Ostrov, pevnosť a grejp

Ešte v januári hrozilo, že pre nezmyselné požiadavky budapeštianskej radnice najväčší maďarský festival zanikne. Našťastie, nestalo sa. V deň odchodu do Budapešti mi telefonuje redaktorka Českého rozhlasu, či by som nemohol do éteru povedať, prečo sa oplatí ísť na Sziget. Nechýbala tradičná otázka, aké sú najväčšie hudobné lákadlá. Priznám sa – vedel som, že v prvý deň bude hrať Prince, potom Pulp a ešte niekoľko ďalších mien. Odpovedal som, že Sziget je dobrý festival, že sa síce tešíme aj na koncerty, ale najmä na atmosféru, všelijaké atrakcie a gastronomické zážitky. A tak aj bolo.

Návšteva festivalu Sziget už akosi patrí k nášmu letnému koloritu. Prvýkrát sme ho spolu s Mišom Kaščákom navštívili v roku 1998, zlákala nás Patti Smith. Rozhodli sme sa až v deň koncertu, niekedy okolo obeda, takže sme, samozrejme, z koncertu Patti stihli tak tri pesničky a prídavok. Nasledovalo potulovanie sa areálom a spánok na dekách rovno za nejakým malým stanom, kde búšilo techno. Ráno sa nám odísť nechcelo, tak sme sa rozhodli pobyt predĺžiť a u ochrankárov, ktorí kontrolovali platnosť náramkov, sme si kúpili pásky aj na ďalší deň. Pohoda bola vtedy v plienkach, Sziget to už ťahal šiesty rok a boli sme fascinovaní, čo všetko sa dá na festival priniesť. Pamätám si, ako sme si pochvaľovali obyčajné úschovne aj ako sme frflali, že nie sú otvorené nonstop... Odvtedy sme Obudai ostrov navštívili mnohokrát, šokovaní už dávno nie sme, no príjemný pocit z tohto festivalu zostáva. Aj tento rok bolo fajn motať sa po rozsiahlom ostrove, vyskúšať si chodúle či drevené kolky v tradičnej maďarskej dedinke, posondovať, ako sa snažia neziskovky, zahrať si stolný futbal či pripraviť sa na večerné koncerty na thajskej masáži. Trochu nás mrzelo, že sme si nestihli zakorčuľovať na umelej ľadovej ploche, ale raz bude isto čas aj na to. Zato sme stihli jesť. Veľa jesť. V tomto sú Maďari fakt parádni, človek mal chuť chodiť medzi stánkami a pátrať po dobrotách, aj keď už bol úplne plný. Výpočet toho, čo všetko sme zjesť stihli, by sa do požadovanej dĺžky tohto textu nezmestil.

Festival Sziget to mal v januári nahnuté – nový primátor Budapešti István Tárlos vyrúbil organizátorom likvidačné nájomné a tí zvažovali, že festival buď zrušia alebo presunú na iné miesto. Napokon našli s radnicou spoločnú reč a sme si istí, že je to dobré nielen pre fanúšikov hudby a festivalov, ale aj pre celú Budapešť. Sziget je totiž skvelou reklamou pre celé Maďarsko, o ekonomických benefitoch pre mesto hádam ani netreba hovoriť. Druhou nepríjemnou správou pre organizátorov bolo zrušenie koncertnej šnúry Amy Winehouse, ktorá mala patriť k ťahákom tohto ročníka. Na poslednú chvíľu sa im však podarilo geniálnu speváčku, ktorej krátka životná púť sa tak smutne zavŕšila len prednedávnom, nahradiť ešte geniálnejším spevákom. Potvrdenie Princa v nultý deň festivalu vyvolalo doslova boom záujmu o vstupenky a treba uznať, že aj my sme kvôli nemu cestovali do Budapešti o deň skôr, ako sme mali pôvodne v pláne. A uznávam, že to bol zážitok – aj pre tých, čo Princa veľmi nemusia alebo z jeho tvorby poznajú len minimum. Takmer trojhodinový koncert bol ukážkou toho, ako sa môže aj hudobník v rokoch tešiť z hudby, ako dokáže tú radosť preniesť na ľudí. Keď nedokáže odísť z pódia, lebo ho to baví, lebo – vie. V niektorých momentoch sa čiperný päťdesiatnik menil na rozbláznené decko, predvádzajúce sa pred dospelákmi.

Videli sme množstvo koncertov, slabšie aj výborné, osobne však v hlave točím jeden, pre tých, čo videli koncert Pulp na Bažant Pohode, budú však nasledujúce riadky možno zbytočné. My si však na Szigete niekedy radi pozrieme kapely, ktoré u nás síce hrali, no väčšina z našej agentúry ich v Trenčíne nemala šancu vidieť. Pulp nás dostal, to, čo predvádzal Jarvis Cocker na pódiu, musí patriť k tanečným vrcholom histórie hudobnej scény. Sme radi, že ho videli aj naši fanúšikovia. Ale sme aj radi, že môžeme chodiť na Sziget...

Ulice východočeského Josefova, známe napríklad aj z Hřebejkovho filmu Musíme si pomáhat, už piaty rok v polovici augusta zaplnili tisíce priaznivcov tých najextrémnejších odnoží tvrdej gitarovej hudby. Festival Brutal Assault slávil 16. narodeniny naozaj vo veľkom štýle.

