Súčasná snaha republikánov v americkom Kongrese, zvrátiť snahy Američanov o zákaz klasických žiaroviek, túto diskusiu oživila. Podľa mnohých ľudí presadzujú túto agendu primitívni popierači klimatických zmien. Predpoklad, že zákazy sú najmúdrejším spôsobom, ako bojovať proti globálnemu otepľovaniu, si však zaslúži pozornosť.
Obstarávacia cena kompaktných žiariviek je síce vyššia, ale ich celková cena za celý čas životnosti je oveľa nižšia, pretože spotrebúvajú oveľa menej energie (čo platí ešte výraznejšie, ak sa do daní na elektrinu zahrnú náklady emisií CO2). Z jednoduchého hľadiska nákladov a prínosov sa teda zdá logické, aby väčšina ľudí prešla z klasických žiaroviek na novú, zelenšiu technológiu. Práve to je na technologických riešeniach klimatických zmien skvelé: ak je nejaká iná možnosť lacnejšia, ľudia ju začnú používať. V mojej domácnosti svietime kompaktnými žiarivkami a mňa teší vedomie, že produkujeme menej emisií CO2 a súčasne šetríme peniaze.
Prečo je teda vôbec potrebné zakazovať staré žiarovky? Dôvodom je skutočnosť, že peňažné náklady predstavujú len jeden z faktorov. Mnoho ľudí obťažuje, že kompaktným žiarivkám nejaký čas trvá, kým sa „zahrejú". Prípadne majú pocit, že ich svetlo je „nejaké divné". Alebo sa obávajú, že keď sa kompaktná žiarivka rozbije, môže šíriť jedovatú ortuť. A u niektorých ľudí môžu energeticky úsporné žiarivky vyvolávať epileptické záchvaty a migrénu.
Ďalším z faktorov je aj obstarávacia cena, najmä pre ľudí, ktorí majú hlboko do vrecka. A na miestach, kde sa príliš často nesvieti, môže lacnejšia klasická žiarovka stáť v celkovom vyjadrení menej než jej energeticky úsporná alternatíva. Preto prišli zákazy.
Asi by ste predpokladali, že si ľudia dokážu pre seba vybrať optimálne osvetlenie sami. Stúpenci obmedzovania prístupu ku klasickým žiarovkám však tvrdia, že to vedia lepšie. Ako nedávno vyhlásil americký minister energetiky Steven Chu: „Berieme ľuďom možnosť, ktorá im umožňuje ďalej plytvať vlastnými peniazmi." To však zjavne neplatí pre ľudí trpiacich vinou nových žiariviek zdravotne, pre ľudí majúcich vážne obavy z ortuti alebo všeobecne pre ľudí, ktorí majú svoje dôvody preferovať klasické žiarovky.
Nie sú to však len žiarovky, ktoré sa politici pokúšajú zakázať. Členovia Európskeho parlamentu drvivou väčšinou hlasov zakázali exteriérové ohrievače, ktoré jeden europoslanec označil za „luxus, ktorý si planéta nemôže dovoliť". Kto rozhoduje o tom, čo je to luxus? A kde sa to skončí? Nemali by sme zakázať aj klimatizáciu alebo satelitné prijímače, pretože je niektorí ľudia pokladajú za luxusné? Nemali by sme zakázať osobné automobily všade tam, kde nás z miesta A do miesta B môže prepraviť verejná doprava?
K skutočnému zníženiu uhlíkových emisií dôjde až vo chvíli, keď sa vďaka zdokonaleným technológiám oplatí zmeniť správanie. Kompaktné žiarivky a ďalšie pokroky nám môžu pomôcť, ale stále je potrebné prekonať obrovské technické prekážky, kým sa fosílne palivá všeobecne budú môcť stáť menej atraktívne ako ich zelenšie alternatívy. A práve tu sa veľa politikov mýli. Vlády príliš hovoria o zavedení relatívne vysokej uhlíkovej dane na emisie a príliš málo sa zameriavajú na zmysluplné inovatívne riešenia, ktoré môžu priniesť potrebný prelom.
