Pekelné brány

.v prvom rade obidvaja Ľudovítovia milovali každý ten svoj ľud. A obidvaja títo liberáli milovali aj občiansku spoločnosť a slobodu, každý tú svoju slobodu. Slobodu, rovnosť, bratstvo. Kossuth ako odchovanec myšlienok Veľkej francúzskej revolúcie v tom mal jasno: jeden národ, jedna ríša, veľa občanov. Slobodné maďarské Uhorsko. Žiadne autonomistické úvahy nemaďarských národov neprichádzajú do úvahy. Ďalší národ v rámci ríše znamená ďalšiu ríšu. Mal veľké obavy z rastúcich panslavistických nálad. Totiž, rovný rovného si hľadá. Romantický vzťah časti slovanských elít Uhorska k imperiálnemu Rusku nič slobodné, nič maďarské a žiadne Uhorsko neveštilo. Ako prípad bratského Poľska. Permanentná korisť Prusov a Rusov, naposledy za pomoci Ukrajincov. Riešenie videl len v postupnom pomaďarčovaní slovanských národov Uhorska. Úradnú maďarčinu namiesto latinčiny. „Menej ako toto urobiť je zbabelosť, viac prikázať znamená útlak a čo sa nás týka, jedno aj druhé by bolo samovraždou," píše v roku 1842, ešte ako editor novín Pesti Hírlap. Rakúske úrady ho pritom už raz za jeho reformné, liberálne a národné zmýšľanie ako protištátny živel poslali na tri roky do žalára. Tam sa aspoň naučil po anglicky. „Maďarsko nepremôžu ani pekelné brány," tak končí svoju plamennú reč pred snemom už ako vodca revolúcie z roku meruôsmeho. V roku merudeviatom maďarskí a slovenskí vojaci porážajú v beznádejnej bitke na Branisku rakúske cisárske jednotky. Mimochodom, slovenská bola najrozšírenejšou národnosťou v celej maďarskej revolučnej armáde. A to v pomere k počtu Slovákov v Uhorsku. Na druhom mieste boli Maďari. A ešte jeden historický odhad: štyridsaťtisíc slovenských honvédov verzus zopár stovák či tisícov slovenských dobrovoľníkov na strane Rakúšanov. Začiatkom druhého roku revolúcie maďarské úrady zatýkajú Lajosa Kossutha práve za verbovanie nováčikov do hurbanovského dobrovoľníckeho zboru. Nešlo však o vodcu maďarskej revolúcie a budúceho uhorského regenta a prezidenta, ale o jeho príbuzného z Turca. Veď Kossuthov zemiansky rod s capom na erbe pochádzal práve z turčianskych Košútov. Trinásty august 1849 je čierny deň pre Kossutha, keď ruské cárske jednotky pri Világoši donútia jeho armádu ku kapitulácii. V roku 1852 slovenský národovec, liberál a zakladateľ  spisovnej slovenčiny Ľudovít Štúr napíše v nemčine svoj politický testament Das Slawenthum und die Welt der Zukunft (Slovanstvo a svet budúcnosti), v ktorom navrhuje začlenenie slovenských území do Ruska, zrušenie parlamentnej demokracie, nastolenie samoderžavia a zavedenie ruštiny. Cap záhradníkom. V tom istom roku je Lajos Kossuth na okružnej ceste po Spojených štátoch, kde lobuje za maďarskú nezávislosť od Viedne. Stáva sa slobodomurárom. Vo washingtonskom Kapitole, v sídle Kongresu, má dnes ako jediný neamerický štátnik svoju sochu. V roku 1890 sa ako osemdesiatosemročný dostáva do Guinessovej knihy rekordov. So zvukovou nahrávkou svojho turínskeho prejavu, ktorá bola nahrávkou vtedy najdlhšie žijúceho človeka. V Uhorsku o ňom v tom čase nechcú už štyri desaťročia ani len počuť. Do Budapešti sa vráti až o štyri roky. V tichosti, v truhle. Autor môže byť zaujatý, býva na Kossuthovej ulici.