Len veľmi málo letných festivalov sa môže pochváliť takou atraktívnou lokalitou. Vojenská pevnosť Josefov postavená v rokoch 1780 až 1787 na podnet cisára Jozefa II. svojou atmosférou vyráža dych všetkým zúčastneným – návštevníkom i hudobníkom, ktorí sú zvyknutí na tradičné, ľahko zameniteľné a ešte ľahšie zabudnuteľné letiskové plochy. Zaujímavým paradoxom je, že francúzsky inžinier v habsburských službách, generál Duhamel De Querlonde naprojektoval pevnosť tak, aby ju v prípade obliehania bránilo 12-tisíc vojakov. Práve to je číslo, okolo ktorého pravidelne osciluje počet návštevníkov festivalu Brutal Assault – podujatia, ktorého meno má v súčasnosti veľký lesk nielen v rámci metalovej Európy. Našťastie, to jediné, s čím treba vo vojenskej pevnosti v priebehu tohto letného víkendu bojovať, je príjemná únava zo skvelých koncertov, ktoré na dvoch veľkých pódiách umiestnených vedľa seba „odsýpajú“ prakticky bez prestávky.

V priebehu rokov sa zaujímavým spôsobom vykryštalizovalo zloženie fanúšikovskej základne festivalu. Pôvodne domáce (rozumej české a slovenské) letné stretnutie priateľov a priaznivcov extrémnej metalovej hudby prerástlo do veľkej a rešpektovanej udalosti, na ktorú radi zájdu nielen fanúšikovia z okolitých krajín – naši polnoční susedia tu, samozrejme, hrajú prím – ale i ľudia z celej Európy  či dokonca Ameriky a Ázie. Zámer usporiadateľov, mať polovicu návštevníkov československých a tú druhú z viac či menej vzdialeného zahraničia, sa tak naozaj darí napĺňať. Je vskutku čarovné večerať prekvapujúco lahodné jedlo zo stánku originálnej indickej reštaurácie za jedným stolom so španielskymi, chorvátskymi či dánskymi metalistami. V priateľskej atmosfére plnej radosti z kvalitnej hudobnej produkcie a spokojnosti z dokonalého počasia. 

Kým ešte pred pár rokmi boli české a slovenské kapely neoddeliteľnou súčasťou programu, dnes je situácia opačná. S výnimkou spráchnivenej thrashovej stálice Debustrol patrili obe pódiá zahraničným atrakciám, ktoré sú pre fanúšikov väčším lákadlom. Organizátori však prišli so zaujímavým nápadom stredajšej Warm Up Party. V rámci nej sa môžu realizovať kapely z domácich luhov a hájov pre potechu prvých návštevníkov, ktorí prídu na miesto konania pred oficiálnym štvrtkovým začiatkom festivalu. Ako jediný slovenský zástupca sa tu predstavili svätojurskí Čad, drsnejší projekt známejších punkových Vandalov. Šéf festivalu Martin „Shindy“ Brzobohatý vo štvrtok hrdo nosil práve vandalské tričko – ako sám povedal, ide o jeho vôbec najobľúbenejšiu slovenskú kapelu.

Ak niekto riadne vyčnieval zo zaužívanej dramaturgickej schémy Brutal Assaultu, tak to boli hlavné hviezdy štvrtkového programu a rovnako tak celého festivalu – legendárni Angličania Motörhead. O pár mesiacov 66-ročný Lemmy a jeho kohorta však prevalcovali akékoľvek pochybnosti o svojej účasti na tomto podujatí. Skvelý zvuk, parádny setlist a presvedčivý výkon jasne ukázali, že skutočné korene tej najtvrdšej muziky siahajú až niekam na rozhranie sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia. Ku kapelám, ktoré v priebehu troch fantastických festivalových dní nesklamali očakávania divákov, môžeme smelo zaradiť aj také mená ako Morbid Angel, Asphyx, Decapitated, Katatonia, Exodus, Satyricon, Forbidden, Cryptopsy, Vader či Sepultura. Autorovi týchto riadkov urobil najväčšiu radosť Tom Gabriel „Warrior“ Fischer, líder dávnych mohykánov Celtic Frost, architekt väčšiny najextrémnejších gitarových žánrov ostatných troch desaťročí. S hudobníckou omladinou po svojom boku predviedol pod logom Triptykon v dokonalej podobe zhudobnenú ťaživú temnotu. Stačili mu na to štyri skladby v priebehu necelých 40 minút.

Brutal Assault je predovšetkým o hudbe. Hoci sa usporiadatelia každým rokom snažia o zvyšovanie miery pohodlia svojich návštevníkov a prichádzajú so zaujímavými novinkami (tento rok vynikajúci ťah so zálohovanými pohármi z tvrdého plastu a s logom festivalu – no kto by si nezobral niečo také domov ako suvenír?), podujatie si stále zachováva príjemne špinavú, undergroundovú patinu. Pre metalových fanúšikov bude jednoducho vždy prvoradý koncertný zážitok, sprievodné atrakcie či nebodaj kolotoče radi prenechajú prvoplánovým masám.