August

My vždy očakávame od augusta nejakú katastrofu. Ale tieto obavy chcem rozptýliť. Nebojte sa, občania, a vylezte! Sme síce obkľúčení pohromami, ale tie od nás zutekali. V Európe je teraz val z naozajstných pogromov: migranti bláznejú z obžratosti, všade padajú akciové trhy, NASDAQ padol na Dow Jonesa.  A spomeňte si, čo sa deje v Sýrii! Všade samé boje, iba my si krásne sedíme a volíme gubernátorku Matvijenkovú do parlamentu.

Cudzie sú veru teraz tieto vášne Rusom. Krajina je tichá ako po sezóne, všetko v akomsi polosne, iba Prochorov (ruský miliardár, ktorý nedávno vstúpil do politiky) túži po vstupe do eurozóny. Európu už pritom oživujú gáfrom, no my plesáme, my máme predsa plyn! Čitateľ možno už očakáva aj nejaký rým: gáfrom-fofrom. Tu máš svoj rým, čitateľ, ako si očakával.

Ako bolo sľubované, žiadny podvod, prišla stabilita. Kríza je preč. A krajina banánová, nanonová, už sa ani zrúcať nedá. Zmĺkli všetci, čo nás ľutovali, strachujú sa už o iné mocnosti, už iba zhrdzavené úlomky občas vyletujú zo starých koľajníc. A oko už ustalo od tohto haraburdia, poznajúc všetky jeho odtiene! Nechcem, aby sa niečo rúcalo, ale rád by som, keby sa niečo zdvíhalo – to by som chcel. A pamätáte sa, ako bolo predtým? Roky akoby nemali konca.

Žije Amerika, Nemecko, a my – ani neviem. Všetky augusty u nás hrozili pučmi, a ten požiar strašil planétu. Zato teraz sme sa stali lepšími, pretože akoby nás ani nebolo.

Ako sme sa len kedysi hádali, trýznili, ako sme obhrýzali vlastné kosti. Teraz sú všade okolo nás cudzie krízy, ale kríza – to je vlastne príznak života. A my sme sa stali veľkou pustatinou, kde vládne malichernosť a zloba. 

Bojíš sa, čo to privolávam? Neboj sa, čitateľ. Nie som astrológ.