V súvislosti s touto knihou sme svedkami dvoch príbehov. Prvý je príbehom knihy, druhý príbehom autorky-hrdinky denníkových zápiskov.
Príbeh autorky. Aľa Rachmanovová (vlastným menom Galina Džuraginová) pochádzala z ruskej šľachtickej rodiny. Detstvo prežila v uralskom meste Kasli. Po vypuknutí občianskej vojny utiekla s rodinou na Sibír. Vydala sa za rakúskeho vojnového zajatca. Spolu opustili sovietske Rusko, usadili sa vo Viedni a potom v Salzburgu. Po skončení druhej svetovej vojny utiekla do Švajčiarska. Zomrela v roku 1991 a dnes odpočíva na salzburskom cintoríne. Stratila svoj domov, a už nikdy ho nenašla. Krásna žena s tatárskymi črtami vraj nikdy nezapadla medzi Viedenčanov ani Švajčiarov.
A príbeh knihy. V období medzi svetovými vojnami vydala svoje denníky v troch zväzkoch. Stali sa bestsellermi a boli preložené do viac ako dvadsiatich jazykov. Pre Rusov je doteraz neznáma. Jediný ruský preklad zabezpečilo Goebelsovo Ministerstvo propagandy v rámci protiboľševickej osvety. Český preklad z roku 1938 bol zase „mierne korigovaný“ tak, aby ho nezaťažovali nelichotivé poznámky o českých legionároch v Rusku. Osobný denník študentky sa zmenil na politicky výbušnú literatúru.
Prvé denníkové zápisky sú zo septembra 1916. Aľa má práve sedemnásť rokov. „Podišla som k zrkadlu a v ňom skúmala svoj obraz. Upútali ma najmä moje oči. Dnes som v nich celkom zreteľne videla proroctvo neobyčajného života.“ Aľa si všetkých okolo seba získava jemnosťou, kultivovanosťou a bystrosťou myslenia. Začínajúca študentka filológie s rozkošnou naivitou spoznáva svet študentských flirtov.
Vo vzduchu sú však aj stopy iných revolúcií, nielen tých, čo súvisia s dospievaním mladej ženy. Rusko je zdevastované vojnou. Väčšina žije v nepredstaviteľnej chudobe. Aľa cíti na sebe pohŕdavé pohľady spolužiakov, ktorí živoria hladní a oblečení v doplátanej košeli. Cára Mikuláša manipuluje dvorný blázon Rasputin.
Študenti sú tradične ako prví naladení na zmeny: „Pomstime sa všetkým sýtym, všetkým bohatým, všetkým parazitom!“ Alina súkromná charita voči biednym spolužiakom už nestačí. Ona sama je nadšená z revolučného vrenia. Doma však vníma iné očakávania: otec dobre tuší, že teraz je v ohrození ich základná existencia. Proletárske vzopretie čaká na svoju korisť a obete.
Zlé predtuchy sa naplnili. Po politickom zmätku prichádza čas červeného teroru. Mladá dáma dospieva v zrýchlenom tempe. Na vlastné oči vidí strieľanie ľudí a rabovanie domov. Po vojne s cudzími nastáva vraždenie medzi svojimi v mene budúcej Rovnosti. Aline zápisky smerujú k denníku ženy, ktorá sa teší už len z holej existencie, a ani z tej nie, lebo aj smrť pôsobí ako vykúpenie...
Je to neuveriteľne sugestívne čítanie. Literatúra pozná denníky nenaplnených lások či zvádzania, memoárové spomienky vládcov a väzenské zápisky nespravodlivo odsúdených. Tu sa prelína všetko. Fascináciou najvyššieho stupňa je poznanie, že Aľa nepozná budúcnosť. My dnes už vieme svoje o dňoch, ktoré prežívala. Ona sama nevedela, ako dlho potrvá červený teror a nepoznala budúcnosť revolúcie, čo rozmetala jej rodinu. Každý riadok jej denníka bol v momente napísania „tu a teraz“, bez odstupu, absolútne angažovane a s následkami. Tu neprichádza do úvahy žiadna konštrukcia, zbytočný afekt či ornament.
Súčasne však nejde o typické zápisky nevinnej obete. Atmosféra ruskej univerzity spred sto rokov a životný štýl ruskej vyššej triedy sú napriek akým-takým encyklopedickým tušeniam pre čitateľa poučným bonusom.
Vydanie denníka (v príťažlivom, ale nie zbytočne luxusnom grafickom vyhotovení) je zaujímavým edičným nápadom nového vydavateľstva spojeného s internetovým magazínom Inaque.sk.
Literárne prekvapenia nemusia vždy pochádzať z pera čerstvého absolventa kurzu tvorivého písania, ktorý v imidžových okuliaroch číta úryvky postmoderných próz dámam s istotou úspešného života.
Aľa Rachmanovová, Študenti, láska, Čeka a smrť, Inaque.sk 2011
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.