Suede: Suede, Dog Man Star, Coming Up (Sony Music/Edsel)
Britská skupina Suede si takmer zahrala na tohtoročnej Pohode v rámci comebacku, ktorý zaznamenal v minulom roku. Medz rokmi 1991 až 2003 nahrala päť radových albumov, z ktorých prvé tri menili tvár britského rocku 90. rokov. Tie v lete vyšli vo výpravných remastrovaných edíciách. Suede boli priekopníkmi takzvaného britpopu, a to vďaka dravému a ambicióznemu debutu Suede, ktorý vrátil do britskej hudby, uviaznutej v snivých gitarovkách, nové vzrušenie zo zvukom, vychádzajúcim z Bowieho, Bolana alebo The Smiths. Druhý Dog Man Star mal nádych art-rockového konceptu. Na treťom Coming Up sa Suede vrátili k chytľavým poprockovým songom. Bohužiaľ, posledné dva, Head Music a New Morning boli len odvarom ich talentu. Celkovo vzaté – ich aktívna kariéra činí tri spravodlivé hviezdičky.
3/5
.peter Bálik Strom Noir: Strom Noir (Hibernate)
Je priam paradoxom, že projekt Strom Noir je známejší mimo našich hraníc ako v rodnej krajine jeho stvoriteľa a jediného člena Emila Maťka z Banskej Bystrice. Po niekoľkých albumoch, EP-čkách a kazetách z experimentálnej scény prináša Strom Noir čerstvú hodinu pokojného ambientu. Jeho základom sú početné improvizované gitarové plochy, ktoré sú následne umne navrstvené, rozfragmentované a zmanipulované na nepoznanie. Dlhé zasnívané reflexie síce balansujú na hranici epického ambientu a monotónneho dronu, avšak Maťkova hudba počuteľne žije. Gitara pulzuje, basy sa vlnia, vysoké frekvencie metamorfujú do hlbších sfér. Vysoká abstrakcia‚Dni Stratili Svoju Farbu’ je vykompenzovaná obrovským zvukovým priestorom, ktorý umožňuje jednoduchým aranžmánom dýchať a prerastať do nových dimenzií. Osem dlhých meditácií vyvracia zdanlivo pesimistický názov – najnovší počin Strom Noira je pokojný a melancholický prelud krásy. Nehmatateľnej, no vysnívanej.
4/5
.tomáš Slaninka Marcin Wasilewski Trio: Faithful (ECM / Divyd)
Členovia klavírneho tria Poliaka Marcina Wasilewského (ročníky 1975 až 1977) to v nezmenenej zostave spolu ťahajú takmer dve desaťročia! Krátko po vzniku si trojicu vyhliadol legendárny Tomasz Stańko, ktorého zaujala ich umelecká zrelosť a nadanie. Po albumoch s formotvorným trubkárom dostala trojica možnosť realizácie vlastných projektov na prestížnej značke ECM. Faithful je ich tretím albumom v rozmedzí šiestich rokov a podobne ako minulé nahrávky, ponúka prevzaté lyrické motívy, ktoré členovia pretavujú podľa svojej podmanivej, zvukovo hedonistickej mustry (titulná balada Ornetta Colemana). Pozoruhodnejšie sú lídrove elegické témy – ich ľahkosť otvára hudbu neuveriteľne zomknutého zoskupenia k bezhraničným priestorom. Iná kapela by dostala o hviezdičku viac, ale Wasilewski, Kurkiewicz a Miśkiewicz už dokázali, že majú na viac.
4/5
.peter Motyčka Austra: Feel it break (Domino)
Synthpop rokov 1980 – 1985 sa vracia nielen spolu s návratom niektorých jeho typických predstaviteľov (OMD, Human League, Blancmange), ale hrajú ho aj nové skupiny, napríklad kanadská Austra. Znie trošku ako Yazoo. Jej speváčka má však iný prejav ako Alison Moyetová, viac „depešácky“, pritom svojský. Nemôžem si ho pomýliť s iným. To je prvé plus. Druhé sú nádherne zladené melódie s harmóniami a rytmami. Znejú staromódne, no účinne. Austre dominuje speváčka, „keyboardistka“ Katie Stelmanisová s operným vzdelaním. A je to počuť. No nie natoľko, aby to odradilo tých, ktorí operný spev neznášajú. Ten jej sa k štýlu Austry hodí – melodramatickému, romantickému i gotickému. Debutový album Feel It Break obsahuje niekoľko piesní s potenciálom evergreenov. Dobrý pop? Vynikajúci? Niečo medzi tým.
