Fialový chameleón

Ľuľok baklažánový, tak sa táto zelenina volá aj s priezviskom, to s názvom nemá ťažké len u nás. Keď sa pozrieme naokolo, všade po svete ho nazývajú tak, že by sa jeden aj urazil. V Spojených štátoch, Kanade a v Austrálii ho volajú eggplant – čo v preklade znamená niečo ako vajcovník. Ďakujem pekne. Aj na prvý pohľad nevinný názov aubergine, ktorý používajú ako vždy trošku nadnesení Angličania, pretože ho prevzali ešte od viac povznesených Francúzov, je vlastne odvodený z významu „niečo ako broskyňa“. Tiež žiadna výhra. V každom prípade, v Portugalsku mu hovoria beringela, v Indonézii terong, v Taliansku melanzana, v Singapure vengan a na Trinidade meloongen. Vyzerá to tak, akoby mu celý svet nevedel ani prísť na meno. Neviem, odkiaľ sa vzal názov ľuľok, ale tipoval by som to na dlhoročné cepovanie pospolitým podtatranským ľudom, kým sa takýto lingvistický kúsok vykresal do tejto minimalistickej podoby. Moderný Slovák však radšej siahne na trhu po baklažáne, odvodenine z perzského badenžán, aby sa neblamoval. Predsa len, formulácie typu: „Aký pekný ľuľok!“, „Po čom máte ten ľuľok?“, „Môžem opáčiť váš ľuľok?“, môžu viesť na trhu k veľmi nepekným nedorozumeniam.
Zaujímavé na baklažáne je aj to, že nemá grécke ani priame latinské pomenovanie, pretože sa do Európy dostal až v stredoveku, keď ho so sebou priniesli Arabi. Dovtedy si náš ľuľok voľkal niekde v Indii a juhovýchodnej Ázii. Postupne sa prepracúval ďalej a dnes naň pejú ódy rovnako v Japonsku, ako aj v Turecku, Grécku, Taliansku či v Španielsku. Nezriedka sa prepracoval až tak ďaleko, že ho turisti v danej krajine považujú nie div za národné jedlo, napríklad v Grécku ak nedostanete v nejakej forme na stôl baklažán, viete, že máte z dotyčnej taverny utekať kade ľahšie.
Baklažán je totiž veľký chameleón. Vie predstierať, čo len chcete. Nezriedka ho v kuchyni chudobnejších vrstiev využívali ako náhradu za mäso. Dokáže skvelo nasať nami určenú chuť a niesť aj  vôňu, ku ktorej pridá svoju jemnú trpkosť. Vegetariáni, ktorí ešte stále radi fičia na sójových plátkoch, ktoré môj otec nenazve inak ako mokré handry, sa môžu inšpirovať. Baklažán je ich voľba. Navyše veľmi zdravá. Obsahuje neskutočné množstvo vitamínov a stopových prvkov. Navyše, ak sa podáva s viac než hojným množstvom kvalitného olivového oleja, je to vždy aj poriadna delikatesa.
Niektorí ľudia sa boja baklažán zaradiť do svojej kuchyne, pretože sa hovorí, že vie byť horký a že sa s ním treba paprať, nasáľať ho a omývať. Keď už sme tu trochu írečití, nedá mi nepovedať – trt makový! Ak si vyberiete mladý, na dotyk pevný ľuľok s krásnym lesklým fialovým povrchom, určite sa s horkosťou nestretnete. Aspoň mne sa to ešte nestalo. A keď už ho máme vybratý a prinesený domov, čo s ním? Pozdĺžne rozpoliť, šupnúť hore rezom do rúry na pol hodiny. Upečenú dužinu vydlabať, rozpučiť vidičkou, primiešať k nej jeden prelisovaný strúčik cesnaku a nasekanú hrsť petržlenovej vňate. Zaliať to poriadnou dávkou olivového oleja, kvapkou balsamica a šťavou z polky citróna. Osoliť, okoreniť. To všetko šupnúť na hodinu do chladničky. Grécke melitzanosalata je hotové. Autor je scenárista.