Pracujem nerád
Som tradičný katolík, pre ktorého práca nie je žiadna hodnota. Aspoň kedysi to tak bolo, ale pomaly aj katolíci majú pracovný étos protestantov. Pokojne by som mohol žiť bez práce a povinností. A bez ranného vstávania. Preto som si aj vybral slobodné povolanie. Keď mám voľno, dokonale zvládam nerobiť nič. Sú dni, keď večer neviem, čo som vlastne robil celý deň. Žiaľ, je ich teraz málo. Raňajkujem Sacher
Keď nie som na cestách, raňajkujem tu v Devínskej Novej Vsi, v cukrárni Shar, tortu Sacher. Dodávateľ vozí tovar až o desiatej, skôr neraňajkujem. Nie je v tom žiaden patriotizmus, ale tu majú najlepší Sacher na svete, na takej úrovni ako u Sachera. Vlastne je to zločin, nemajú právo používať ten názov, ale ja nič neprezradím. Na nohách sa nepotím
Nakupovanie ma nezaujíma. Nenosím tenisky ani krátke nohavice, to je koniec mesta. Je mi to veľmi odporné, že Slováci tak milujú krátke nohavice. Nikdy som nevidel človeka, ktorý sa práve tu potí. (Ukazuje nohu medzi kolenami a členkami.) Ale to nie je moja neresť, to je neresť Slovákov. Rád žúrujem
V mojom veku už by som to nemal, ale stále pozerám na baby. Na rôzne baby. Tiež sa viem strašne opiť aj s úplne cudzími ľuďmi, napríklad na Ukrajine. To sú také excesy, ktoré sa mama nesmie dozvedieť. Rád by som žúroval, ale nikto ma nepozýva, Bratislava je nudná diera, musím si žúry organizovať sám. Raz do roka je u mňa v byte devínsko-novoveská grilovačka autorov, ale nie je to žiadna excesívna žúrka, grilujeme na balkóne. Gril potom stojí celý rok nepoužitý na balkóne. Ukrajina je závislosť
Mám rád šmrnc a špinu, najradšej dokopy, preto rád cestujem na Ukrajinu. Šmrnc je inak moje najobľúbenejšie slovenské slovo, škoda, že ho tu nie je viac, najmä v Bratislave, kde žije stredná vrstva, to je nuda. Na Ukrajine sú radikálnejšie rozdiely, sociálne aj estetické. Bojím sa, že keby som sa na Ukrajinu presťahoval, tak by sa čaro vytratilo, no ale keď miklošovci a sulíkovci zvýšia dane, tak porozmýšľam. Na Ukrajine sú dane nízke, majú však tretí najkomplikovanejší daňový systém vo svete. Nech sa akokoľvek snažíš, vždy niečo zabudneš a daňový úrad tam funguje ako armáda, prídu rovno s kalašnikovom. Mám dieru v životopise
V televízii teraz pozerám len správy a diskusie. V 90. rokoch som bol závislý od nemeckých tolk šou, v ktorých jednoduchí ľudia riešili svoje problémy. Teraz som lenivý, ale vtedy som nerobil vôbec nič, mám dieru v CV štyri roky. Vôbec neviem, čím som sa zaoberal, doobeda som čítal Frankfurter Allgemeine, poobede pozeral tolk šou. Čo som robil večer, to už neviem. Rozhodol som sa o nich napísať diplomku, nech je z toho pozerania aj nejaký vedecký úžitok a pri písaní ma tá závislosť od tolk šou prešla. Po slovensky s Rytmusom
Zo slovenskej hudby mám najradšej Rytmusa, naučil som sa vďaka nemu po slovensky. Nie sú tu dobré učebnice, tak som sa musel učiť z jeho pesničiek. Moja najobľúbenejšia pesnička je: Celý deň sa zajebávam. To je moje krédo. Považujem ho za jedného z najlepších slovenských básnikov. Hip-hop, to sú básne.
