Z toho vyplýva pomerne veľká historická pravdepodobnosť, že prezident krajiny bude viesť krajinu v ekonomicky zlých časoch, a teda že je veľa kandidátov na prezidenta s najhoršími ekonomickými výsledkami v amerických dejinách. Asi najlepším meradlom, na ktoré sa dá spoľahnúť pri meraní dobrej ekonomickej politiky, je vytváranie pracovných miest. Podľa dát od roku 1890, vyjadrené v percentách za dva a pol roka vo funkcii, je poradie piatich najhorších prezidentov nasledovné: Herbert Hoover, Barack Obama, Grover Cleveland, Woodrow Wilson a Dwight Eisenhower.
Hoover na čele nepôsobí prekvapivo, keďže za jeho vlády zažil úsvit Veľkej hospodárskej krízy. Prekvapivé však je, najmä ak si uvedomíme veľkosť recesií v minulosti, presvedčivé druhé miesto pre Baracka Obamu. Počas dva a pol roka klesol počet pracovných miest o pol percenta (v prípade prezidenta Hoovera to bolo 4,5 percenta). Čo, aj v porovnaní s ďalšími prezidentmi, znamená, že Hoover a Obama boli jediní dvaja prezidenti, počas vlády ktorých bol negatívny vývoj zamestnanosti.
Obamovi podporovatelia namietnu, že situácia by bola ešte horšia, keby prezident neurobil rozhodnutia, ktoré urobil. Ale jeho predchodcovia boli v tomto zmysle omnoho menej ambiciózni a v ťažkých časoch zažili lepšie výsledky. Len na porovnanie, míňanie vlády počas prezidneta Obamu vzrástlo o 3,1 percenta HDP. V roku 1900 bola úroveň celého federálneho prerozdeľovania 3,1 percenta HDP. Naši starí rodičia možno zažili horšie recesie. Ale nemali horšieho prezidenta. Autor pracuje v American Enterprise Institute a píše stĺpčeky pre National Review. V minulosti prednášal na Columbia university, pracoval vo FED, pre vlády Busha staršieho a Clintona a robil poradcu George W. Bushovi a Jonovi McCainovi.
Hoover na čele nepôsobí prekvapivo, keďže za jeho vlády zažil úsvit Veľkej hospodárskej krízy. Prekvapivé však je, najmä ak si uvedomíme veľkosť recesií v minulosti, presvedčivé druhé miesto pre Baracka Obamu. Počas dva a pol roka klesol počet pracovných miest o pol percenta (v prípade prezidenta Hoovera to bolo 4,5 percenta). Čo, aj v porovnaní s ďalšími prezidentmi, znamená, že Hoover a Obama boli jediní dvaja prezidenti, počas vlády ktorých bol negatívny vývoj zamestnanosti.
Obamovi podporovatelia namietnu, že situácia by bola ešte horšia, keby prezident neurobil rozhodnutia, ktoré urobil. Ale jeho predchodcovia boli v tomto zmysle omnoho menej ambiciózni a v ťažkých časoch zažili lepšie výsledky. Len na porovnanie, míňanie vlády počas prezidneta Obamu vzrástlo o 3,1 percenta HDP. V roku 1900 bola úroveň celého federálneho prerozdeľovania 3,1 percenta HDP. Naši starí rodičia možno zažili horšie recesie. Ale nemali horšieho prezidenta. Autor pracuje v American Enterprise Institute a píše stĺpčeky pre National Review. V minulosti prednášal na Columbia university, pracoval vo FED, pre vlády Busha staršieho a Clintona a robil poradcu George W. Bushovi a Jonovi McCainovi.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.