Ako sa predáva Mara

Jedna z prvých ponovembrových liptovských veľkopodnikateliek Marianna Čemická (posledná manželka národného umelca Ladislava Čemického) v roku 1990 dobre veštila, že Liptovská Mara je zlatou baňou, kde sa stačí zohnúť a zbierať peniaze, povaľujúce sa na brehoch. V tom čase nebolo o zábavno-rekreačnom megakomplexe Aquapark Tatralandia / Holliday Vilage Tatralandia / Western City Tatralandia, o Thermal Parku Bešeňová, o stovkách „privátov“ a penziónov v severnom okolí najväčšej vodnej nádrže na Slovensku ani slychu. Fungoval autokemping (ATC) Liptovský Trnovec s plážovým kúpaliskom, v ňom zo tri stánky s klobáskami, pivom, kofolou, bezplatné parkovisko i vstup na prírodnú pláž. Všetko sa zmenilo krátko po roku 2000. Prevrat v myslení „subjektov, podnikajúcich v cestovnom ruchu“ odštartovala výstavba Tatralandie, ktorá je otvorená od júla 2003.

Skoré augustové nedeľné ráno na Liptovskej Mare je chladné, zatiahnuté sivou prikrývkou hmly, z ktorej trčia sporadické nitky dažďa. Pláž pod ATC je plná: kameňov a piesku. Voda bez mihnutia oka pokojne čaká. Okolo ôsmej sa rozsvieti slnko, vzápätí vznikne nad horizontom fotogenický pás takmer nehybných oblakov, visiacich od Poludnice po Choč. Oko neba je blankytne modré. Na pláž prichádzajú návštevníci, v tieni borovíc rozkladajú na trávnatý koberec deky, svietiac si žltými a červenými svetlami pív a malinoviek v plaste.  

Podnikateľské subjekty (určite i objekty) začínajú so „zberom peňazí“: strop celodenného vstupného na plážové kúpalisko pre dospelého je 1,50 eura (príjem ide do pokladnice Obecného úradu v Liptovskom Trnovci). Dvaja mládenci a žena v strednom veku s cigaretou v ústach prenajímajú pri vstupe na pláž niekoľko vodných skútrov a asi dva tucty vodných bicyklov – bicykel za 10 eur na hodinu, skúter za 30 eur na desať minút. Do troch hodín sú takmer všetky vodné dopravné rekreačné prostriedky prenajaté, väčšina bicyklov na dvojhodinové plavby. Je čas skorého obeda, za pizzu z pece a fľaškovú chladenú desiatku zaplatíte 6 eur. Aj kartou. Dvojdecový pohárik nealka k tomu grátis, obsluha milá, na úrovni. Parkovisko nad ATC je plné, takmer plný je i autokemping: stany, karavany, chatky. Odvšadiaľ vanú voňavé dymy kempingových bárbikjú. Aj ATC „patrí“ obci Liptovský Trnovec.

„V Trnovci s takmer päťsto obyvateľmi je takmer tristo postelí na privátoch,“ vraví Vladimír Adamčík, starosta Liptovského Trnovca. Táto dedina s vyše 500 obyvateľmi je centrom rekreácie na brehu Liptovskej Mary. Prichádzať zo severu do centra stredného Liptova a neprejsť okolo Liptovskej Mary a Liptovského Trnovca sa nedá. Aj preto je dlhodobo v ATC i na plážovom kúpalisku najviac Poliek a Poliakov. Celý stredný Liptov sa počas letnej turistickej sezóny mení na „malú poľskú kolóniu“ a severným slovanským sestrám i bratom je prispôsobené takmer všetko – od výpravných prospektov po jedálne lístky v poľštine. Mať menu na jedálnom lístku v rodnom jazyku Jána Pavla II. vyzerá dnes ako samozrejmosť, no ešte koncom 90. rokov to bolo niečo nepredstaviteľné. V Informačnom centre Mesta Liptovský Mikuláš sa v sezóne od júna do septembra zastaví vyše tridsaťtisíc návštevníkov, a väčšina prichádza z Poľska. 