Som tradičný katolík, pre ktorého práca nie je žiadna hodnota. Aspoň kedysi to tak bolo, ale pomaly aj katolíci majú pracovný étos protestantov. Pokojne by som mohol žiť bez práce a povinností. A bez ranného vstávania. Preto som si aj vybral slobodné povolanie. Keď mám voľno, dokonale zvládam nerobiť nič. Sú dni, keď večer neviem, čo som vlastne robil celý deň. Žiaľ, je ich teraz málo. Raňajkujem Sacher
Keď nie som na cestách, raňajkujem tu v Devínskej Novej Vsi, v cukrárni Shar, tortu Sacher. Dodávateľ vozí tovar až o desiatej, skôr neraňajkujem. Nie je v tom žiaden patriotizmus, ale tu majú najlepší Sacher na svete, na takej úrovni ako u Sachera. Vlastne je to zločin, nemajú právo používať ten názov, ale ja nič neprezradím. Na nohách sa nepotím
Nakupovanie ma nezaujíma. Nenosím tenisky ani krátke nohavice, to je koniec mesta. Je mi to veľmi odporné, že Slováci tak milujú krátke nohavice. Nikdy som nevidel človeka, ktorý sa práve tu potí. (Ukazuje nohu medzi kolenami a členkami.) Ale to nie je moja neresť, to je neresť Slovákov. Rád žúrujem
V mojom veku už by som to nemal, ale stále pozerám na baby. Na rôzne baby. Tiež sa viem strašne opiť aj s úplne cudzími ľuďmi, napríklad na Ukrajine. To sú také excesy, ktoré sa mama nesmie dozvedieť. Rád by som žúroval, ale nikto ma nepozýva, Bratislava je nudná diera, musím si žúry organizovať sám. Raz do roka je u mňa v byte devínsko-novoveská grilovačka autorov, ale nie je to žiadna excesívna žúrka, grilujeme na balkóne. Gril potom stojí celý rok nepoužitý na balkóne. Ukrajina je závislosť
Mám rád šmrnc a špinu, najradšej dokopy, preto rád cestujem na Ukrajinu. Šmrnc je inak moje najobľúbenejšie slovenské slovo, škoda, že ho tu nie je viac, najmä v Bratislave, kde žije stredná vrstva, to je nuda. Na Ukrajine sú radikálnejšie rozdiely, sociálne aj estetické. Bojím sa, že keby som sa na Ukrajinu presťahoval, tak by sa čaro vytratilo, no ale keď miklošovci a sulíkovci zvýšia dane, tak porozmýšľam. Na Ukrajine sú dane nízke, majú však tretí najkomplikovanejší daňový systém vo svete. Nech sa akokoľvek snažíš, vždy niečo zabudneš a daňový úrad tam funguje ako armáda, prídu rovno s kalašnikovom. Mám dieru v životopise
V televízii teraz pozerám len správy a diskusie. V 90. rokoch som bol závislý od nemeckých tolk šou, v ktorých jednoduchí ľudia riešili svoje problémy. Teraz som lenivý, ale vtedy som nerobil vôbec nič, mám dieru v CV štyri roky. Vôbec neviem, čím som sa zaoberal, doobeda som čítal Frankfurter Allgemeine, poobede pozeral tolk šou. Čo som robil večer, to už neviem. Rozhodol som sa o nich napísať diplomku, nech je z toho pozerania aj nejaký vedecký úžitok a pri písaní ma tá závislosť od tolk šou prešla. Po slovensky s Rytmusom
Zo slovenskej hudby mám najradšej Rytmusa, naučil som sa vďaka nemu po slovensky. Nie sú tu dobré učebnice, tak som sa musel učiť z jeho pesničiek. Moja najobľúbenejšia pesnička je: Celý deň sa zajebávam. To je moje krédo. Považujem ho za jedného z najlepších slovenských básnikov. Hip-hop, to sú básne.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.