Obmedzovanie dostupnosti „nesprávnych" žiaroviek alebo exteriérových ohrievačov nie je správna cesta. Globálne otepľovanie vyriešime len tak, že zaistíme, aby alternatívne technológie boli lepšie ako naše súčasné možnosti. Ľudia po celom svete sa ich potom rozhodnú používať. Copyright: Project Syndicate, 2011.
Obstarávacia cena kompaktných žiariviek je síce vyššia, ale ich celková cena za celý čas životnosti je oveľa nižšia, pretože spotrebúvajú oveľa menej energie (čo platí ešte výraznejšie, ak sa do daní na elektrinu zahrnú náklady emisií CO2). Z jednoduchého hľadiska nákladov a prínosov sa teda zdá logické, aby väčšina ľudí prešla z klasických žiaroviek na novú, zelenšiu technológiu. Práve to je na technologických riešeniach klimatických zmien skvelé: ak je nejaká iná možnosť lacnejšia, ľudia ju začnú používať. V mojej domácnosti svietime kompaktnými žiarivkami a mňa teší vedomie, že produkujeme menej emisií CO2 a súčasne šetríme peniaze.
Prečo je teda vôbec potrebné zakazovať staré žiarovky? Dôvodom je skutočnosť, že peňažné náklady predstavujú len jeden z faktorov. Mnoho ľudí obťažuje, že kompaktným žiarivkám nejaký čas trvá, kým sa „zahrejú". Prípadne majú pocit, že ich svetlo je „nejaké divné". Alebo sa obávajú, že keď sa kompaktná žiarivka rozbije, môže šíriť jedovatú ortuť. A u niektorých ľudí môžu energeticky úsporné žiarivky vyvolávať epileptické záchvaty a migrénu.
Ďalším z faktorov je aj obstarávacia cena, najmä pre ľudí, ktorí majú hlboko do vrecka. A na miestach, kde sa príliš často nesvieti, môže lacnejšia klasická žiarovka stáť v celkovom vyjadrení menej než jej energeticky úsporná alternatíva. Preto prišli zákazy.
Asi by ste predpokladali, že si ľudia dokážu pre seba vybrať optimálne osvetlenie sami. Stúpenci obmedzovania prístupu ku klasickým žiarovkám však tvrdia, že to vedia lepšie. Ako nedávno vyhlásil americký minister energetiky Steven Chu: „Berieme ľuďom možnosť, ktorá im umožňuje ďalej plytvať vlastnými peniazmi." To však zjavne neplatí pre ľudí trpiacich vinou nových žiariviek zdravotne, pre ľudí majúcich vážne obavy z ortuti alebo všeobecne pre ľudí, ktorí majú svoje dôvody preferovať klasické žiarovky.
Nie sú to však len žiarovky, ktoré sa politici pokúšajú zakázať. Členovia Európskeho parlamentu drvivou väčšinou hlasov zakázali exteriérové ohrievače, ktoré jeden europoslanec označil za „luxus, ktorý si planéta nemôže dovoliť". Kto rozhoduje o tom, čo je to luxus? A kde sa to skončí? Nemali by sme zakázať aj klimatizáciu alebo satelitné prijímače, pretože je niektorí ľudia pokladajú za luxusné? Nemali by sme zakázať osobné automobily všade tam, kde nás z miesta A do miesta B môže prepraviť verejná doprava?
K skutočnému zníženiu uhlíkových emisií dôjde až vo chvíli, keď sa vďaka zdokonaleným technológiám oplatí zmeniť správanie. Kompaktné žiarivky a ďalšie pokroky nám môžu pomôcť, ale stále je potrebné prekonať obrovské technické prekážky, kým sa fosílne palivá všeobecne budú môcť stáť menej atraktívne ako ich zelenšie alternatívy. A práve tu sa veľa politikov mýli. Vlády príliš hovoria o zavedení relatívne vysokej uhlíkovej dane na emisie a príliš málo sa zameriavajú na zmysluplné inovatívne riešenia, ktoré môžu priniesť potrebný prelom.
Obmedzovanie dostupnosti „nesprávnych" žiaroviek alebo exteriérových ohrievačov nie je správna cesta. Globálne otepľovanie vyriešime len tak, že zaistíme, aby alternatívne technológie boli lepšie ako naše súčasné možnosti. Ľudia po celom svete sa ich potom rozhodnú používať. Copyright: Project Syndicate, 2011.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.