Neurotickým zážitkom tohtoročnej letnej turistickej sezóny na Liptovskej Mare je náhle, neavizované zrušenie vyhliadkových plavieb výletnou loďou Omega 2 okolo brehov priehrady. Loď prevázkoval od roku 1997 Slovenský vodohospodársky podnik. Podľa Pavla Machavu, hovorcu podniku, loď každoročne previezla asi 10-tisíc pasažierov. „Loď neprevádzkujeme od prvého júla pre nepriaznivú finančnú situáciu, prevádzka nedokázala pokryť potrebné náklady,“ vraví Machava a dodáva, že plavidlo je v dobrom technickom stave, má všetky potrebné skúšky, a ak sa situácia zmení, „nie je vylúčené, že v budúcej sezóne bude loď opäť premávať“. Informácie o tom, že podnik chcel loď na tohtoročné dva či tri letné mesiace prenajať za takmer 17-tisíc eur, hovorca nepotvrdzuje ani nevyvracia. Viac sa nedozvedáme. Vieme len, že loď premávala denne okrem soboty trikrát, v dvojhodinových intervaloch. Pre veľký záujem často vyrážala z prístaviska pri plážovom kúpalisku každú hodinu. Často vozila aj organizované skupiny záujemcov, naverbovaných na plavby spoločnosťami, ponúkajúcimi letákovým „dajrektmejlingom“ do schránok „akcie“, spojené s predajom kuchynského riadu a podobných „nevyhnutných zbytočností do každej domácnosti“.

Petronela Petříčková z Obecného úradu v Liptovskom Trnovci vraví: „Jednoznačne je to pre cestovný ruch  strata. Stáva sa, že sem prídu rodiny len preto, aby sa plavili okolo priehrady. Keď sa dozvedia, že loď nepremáva, odchádzajú. Problém je, že prevádzkovateľ lode nikomu nič neoznámil, oznam o zrušení plavieb nielenže nezverejnil v prístavisku lode, ale ani na svojej internetovej stránke, na recepcii v autokempingu, pri vstupe do areálu. Ľudia stále chodia naisto za plavbou, my im vysvetľujeme, že loď nepremáva a znášame kritiku – aj keď s tým nič nemáme.“

Absurdnou špičkou letného ľadovca neinformovanosti verejnosti zo strany štátneho podniku je výpravná dvojstrana v ktoromsi vydaní denníka Plus jeden deň spred asi dvoch týždňov. Je venovaná cestovnému ruchu v Liptove. Fotografia výletnej lode dvojstrane dominuje, i s ponukou vyhliadkových plavieb.    

Ján Gemzický z Klastra Liptov, prvého subjektu svojho druhu na Slovensku, hovorí, ako klaster združuje právnické osoby (mestá, obce, podnikateľov), pôsobiace v Liptove v cestovnom ruchu. Náhle a neavizované zrušenie plavieb loďou je podľa neho nielen hanbou, ale najmä typicky slovenskou vlastnosťou. Liptovskú Maru nedokážeme využiť bez toho, aby sme prízemne nebojovali v konkurenčnom boji: „Klaster má záujem v budúcej sezóne loď prevádzkovať, časť financií v rozpočte na rok 2012 na to nájdeme, zvyšok získame sponzorsky. Ak sa pýtate, prečo nie je Obec Liptovský Trnovec členom klastra, odpoveď je jednoduchá: asi nemajú tritisíc eur ročne na poplatok do združenia. Dobre vedia, že či chcú, alebo nechcú, v prospektoch, ktoré vydávame, sa na mapách obec objaví. Je alebo nie je toto „priživovanie sa“ na klastri?“

Záleží od uhla pohľadu. Vo výpravnom dvanásťstranovom propagačnom materiáli, ktorý klaster vydal v poľštine v náklade niekoľkých desaťtisíc kusov a bol pred touto letnou sezónou distribuovaný ako príloha poľskej tlače najmä v oblasti Krakova, je i Liptovský Trnovec. Reklamu obci zaplatili členovia klastra. Starosta Trnovca vraví o novom trnoveckom združení podnikateľov v cestovnom ruchu, aj o tom, že obec zápasí s finančnou krízou a peniaze potrebuje na rozvoj. Má pravdu. Ale nie je rozvoj cestovného ruchu v obci súčasťou rozvoja obce samotnej? 

Návštevníka Liptova, Liptovskej Mary – či už je zo Slovenska, Poľska, Česka alebo z akéhokoľvek kúta Európy, sveta – žabomyšie lokálne vojny nezaujímajú. Chce prísť na dovolenku, prázdniny, chce za svoje peniaze služby. Príde – ale či sa vráti, nie je isté. Mnohí odchádzajú, aby sa vrátili. To je pozitívum. Negatívum je, že mnohí zabúdajú na slová Marianny Čemickej: „Peniaze okolo Mary stačí zbierať.“ Zbierať, nie hrabať.