Keď si novozvolený francúzsky prezident Nicolas Sarkozy vybral v máji tohto roka za svojho ministra zahraničných vecí Bernarda Kouchnera, zabil hneď dve muchy jednou ranou: vzal do svojho tímu jedného z najrešpektovanejších Francúzov, a pokoril tým opozičných socialistov.
Bernard Kouchner bol nielen zakladateľom renomovanej organizácie Lekári bez hraníc, ale aj prominentným členom francúzskej socialistickej strany. Po štyroch mesiacoch sa ukázalo, že to nebolo len manželstvo z rozumu. Sarkozy si s Kouchnerom rozumie aj v kľúčových otázkach zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Tento mesiac to bolo vidno na príklade jadrových ambícií Iránu – najskôr prezident Sarkozy francúzskym diplomatom povedal, že ak rokovania s Iránom zlyhajú, bude stáť Západ pred ťažkým výberom: iránskou jadrovou bombou alebo bombardovaním Iránu. Minulú nedeľu ho minister Kouchner doplnil: v rokovaniach s Iránom musíme rátať aj s najhorším – a najhoršia je vojna.
Sarkozyho a Kouchnerove slová znamenajú veľa. K doterajšiemu americkému postoju nechať v postupe voči Iránu „všetky možnosti otvorené“ a nevylúčiť dopredu použitie sily sa teraz pridalo aj Francúzsko, ktoré môžu nasledovať aj ďalšie európske krajiny. Na diplomatickom poli Francúzi tlačia nielen na nové ekonomické sankcie OSN (kde tradične robia problémy Rusi a Číňania), ale aj na sankcie jednotlivých európskych krajín. Záujmy francúzskych ropných spoločností by mali podľa vlády v Paríži ísť nateraz bokom.
Tlak na Teherán súvisí s rýchlosťou, s akou Irán postupuje v jadrovom programe. Podľa Francúzov je Irán ešte bližšie k získaniu jadrových zbraní, než sa domnievajú Američania. Teherán pred štyrmi rokmi priznal jadrový program, ktorý úspešne skrýval 18 rokov. Minulý týždeň sa objavili správy o iránskej pomoci s programom chemických zbraní v Sýrii, kde v júli pri montáži chemickej hlavice na raketu Scud zahynuli desiatky iránskych poradcov. Táto „bratská pomoc“, podobne ako iránska podpora libanonského Hizballáhu a palestínskeho Hamasu, patria do arzenálu odvetných opatrení pre prípad, že by Izrael a Spojené štáty zaútočili na iránske jadrové zariadenia. Úvahy o vojne proti Iránu sú však už medzi odborníkmi ďaleko. Minulý týždeň americký generál Wesley Clark podrobne vysvetľoval, že základné bombardovanie vojenských zariadení by zabralo najmenej tri týždne.
K signálom na adresu Teheránu možno zaradiť aj doteraz neobjasnenú akciu izraelského letectva proti Sýrii začiatkom septembra. Hoci vlády Sýrie i Izraela zachovávajú o prípade nezvyčajné mlčanie, vojenskí analytici sa domnievajú, že útok zlikvidoval jadrové zariadenie, ktoré do Sýrie pár dní predtým tajne dopravila Severná Kórea. Správa pre Irán nemôže byť jasnejšia – Izrael nepripustí, aby nepriateľ v jeho blízkosti získal jadrové zbrane.
Paríž však nie je Jeruzalem, a postoj prezidenta Sarkozyho a ministra Kouchnera k iránskemu jadrovému programu nie je v Európe samozrejmosťou. Naopak, všade naokolo prevláda nekonzistentnosť. Viac ako polovica Nemcov si napríklad myslí, že jadrový Irán by bol hrozbou, no menej ako štvrtina by si vedela čo len predstaviť vojenský zásah proti Iránu. Podobné postoje nájdeme v mnohých častiach Európy vrátane samotného Francúzska. Sarkozy a Kouchner sa voči iránskej jadrovej hrozbe postavili čelom. Je to prekvapujúce, ale toto prekvapenie nie je zlé.
