zadosť novinárskej profesionalite a odhaliť možný konflikt záujmov: dvaja členovia skupiny Živé kvety sú moji kolegovia v redakcii, speváčka pracuje v Artfore presne za tým stolom, za ktorým som štyri roky sedával ja a aj bubeníčka a basgitarista sú moji kamaráti.
Tak, a teraz k samotnému artefaktu, ktorý vydalo Občianske združenie Mosty – Gesharim. V prvom rade treba oceniť dobrý nápad. Perute je totiž kniha rozhovorov a textov spojená so živým cédečkom a dévedéčkom. Možno ich (tie Perute) teda čítať, počúvať aj pozerať. Neviem, či by to podobne zafungovalo aj pri iných kapelách, ale pre Živé kvety je tento trojformát ako stvorený.
Živé kvety sú totiž najlepšie naživo. Hoci majú za sebou už osem štúdiových albumov, z ktorých šesť je výborných a aj ostatné dva veľmi dobré, ich živé vystúpenia sú najsilnejšie. Je to kapela, ktorá nedokáže žiadny koncert zahrať „len tak". Vždy začína od podlahy a ide až nadoraz. Na pódiu veľkého festivalu aj v malom klube. Dokonca aj vtedy, keď vedia, že ich koncert sníma niekoľko kamier a citlivých mikrofónov – tak ako v piatok 13. júna 2008 v petržalskom Klube za Zrkadlom. Trinásť piesní na CD a o tri viac na DVD ukazujú kapelu v plnej sile a kráse. Aj s popleteným začiatkom piesne Havran, aj s prídavkami a so všetkým, čo k ich koncertom patrí. Nahrávka bola len mierne vyčistená a upravená, takže to, čo na nej počujete, čo na DVD vidíte, sú Kvety také živé, ako si na ne pamätáme zo Stoky, ako ich z času na čas vidíme v Randale či (nedávno) na Pohode. Kapela, ktorá spolu cíti, kapela neexhibujúca, ale intenzívne komunikujúca.
Knižná časť „balíka" má dve časti: tú väčšiu tvoria rozhovory rockera, básnika, vysokoškolského učiteľa a rozhlasového redaktora Pištu Chrappu s jednotlivými členmi kapely, menšiu texty piesní, ktoré sú na priložených hudobných nosičoch (aj s anglickými prekladmi).
„Hĺbkové" rozhovory s hudobníkmi sa málokedy vyhnú dvom úskaliam: bulvárnej pikantérii a hudobníckemu fachidiotizmu. Pištovi Chrappovi sa to podarilo, vďaka čomu aj neiniciovaný čitateľ rýchlo zistí, že Lucia Piussi, Juraj Mironov, Peter Bálik, Jakub Kratochvíl a Agnes Lovecká sú aj mimo pódia zaujímaví ľudia s ostro rezanými názormi a celkom fascinujúcimi príbehmi. Lucia rozpráva o byzantskom príbehu svojej rodiny, o svojich vzťahoch s mužmi, o hudbe, Stoke či politike tak otvorene, ako sa len dá. Juraj hovorí napríklad o ruských koreňoch a detstve v rodine dirigenta, Peter o žurnalistike a o Fedorovi Gálovi, Jakub o knihách, rodičoch a o prijatí do kapely, Agnes o farmárčení a Amerike. Pišta Chrappa rozvíja rozhovory okolo spoločných otázok a pri každom respondentovi následne ako pes s mimoriadne vyvinutým čuchom nachádza citlivé miesta a osobné špecifiká. Ako znalec a priateľ kapely vie z jej členov vytiahnuť veci, ktoré v žiadnom inom rozhovore nepovedali, ako hudobník a básnik vie položiť fundované otázky súvisiace s muzikou a textami.
Dôležitou súčasťou knihy sú fotografie Lucie Bartošovej a príjemná, invenčná grafika Janky a Pala Bálikovcov.
Perutiam možno vytknúť len jediné: je škoda, že tvorba tohto audio-vizuálno-slovného balíka trvala neuveriteľné tri roky. Živé kvety od oného koncertu v roku 2008 vyzreli, ich hudba je údernejšia, ostrejšia, v niečom citlivejšia. V rozhovoroch si o tom možno prečítať, ak to však chcete počuť a vidieť, budete si musieť počkať na najbližší koncert. Živé kvety: Perute (OZ Mosty - Gesharim, 2011.)
