Vek neistoty

Počas druhého augustového týždňa  ceny akcií lietali hore-dolu a v priebehu piatich dní zmenili hodnotu takmer o desatinu. To sú obrovské výkyvy, a ešte nikdy sa nestalo, aby k nim prišlo počas niekoľkých dní. Nie je to iba hra s číslami: ak ľudia, ktorí zverili svoje peniaze investičným fondom, v priebehu jedného týždňa stratia 8 % životných úspor, a vzápätí to všetko dostanú naspäť a k tomu ešte trošku navyše, nemajú z toho ľahký spánok. Ekonomickí odborníci sa zhodnú iba v jednom  – že isté nebude nič. Vitajte vo veku neistoty. 

Podobná nevyspytateľnosť sa dnes týka takmer celého prostredia, v ktorom žijeme. Americké podniky nemajú istotu, ako bude politicky rozdelená a v auguste dokonca zablokovaná vláda reagovať na vývoj ekonomiky a na veľký štátny dlh, a tak namiesto investícií sušia peniaze bokom. Investori netušia, aká bude reakcia na znížený americký rating, a tak sú tiež skôr opatrní. Obrovská neistota sa týka vývoja európskych ekonomík, a dokonca aj budúcnosti eura. Akoby vôbec nikto v Európe nevedel, či je lepšie Grécko a ďalších, po uši zadlžených previnilcov nechať skrachovať, alebo ich, naopak, s obrovskými nákladmi sanovať, a ktorý z oboch scenárov má viac nepredvídateľných následkov. 

Ale neistota nie je iba na úrovni štátnych dlhov, mien a búrz – rovnaká neistota sa týka vyhliadok jednotlivca. Kto vie povedať, čo všetci dnešní prispievatelia do dôchodkových poistení uvidia, až o dve-tri desaťročia sami pôjdu na dôchodok? A rovnako ťažká je otázka zamestnanosti: technológie umožňujú presunúť značnú časť nekvalifikovanej práce buď na stroje, alebo do oveľa lacnejšieho zahraničia. Čo dnes aj bohaté štáty dokážu ponúknuť či zabezpečiť svojim občanom, ktorí nemajú dobré vzdelanie a referencie? Samotné občianstvo krajiny, kedysi doložka najvyšších sociálnych výhod, už nemusí v budúcnosti na dobre platenú prácu stačiť. (Prinajmenšom z tohto bodu vidno, že menej istôt nemusí byť iba zlou vecou – tento druh istoty viedol v niektorých spoločnostiach k obrovskému spoliehaniu sa na systém a na štát, ktorý sa vždy postará. Takže – nepostará. )

Istota je, samozrejme, fikcia, zveličenie, čisto racionálne neobhájiteľná veličina. Svet je vo svojej podstate neistý, a keď človek ráno vstáva z postele, nevie, či si do nej zase večer ľahne. No v demokratických spoločnostiach a v časoch mieru a prosperity ľudia zvykli fungovať s vysokou mierou predvídateľnosti. Keď sa táto predvídateľnosť zníži, povedie to k zmene správania. Ľudia a podniky sa začnú správať opatrnejšie, zodpovednejšie, ale možno aj menej odvážne. Opatrnosť vidno už v ekonomike, a má svoje dobré (menšie zadlžovanie sa kreditnými kartami) aj horšie (menšia domáca spotreba) dôsledky. Podobné je to s rizikom: najlepšie sa darí kultúram, ktoré sa vyhýbajú krajnostiam – príliš riskantnému správaniu, ktoré je nebezpečné, ale aj príliš opatrnému správaniu, ktoré vedie k nehybnosti. Veľká neistota môže spôsobiť,  že v snahe vyhnúť sa riziku bude ekonomické správanie spoločnosti príliš konzervatívne. 

Ešte zaujímavejšie môžu byť sociálne dôsledky. Štátom či systémom garantované istoty moderných spoločností nepriamo viedli k oslabeniu iných spoločenských inštitúcií, napríklad rodiny alebo cirkví. Vo chvíli, keď je toho okolo menej, na čo sa možno spoľahnúť, to však človeka môže viac viesť tak k objavovaniu spirituálneho sveta, ako aj k tomu, aby sa viac spoliehal na vlastné sily – a na medziľudské vzťahy, na komunitu, pretože človek je tvor sociálny. Vek neistoty tak bude nepochybne ťažký, môže byť však aj vzrušujúco nový a objavný.