TLAČ Medzinárodná únia katolíckej tlače už nie je katolícka
Medzinárodná únia katolíckej tlače (UCIP) patrí medzi najväčšie medzinárodné združenia novinárov. Pred niekoľkými rokmi sa k nej hlásilo 180 000 novinárov zo 140 krajín. Napriek tomu sa Svätá stolica odhodlala na rázny krok – združeniu koncom marca vzala schválenie, takže sa ďalej nemôže označovať za katolícke. Predstavitelia UCIP reagovali zmenou názvu na Medzinárodnú katolícku organizáciu médií (ICOM) a na november zvolali prvé zasadnutie. Keďže premenované združenie naďalej nesie značku „katolícky“, nadviazalo na tradíciu UCIP a ponechalo si aj pôvodné logo a internetovú stránku, Svätá stolica vydala v polovici júla nové vyhlásenie, v ktorom rázne odmietla takýto postup. Zároveň naznačila, že príčinou jej nespokojnosti je „neprijateľný nedostatok transparentnosti a priezračnosti vo vedení združenia pod kontrolou generálneho sekretára“ Josepha Chittilappillyho. Z tohto dôvodu Vatikán zneplatnil tri generálne zasadania UCIP v rokoch 2007 – 2010 a rozhodol sa postupne vybudovať nové združenie. Podľa švajčiarskej katolíckej agentúry KIPA Vatikán už dlhšie vyzýval na výmenu generálneho sekretára, ktorý je jediným plateným zamestnancom združenia a prezidentovi UCIP Bernhardovi Sassmannovi vyčítal pasivitu. Svätej stolici vadilo aj to, že financie nespravuje pokladník, ale samotný sekretár. Poslednou kvapkou v pohári bolo pravdepodobne minuloročné generálne zasadanie v Burkina Faso, v rámci ktorého nebol do rokovania zaradený jeden kľúčový bod – diskusia o samotnom generálnom sekretárovi.
.imrich Gazda TELEVÍZIE Nautik, Televízo, Živa, Nautik
Ak by sa televízie pýtali divákov na to, čo chcú pozerať, vyšli by im dokumenty. To nie je realita, to je známy televízny vtip. Vo vznikajúcej televízii Nautik nemali veľký zmysel pre humor a zobrali výsledok akéhosi prieskumu vážne. A keďže dokumentov je všade veľa, majitelia si profil zúžili na tému vody, potápanie či ryby. Nautik však musel s vodou po pár mesiacoch skončiť, topil sa v nezáujme divákov, inzerentov a nesplatených faktúr. Po prvom zadlžení sa zmenil prevádzkovateľ a stanica dostala názov Televízo. Stôl bol opäť vyčistený. To už začínal zachytávať vtedajší veľký fenomén: tzv. „participation TV”, eufemizmus pre pokútne telefonické súťaže s moderátorkou, hodiny rozprávajúcou na obraze a stovkami až tisíckami na účtoch za telefonáty na strane divákov. Našiel sa biznis model! Ten klasický s predávaním reklamy sa pri takej malej televízii, prirodzene, neosvedčil. Ďalšie problémy a snaha dať televízii jednotnú líniu priniesli premenovanie na „ezoterickú” televíziu Živa plnú veštíc, na ktoré sa stanica postupne preorientovala. Na konci tejto fázy, päť rokov po štarte vysielania, sa stanica pre problémy s distribútormi úplne stratila. Ale keďže život vznikol vo vode, táto televízia má silný korienok. Na obrazovky sa prediera opäť, tentoraz cez satelit. Opäť pod názvom Nautik. Motívy sa asi dozvieme neskôr. Je to bizarný príbeh. No neznamená to nič viac a nič menej, ako že otvoriť si televíziu dnes už môže každý. Stačí nájsť peniaze na satelit. Ale prečo by to robil.
.radoslav Augustín, eTrend.sk MÉDIÁ Ďalšia škola pre novinárov
Odbory týkajúce sa médií sa už dajú študovať takmer všade – v Bratislave, Nitre, Trnave, Ružomberku, v Prešove. A aby toho nebolo málo, pribudla ďalšia Akadémia médií, tentoraz súkromná, jej sídlo je v Bratislave a bude sa venovať mediálnej a marketingovej komunikácii. Chce vychovávať bakalárov aj magistorv. Na jej fungovaní sa bude podieľať aj Slovenský syndikát novinárov a v jeho budove bude škola aj sídliť.
Snaha založiť túto školu tu bola už dávnejšie, ale predchádzajúce ministerstvo školstva návrh na vznik školy nepredložilo na vládu. Žiadatelia sa teda obrátili na súd a ten ministerstvu prikázal návrh posunúť na vládu. Minister Jurzyca to urobil, hoci pre SME taktne vyjadril svoje menšie nadšenie pre takýto druh školy. Dôvod je známy: marketingové a mediálne odbory sú síce atraktívne, vyhľadávané, navyše to nie je žiadne ťažké štúdium, otázne však je, či Slovensko naozaj potrebuje také kvantá marketingových a mediálnych odborníkov. Ďalším klasickým problémom týchto škôl je, že ani skvelí pedagógovia (a ani tých nie je v tejto oblasti veľa) nedokážu vychovať v škole dobrého novinára. Dôkazom je aj to, že napriek boomu mediálnych štúdií je kvalitných novinárov stále málo. A redakcie sú pri výbere ľudí zväčša radšej, keď má perspektívny novinár vyštudované niečo iné ako mediálny odbor, napríklad právo, históriu, ekonómiu či jazyky.