Tak, a teraz k samotnému artefaktu, ktorý vydalo Občianske združenie Mosty – Gesharim. V prvom rade treba oceniť dobrý nápad. Perute je totiž kniha rozhovorov a textov spojená so živým cédečkom a dévedéčkom. Možno ich (tie Perute) teda čítať, počúvať aj pozerať. Neviem, či by to podobne zafungovalo aj pri iných kapelách, ale pre Živé kvety je tento trojformát ako stvorený.
Živé kvety sú totiž najlepšie naživo. Hoci majú za sebou už osem štúdiových albumov, z ktorých šesť je výborných a aj ostatné dva veľmi dobré, ich živé vystúpenia sú najsilnejšie. Je to kapela, ktorá nedokáže žiadny koncert zahrať „len tak". Vždy začína od podlahy a ide až nadoraz. Na pódiu veľkého festivalu aj v malom klube. Dokonca aj vtedy, keď vedia, že ich koncert sníma niekoľko kamier a citlivých mikrofónov – tak ako v piatok 13. júna 2008 v petržalskom Klube za Zrkadlom. Trinásť piesní na CD a o tri viac na DVD ukazujú kapelu v plnej sile a kráse. Aj s popleteným začiatkom piesne Havran, aj s prídavkami a so všetkým, čo k ich koncertom patrí. Nahrávka bola len mierne vyčistená a upravená, takže to, čo na nej počujete, čo na DVD vidíte, sú Kvety také živé, ako si na ne pamätáme zo Stoky, ako ich z času na čas vidíme v Randale či (nedávno) na Pohode. Kapela, ktorá spolu cíti, kapela neexhibujúca, ale intenzívne komunikujúca.
Knižná časť „balíka" má dve časti: tú väčšiu tvoria rozhovory rockera, básnika, vysokoškolského učiteľa a rozhlasového redaktora Pištu Chrappu s jednotlivými členmi kapely, menšiu texty piesní, ktoré sú na priložených hudobných nosičoch (aj s anglickými prekladmi).
„Hĺbkové" rozhovory s hudobníkmi sa málokedy vyhnú dvom úskaliam: bulvárnej pikantérii a hudobníckemu fachidiotizmu. Pištovi Chrappovi sa to podarilo, vďaka čomu aj neiniciovaný čitateľ rýchlo zistí, že Lucia Piussi, Juraj Mironov, Peter Bálik, Jakub Kratochvíl a Agnes Lovecká sú aj mimo pódia zaujímaví ľudia s ostro rezanými názormi a celkom fascinujúcimi príbehmi. Lucia rozpráva o byzantskom príbehu svojej rodiny, o svojich vzťahoch s mužmi, o hudbe, Stoke či politike tak otvorene, ako sa len dá. Juraj hovorí napríklad o ruských koreňoch a detstve v rodine dirigenta, Peter o žurnalistike a o Fedorovi Gálovi, Jakub o knihách, rodičoch a o prijatí do kapely, Agnes o farmárčení a Amerike. Pišta Chrappa rozvíja rozhovory okolo spoločných otázok a pri každom respondentovi následne ako pes s mimoriadne vyvinutým čuchom nachádza citlivé miesta a osobné špecifiká. Ako znalec a priateľ kapely vie z jej členov vytiahnuť veci, ktoré v žiadnom inom rozhovore nepovedali, ako hudobník a básnik vie položiť fundované otázky súvisiace s muzikou a textami.
Dôležitou súčasťou knihy sú fotografie Lucie Bartošovej a príjemná, invenčná grafika Janky a Pala Bálikovcov.
Perutiam možno vytknúť len jediné: je škoda, že tvorba tohto audio-vizuálno-slovného balíka trvala neuveriteľné tri roky. Živé kvety od oného koncertu v roku 2008 vyzreli, ich hudba je údernejšia, ostrejšia, v niečom citlivejšia. V rozhovoroch si o tom možno prečítať, ak to však chcete počuť a vidieť, budete si musieť počkať na najbližší koncert. Živé kvety: Perute (OZ Mosty - Gesharim, 2011.)
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.