Festival Grape: malá Pohoda

Napriek nepriaznivým prognózam, týkajúcim sa počasia, hral organizátorom Jurajovi Podmanickému a Jánovi Trstenskému do kariet aj tento dôležitý aspekt, a tak sa na kapely aj fanúšikov usmievalo voňavé augustové slniečko. Najviac ma zaujímali slovenské kapely. Príjemne sa  mi objavovali všetky tie vplyvy a inšpirácie plynúce z domácej scény a ignorujúc všetky reči o slovenskej malosti, ktorá väčšinou tú malosť dokazuje iba o jej šíriteľovi, som sa ponáral do hudby Slovákov a bratov Čechov. Na festivale nechýbal tradičný a osvedčený inventár v zložení Hex, Para, Vetroplach, Billy Barman či Puding Pani Elvisovej, ktorých ľudia vždy zasypú láskou a priazňou. 

Tú temnejšiu časť posádky, povedzme viac undergroundovú, zastupovali Swan Bride a ich hlučná šou, ktorá by v porovnaní napríklad so spomenutými „pudingáčmi“ bola pre moju mamu o niečo ťažšie stráviteľná. Ich „z reťaze odtrhnutý“ spevák Maťo Rafa sa dokonca vytasil zbierkou básní s názvom Polaroidy, ktorú mi v rade na pivo daroval. Pred ich koncertom hviezdila, dnes už trojica You Coco. Na Kozel Stagei navodili atmosféru zafajčeného klubu niekde v New Yorku a keby to bol Texas, ich sexappeal by prinútil lietať nože a sekery. Našťastie sme sa nachádzali iba v Piešťanoch, kde mohli vzduchom svišťať iba „reibeny“ opitých hipsterov. Čo sa týka českej a slovenskej zmesi kapiel, bezpečne som tvrdil, že najviac sa mi páčili pražskí Sunflower Caravan, ktorí by si možno zaslúžili väčší dav pod pódiom. Nič to však neubralo na originalite a sviežosti ich koncertu. Andy Čermák a jeho biele hammondky dostali zelenú v mojej hlave. 

A zahraniční headlineri? Ešte prvú noc sa predstavili súčasné veľké hviezdy Hurts. Aj keď ma ich štýl hudby príliš neberie, rozvášnili poriadny dav a mládež si zborovo spievala spolu s nimi ich piesne. Najmä pri hymnách Stay a Wonderfull Life bolo v kotle tiel veľmi horúco. Kontroverznejšie reakcie vyvolali džentlmeni z Interpol. Mnoho ľudí zívalo nudou. Kapela pôsobila trocha unavene a reakcie publika boli mdlé. Napriek tomu si veľké množstvo fanúšikov splnilo pod padajúcimi neviditeľným meteorickým rojom z Perzeíd svoj hudobný sen a pri ich hitoch sa im možno leskli oči. Sám som ich pozoroval priamo z pódia a tešil sa, ako to poviem mame (lenže moja mama aj tak nemá poňatia, kto sú Interpol). 

Veľké množstvo priaznivcov si na Slovensku získali aj The Sounds s plavovlasou speváčkou. Podľa mňa trocha skostnatený „rokec“ pre staršiu generáciu, ale pre festival veľké plus, pretože majorita obecenstva prijala škandinávsku verziu rock and rollu vrúcne a vrelo. Na druhý deň odohrala koncert Marina and The Diamonds. Speváčka s príjemným hlasom vložila do koruny festivalu zopár drahokamov a opäť zavládlo nadšenie. Nesmiem zabudnúť na The Wombats. Typické anglické gitarové indie na zahriatie davu. Mládež sa vyšantila dosýta a pri hite Let´s dance to Joy Division basovala okrem boxov hlavného stejdžu aj zem pod konverskami detí a mládeže.

Na festivale Grape zaznelo množstvo umelcov a hudobných zoskupení. Festival zatiaľ menší (organizátori hovoria, že taký ostane i naďalej), ale zato oplývajúci zvučnými a svetovými menami, dáva možnosť prejaviť sa i menej známym kapelám. Stáva sa po Pohode akousi ďalšou baštou alternatívnej hudby na Slovensku. A označenie „malá Pohoda“, si právom zaslúži. Nech žije Grape 2012!