.eva Čobejová
Medzinárodná únia katolíckej tlače (UCIP) patrí medzi najväčšie medzinárodné združenia novinárov. Pred niekoľkými rokmi sa k nej hlásilo 180 000 novinárov zo 140 krajín. Napriek tomu sa Svätá stolica odhodlala na rázny krok – združeniu koncom marca vzala schválenie, takže sa ďalej nemôže označovať za katolícke. Predstavitelia UCIP reagovali zmenou názvu na Medzinárodnú katolícku organizáciu médií (ICOM) a na november zvolali prvé zasadnutie. Keďže premenované združenie naďalej nesie značku „katolícky“, nadviazalo na tradíciu UCIP a ponechalo si aj pôvodné logo a internetovú stránku, Svätá stolica vydala v polovici júla nové vyhlásenie, v ktorom rázne odmietla takýto postup. Zároveň naznačila, že príčinou jej nespokojnosti je „neprijateľný nedostatok transparentnosti a priezračnosti vo vedení združenia pod kontrolou generálneho sekretára“ Josepha Chittilappillyho. Z tohto dôvodu Vatikán zneplatnil tri generálne zasadania UCIP v rokoch 2007 – 2010 a rozhodol sa postupne vybudovať nové združenie. Podľa švajčiarskej katolíckej agentúry KIPA Vatikán už dlhšie vyzýval na výmenu generálneho sekretára, ktorý je jediným plateným zamestnancom združenia a prezidentovi UCIP Bernhardovi Sassmannovi vyčítal pasivitu. Svätej stolici vadilo aj to, že financie nespravuje pokladník, ale samotný sekretár. Poslednou kvapkou v pohári bolo pravdepodobne minuloročné generálne zasadanie v Burkina Faso, v rámci ktorého nebol do rokovania zaradený jeden kľúčový bod – diskusia o samotnom generálnom sekretárovi.
.imrich Gazda TELEVÍZIE Nautik, Televízo, Živa, Nautik
Ak by sa televízie pýtali divákov na to, čo chcú pozerať, vyšli by im dokumenty. To nie je realita, to je známy televízny vtip. Vo vznikajúcej televízii Nautik nemali veľký zmysel pre humor a zobrali výsledok akéhosi prieskumu vážne. A keďže dokumentov je všade veľa, majitelia si profil zúžili na tému vody, potápanie či ryby. Nautik však musel s vodou po pár mesiacoch skončiť, topil sa v nezáujme divákov, inzerentov a nesplatených faktúr. Po prvom zadlžení sa zmenil prevádzkovateľ a stanica dostala názov Televízo. Stôl bol opäť vyčistený. To už začínal zachytávať vtedajší veľký fenomén: tzv. „participation TV”, eufemizmus pre pokútne telefonické súťaže s moderátorkou, hodiny rozprávajúcou na obraze a stovkami až tisíckami na účtoch za telefonáty na strane divákov. Našiel sa biznis model! Ten klasický s predávaním reklamy sa pri takej malej televízii, prirodzene, neosvedčil. Ďalšie problémy a snaha dať televízii jednotnú líniu priniesli premenovanie na „ezoterickú” televíziu Živa plnú veštíc, na ktoré sa stanica postupne preorientovala. Na konci tejto fázy, päť rokov po štarte vysielania, sa stanica pre problémy s distribútormi úplne stratila. Ale keďže život vznikol vo vode, táto televízia má silný korienok. Na obrazovky sa prediera opäť, tentoraz cez satelit. Opäť pod názvom Nautik. Motívy sa asi dozvieme neskôr. Je to bizarný príbeh. No neznamená to nič viac a nič menej, ako že otvoriť si televíziu dnes už môže každý. Stačí nájsť peniaze na satelit. Ale prečo by to robil.
.radoslav Augustín, eTrend.sk MÉDIÁ Ďalšia škola pre novinárov
Odbory týkajúce sa médií sa už dajú študovať takmer všade – v Bratislave, Nitre, Trnave, Ružomberku, v Prešove. A aby toho nebolo málo, pribudla ďalšia Akadémia médií, tentoraz súkromná, jej sídlo je v Bratislave a bude sa venovať mediálnej a marketingovej komunikácii. Chce vychovávať bakalárov aj magistorv. Na jej fungovaní sa bude podieľať aj Slovenský syndikát novinárov a v jeho budove bude škola aj sídliť.
Snaha založiť túto školu tu bola už dávnejšie, ale predchádzajúce ministerstvo školstva návrh na vznik školy nepredložilo na vládu. Žiadatelia sa teda obrátili na súd a ten ministerstvu prikázal návrh posunúť na vládu. Minister Jurzyca to urobil, hoci pre SME taktne vyjadril svoje menšie nadšenie pre takýto druh školy. Dôvod je známy: marketingové a mediálne odbory sú síce atraktívne, vyhľadávané, navyše to nie je žiadne ťažké štúdium, otázne však je, či Slovensko naozaj potrebuje také kvantá marketingových a mediálnych odborníkov. Ďalším klasickým problémom týchto škôl je, že ani skvelí pedagógovia (a ani tých nie je v tejto oblasti veľa) nedokážu vychovať v škole dobrého novinára. Dôkazom je aj to, že napriek boomu mediálnych štúdií je kvalitných novinárov stále málo. A redakcie sú pri výbere ľudí zväčša radšej, keď má perspektívny novinár vyštudované niečo iné ako mediálny odbor, napríklad právo, históriu, ekonómiu či jazyky.
.eva Čobejová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.