.daniel Bútora
Bernard Kouchner bol nielen zakladateľom renomovanej organizácie Lekári bez hraníc, ale aj prominentným členom francúzskej socialistickej strany. Po štyroch mesiacoch sa ukázalo, že to nebolo len manželstvo z rozumu. Sarkozy si s Kouchnerom rozumie aj v kľúčových otázkach zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Tento mesiac to bolo vidno na príklade jadrových ambícií Iránu – najskôr prezident Sarkozy francúzskym diplomatom povedal, že ak rokovania s Iránom zlyhajú, bude stáť Západ pred ťažkým výberom: iránskou jadrovou bombou alebo bombardovaním Iránu. Minulú nedeľu ho minister Kouchner doplnil: v rokovaniach s Iránom musíme rátať aj s najhorším – a najhoršia je vojna.
Sarkozyho a Kouchnerove slová znamenajú veľa. K doterajšiemu americkému postoju nechať v postupe voči Iránu „všetky možnosti otvorené“ a nevylúčiť dopredu použitie sily sa teraz pridalo aj Francúzsko, ktoré môžu nasledovať aj ďalšie európske krajiny. Na diplomatickom poli Francúzi tlačia nielen na nové ekonomické sankcie OSN (kde tradične robia problémy Rusi a Číňania), ale aj na sankcie jednotlivých európskych krajín. Záujmy francúzskych ropných spoločností by mali podľa vlády v Paríži ísť nateraz bokom.
Tlak na Teherán súvisí s rýchlosťou, s akou Irán postupuje v jadrovom programe. Podľa Francúzov je Irán ešte bližšie k získaniu jadrových zbraní, než sa domnievajú Američania. Teherán pred štyrmi rokmi priznal jadrový program, ktorý úspešne skrýval 18 rokov. Minulý týždeň sa objavili správy o iránskej pomoci s programom chemických zbraní v Sýrii, kde v júli pri montáži chemickej hlavice na raketu Scud zahynuli desiatky iránskych poradcov. Táto „bratská pomoc“, podobne ako iránska podpora libanonského Hizballáhu a palestínskeho Hamasu, patria do arzenálu odvetných opatrení pre prípad, že by Izrael a Spojené štáty zaútočili na iránske jadrové zariadenia. Úvahy o vojne proti Iránu sú však už medzi odborníkmi ďaleko. Minulý týždeň americký generál Wesley Clark podrobne vysvetľoval, že základné bombardovanie vojenských zariadení by zabralo najmenej tri týždne.
K signálom na adresu Teheránu možno zaradiť aj doteraz neobjasnenú akciu izraelského letectva proti Sýrii začiatkom septembra. Hoci vlády Sýrie i Izraela zachovávajú o prípade nezvyčajné mlčanie, vojenskí analytici sa domnievajú, že útok zlikvidoval jadrové zariadenie, ktoré do Sýrie pár dní predtým tajne dopravila Severná Kórea. Správa pre Irán nemôže byť jasnejšia – Izrael nepripustí, aby nepriateľ v jeho blízkosti získal jadrové zbrane.
Paríž však nie je Jeruzalem, a postoj prezidenta Sarkozyho a ministra Kouchnera k iránskemu jadrovému programu nie je v Európe samozrejmosťou. Naopak, všade naokolo prevláda nekonzistentnosť. Viac ako polovica Nemcov si napríklad myslí, že jadrový Irán by bol hrozbou, no menej ako štvrtina by si vedela čo len predstaviť vojenský zásah proti Iránu. Podobné postoje nájdeme v mnohých častiach Európy vrátane samotného Francúzska. Sarkozy a Kouchner sa voči iránskej jadrovej hrozbe postavili čelom. Je to prekvapujúce, ale toto prekvapenie nie je zlé.
.daniel Bútora
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.