Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bodka Milana Lasicu

.milan Lasica .časopis .osobnosti

Emil, zažil som čudesnú vec, skoro som neveril vlastným očiam. Inak, prepáč že hneď odbočujem, výraz „neveriť vlastným očiam“ naznačuje, že ide o niečo výnimočné, ťažko uveriteľné a ak by si to nevidel na vlastné oči, tak neuveríš, že sa to stalo.

Podľa mňa je to iba teória. V podstate ľudia bežne vlastným očiam nedôverujú, ale cudzím uveria okamžite. Veria na sto percent, ak im niekto niečo nabulíka, a môže to byť aj úplná kravina.  To, pravda, nie je môj prípad, lebo ja som nepočul, ale videl. Na vlastné oči. A aj keď to nebolo jednoduché, uveril som im. Predstav si, išiel som sa prejsť po meste, pretože na chvíľu prestalo pršať. V centre plno ľudí, väčšinou Japoncov. Nevedno prečo, ale Japonci sú zvedaví na všetko, aj na naše mesto. A som presvedčený, že veria nielen vlastným očiam, ale najmä turistickému sprievodcovi, ktorého disciplinovane počúvajú a hneď si všetko fotografujú, zrejme kvôli dokumentácii. Ale zase som odbočil. Idúc po ulici videl som, že v jednej bráničke predávajú párky v rožku. Po americky hotdog, po maďarsky bundásvirsli. Milujem párky, aj keď to už nie je, čo to bývalo. Voľakedy v nich bolo aj mäso. Ale kúpil som si. Vyšiel som spod bráničky a vtedy sa to stalo. Po ulici sa medzi (väčšinou Japonci) prechádzala úplne nahá blondínka. Japonci ju, pravdaže, fotili a našinci sa okúňali. Fakt. A ja som sa pristihol pri tom, že sa trochu ostýcham, hoci hanbiť by sa asi bola mala ona. Zdôrazňujem, že bola úplne neodetá, dokonca ani neobutá. Bola bosá. A to miesto, ktoré sa odborne nazýva Venušin pahorok, mala depilované, skrátka, aby ti to bolo jasné, bola tam vyholená. Mala veľmi peknú, štíhlu postavičku, ako by bola povedala moja mama, ako vyzerala v tvári, to som si nestačil všimnúť, lebo až ta som sa neprepracoval. Keď som videl, ako sa ostatní chodci hanbia na ňu pozerať, odvrátil som cudne zrak aj ja. Keď som sa zase odvážil nazrieť, už tam nebola. Zmizla tak náhle, ako sa objavila. Bolo to ako v rozprávke. Na druhý deň písali v novinách, že to bola Češka, ktorú to baví. Kde by sme boli bez Čechov!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite