Keď zazvonil zvonček na dverách, boli iba dve hodiny od prvého augusta a Carlos Valenciaga, Fidelov osobný tajomník, už čítal v televízií vyhlásenie, v ktorom ohlasoval neočakávanú chorobu Najvyššieho vodcu. Svetlá v budove úradu vlády zostali zasvietené a nad mestom sa rozľahlo čudné anonymné ticho. Počas tej dlhej noci nemohol nikto v našom dome spať ani driemať.
Keď si naliali druhý pohárik rumu, začali obidvaja moji priatelia počítať, koľkokrát sa už pripravovali na tento deň, predpokladali vývoj udalostí. On, spevák a skladateľ, ona, producentka v televízií. Obidvaja sa narodili a vyrástli počas vlády toho istého prezidenta, ktorý naplánoval aj ten najmenjší detail ich životov. Počúvala som ich rozprávanie a bola prekvapená ich úľavou. Bola to nekontrolovaná záplava túžob spojená s budúcnosťou. To televízne vyhlásenie spôsobilo, že sa cítili azda ešte viac slobodní. Časom pochopia, že zatiaľ čo my sme sa rozprávali o budúcnosti, iní dôkladne pripravovali opatrenia, čo bude ďalej.
O päť rokov neskôr prešla krajina transformáciou. Raulovi Castrovi bolo odovzdané dedičstvo národa, všetky zdroje, problémy aj obyvateľstvo. Všetko, čo za uplynulých päť rokov spravil, vychádza z imperatívu, aby on a jeho rodina nestratili moc, ktorú získali. Pomalý chod reforiem, ich plachosť a povrchnosť, všetko je tým poznačené. Hádajte, čo sa stalo s mojimi kamarátmi? Keď si uvedomili, že aj počas vlády Fidelovho brata bude represia pokračovať, že trestanie názorov zostane nezmenené, vystrašení sa od seba vzdialili. Už nikdy neklopali na moje dvere, už nikdy nevstúpili do môjho bytu, kde v roku 2006 prišli kričať a veriť na budúcnosť, ktorá sa práve začala.
Keď si naliali druhý pohárik rumu, začali obidvaja moji priatelia počítať, koľkokrát sa už pripravovali na tento deň, predpokladali vývoj udalostí. On, spevák a skladateľ, ona, producentka v televízií. Obidvaja sa narodili a vyrástli počas vlády toho istého prezidenta, ktorý naplánoval aj ten najmenjší detail ich životov. Počúvala som ich rozprávanie a bola prekvapená ich úľavou. Bola to nekontrolovaná záplava túžob spojená s budúcnosťou. To televízne vyhlásenie spôsobilo, že sa cítili azda ešte viac slobodní. Časom pochopia, že zatiaľ čo my sme sa rozprávali o budúcnosti, iní dôkladne pripravovali opatrenia, čo bude ďalej.
O päť rokov neskôr prešla krajina transformáciou. Raulovi Castrovi bolo odovzdané dedičstvo národa, všetky zdroje, problémy aj obyvateľstvo. Všetko, čo za uplynulých päť rokov spravil, vychádza z imperatívu, aby on a jeho rodina nestratili moc, ktorú získali. Pomalý chod reforiem, ich plachosť a povrchnosť, všetko je tým poznačené. Hádajte, čo sa stalo s mojimi kamarátmi? Keď si uvedomili, že aj počas vlády Fidelovho brata bude represia pokračovať, že trestanie názorov zostane nezmenené, vystrašení sa od seba vzdialili. Už nikdy neklopali na moje dvere, už nikdy nevstúpili do môjho bytu, kde v roku 2006 prišli kričať a veriť na budúcnosť, ktorá sa práve začala.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.