4/5
.miro Potoček
Britská skupina Suede si takmer zahrala na tohtoročnej Pohode v rámci comebacku, ktorý zaznamenal v minulom roku. Medz rokmi 1991 až 2003 nahrala päť radových albumov, z ktorých prvé tri menili tvár britského rocku 90. rokov. Tie v lete vyšli vo výpravných remastrovaných edíciách. Suede boli priekopníkmi takzvaného britpopu, a to vďaka dravému a ambicióznemu debutu Suede, ktorý vrátil do britskej hudby, uviaznutej v snivých gitarovkách, nové vzrušenie zo zvukom, vychádzajúcim z Bowieho, Bolana alebo The Smiths. Druhý Dog Man Star mal nádych art-rockového konceptu. Na treťom Coming Up sa Suede vrátili k chytľavým poprockovým songom. Bohužiaľ, posledné dva, Head Music a New Morning boli len odvarom ich talentu. Celkovo vzaté – ich aktívna kariéra činí tri spravodlivé hviezdičky.
3/5
.peter Bálik Strom Noir: Strom Noir (Hibernate)
Je priam paradoxom, že projekt Strom Noir je známejší mimo našich hraníc ako v rodnej krajine jeho stvoriteľa a jediného člena Emila Maťka z Banskej Bystrice. Po niekoľkých albumoch, EP-čkách a kazetách z experimentálnej scény prináša Strom Noir čerstvú hodinu pokojného ambientu. Jeho základom sú početné improvizované gitarové plochy, ktoré sú následne umne navrstvené, rozfragmentované a zmanipulované na nepoznanie. Dlhé zasnívané reflexie síce balansujú na hranici epického ambientu a monotónneho dronu, avšak Maťkova hudba počuteľne žije. Gitara pulzuje, basy sa vlnia, vysoké frekvencie metamorfujú do hlbších sfér. Vysoká abstrakcia‚Dni Stratili Svoju Farbu’ je vykompenzovaná obrovským zvukovým priestorom, ktorý umožňuje jednoduchým aranžmánom dýchať a prerastať do nových dimenzií. Osem dlhých meditácií vyvracia zdanlivo pesimistický názov – najnovší počin Strom Noira je pokojný a melancholický prelud krásy. Nehmatateľnej, no vysnívanej.
4/5
.tomáš Slaninka Marcin Wasilewski Trio: Faithful (ECM / Divyd)
Členovia klavírneho tria Poliaka Marcina Wasilewského (ročníky 1975 až 1977) to v nezmenenej zostave spolu ťahajú takmer dve desaťročia! Krátko po vzniku si trojicu vyhliadol legendárny Tomasz Stańko, ktorého zaujala ich umelecká zrelosť a nadanie. Po albumoch s formotvorným trubkárom dostala trojica možnosť realizácie vlastných projektov na prestížnej značke ECM. Faithful je ich tretím albumom v rozmedzí šiestich rokov a podobne ako minulé nahrávky, ponúka prevzaté lyrické motívy, ktoré členovia pretavujú podľa svojej podmanivej, zvukovo hedonistickej mustry (titulná balada Ornetta Colemana). Pozoruhodnejšie sú lídrove elegické témy – ich ľahkosť otvára hudbu neuveriteľne zomknutého zoskupenia k bezhraničným priestorom. Iná kapela by dostala o hviezdičku viac, ale Wasilewski, Kurkiewicz a Miśkiewicz už dokázali, že majú na viac.
4/5
.peter Motyčka Austra: Feel it break (Domino)
Synthpop rokov 1980 – 1985 sa vracia nielen spolu s návratom niektorých jeho typických predstaviteľov (OMD, Human League, Blancmange), ale hrajú ho aj nové skupiny, napríklad kanadská Austra. Znie trošku ako Yazoo. Jej speváčka má však iný prejav ako Alison Moyetová, viac „depešácky“, pritom svojský. Nemôžem si ho pomýliť s iným. To je prvé plus. Druhé sú nádherne zladené melódie s harmóniami a rytmami. Znejú staromódne, no účinne. Austre dominuje speváčka, „keyboardistka“ Katie Stelmanisová s operným vzdelaním. A je to počuť. No nie natoľko, aby to odradilo tých, ktorí operný spev neznášajú. Ten jej sa k štýlu Austry hodí – melodramatickému, romantickému i gotickému. Debutový album Feel It Break obsahuje niekoľko piesní s potenciálom evergreenov. Dobrý pop? Vynikajúci? Niečo medzi tým.
4/5
.miro Potoček
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.