Sex a drogy octomiliek

Významný obrat v genetike nastal okolo roku 1910, keď najvplyvnejší muž vtedajšej experimentálnej biológie Američan Thomas H. Morgan predstavil svojich nových spolupracovníkov. Boli nimi drobné ryšavé mušky s červenými očami, ľudovo nazývané octomilky či vínne mušky. Morganovi ako prvému napadlo zmapovať ich chromozómy a vytvoriť priekopníckych mutantov. Na základe jeho experimentov sa zistilo, že mušky sú mimoriadne vhodným objektom pre výskum. Predovšetkým preto, lebo majú dobre pozorovateľné, doslova obrie chromozómy. Okrem toho octomilky, na rozdiel od iných laboratórnych zvierat, možno chovať bez väčších nárokov na financie a priestory, ľahko a rýchlo sa množia. Pri optimálnych podmienkach dokáže samička na jeden šup naklásť tristo až štyristo vajíčok. Mesačný prírastok jednej-jedinej mušky predstavuje až šestnásť miliónov drozofilích potomkov, čo je asi tridsať generácií do roka.

Opusťme sterilné vedecké pracoviská a povedzme si niečo o obyčajnom živote octomiliek. Je známe, že keď nedopijeme ovocnú šťavu a necháme ju na stole, alebo zabudneme na ovocie v miske, onedlho sa objavia octomilky. Sú ako fantóm: priletia nevedno odkiaľ a úplne nehlučne. Zato chvíle, keď samček zvádza samičku, vraj sprevádza poriadny hluk. Očarený ženích totiž svoju nevestu vábi spevom. Každý druh octomiliek má svoj repertoár svadobných piesní: môžu pripomínať rapkanie rapkáča, prerušovaný zvuk kaziaceho sa motorčeka v modelárskom lietadle, alebo dokonca vyplašené kotkodákanie sliepky. Zvuky samček vyludzuje upaženým krídlom, pričom k svojej vyvolenej stojí čelom a v polkruhu ju obchádza. Táto špecifická pozícia má svoje opodstatnenie. Môže sa totiž stať, že samičku prenasleduje aj iný samček. Práve spev „z očí do očí“ dokáže prehlušiť sokovu serenádu, ako keď ruch križovatky pretne zavýjanie sirény požiarnického auta. A čo na takýto umelecký výkon samička? Kým sa definitívne rozhodne, nechá si celé predstavenie niekoľkokrát zopakovať. Potom ponuku buď prijme, alebo ju krátkym zabzučaním odmietne. Zvuky, ktoré drobná octomilka vyludzuje, naše uši nedokážu zachytiť. V laboratóriách sa však pomocou prístrojov zistilo, že zamilovaný samček pri svojom speve produkuje decibely, ktoré sa prenesene dajú prirovnať k hluku, aký by ľudia mohli vyrobiť iba vtedy, ak by svoje hlasivky napli až stotisícnásobne viac ako pri bežnom rozhovore.

Zásnuby nie sú jednoduchou záležitosťou. Popri piesňach sa nezaobídu bez výmeny zrakových, čuchových, hmatových a dokonca chuťových informácií. Je to tak, krátko predtým, než vyvolená povie áno, ženích ju ešte dôkladne poochutnáva. Cuciakom, ale aj nohami, pretože chuťové orgány majú octomilky aj na chodidlách. Až po tejto skúške má istotu, že sa s nevestou k sebe budú hodiť, takže sa im narodia životaschopné deti. Krásne po mamičke, múdre po oteckovi. O intímnom živote octomiliek toho vedci vedia ešte oveľa viac, dokonca vraj viac ako o našom ľudskom. Možno by stálo za námahu, keby ktosi tieto poznatky pretavil do reči populárno-náučného textu, ktorý by sa školáci mohol učiť v rámci sexuálnej výchovy.

Na octomilky má alkohol podobné účinky ako na človeka. Spočiatku sú rozjarené, motkajú sa, narážajú do prekážok, počas letu sa nedokážu jedna druhej vyhnúť. S rastúcou koncentráciou alkoholu v tele sa mušky upokojujú a pokiaľ aj naďalej nasávajú, nakoniec hynú. Z octomiliek sa môžu stať alkoholici trpiaci regulárnou opicou a neskoršou abstinenciou, čím sa stali mimoriadne dobrým modelom pre štúdium zákonitostí alkoholizmu. Prispel k tomu aj fakt, že vedci rozšifrovali ich kompletnú dedičnú informáciu a môžu do nej cielene zasahovať. Nedávno sa tiež zistilo, že octomilky dokázateľne preferujú alko pred nealkom, aj keď sa nedá hovoriť o vychutnávaní rôznych mokov, pretože silnejšie ako chuť na nich pôsobí samotná droga – etanol. A od tej vzniká závislosť, pri ktorej je muške jedno, ako to vonia alebo šmakuje, hlavné je, že to účinne omamuje.

Tím amerických vedcov skúmal aj vplyv dlhodobej konzumácie alkoholu na pohlavný život octomiliek. Samčeky, ktoré sa dlhší čas nechali omamovať alkoholovými výparmi, boli sexuálne aktívnejšie. Čo sa týka výberu samičiek, boli až nedôstojne cynickí, doslova brali všetko, čo sa pred nimi mihlo v okruhu niekoľkých metrov, hlavne, že to malo krídla. Správali sa ako banda nachmelených a odviazaných pubertiakov a v určitom štádiu im vôbec neprekážalo, že sa pokúšajú odpáriť aj samčeka. Nespôsobovala to však zmena sexuálnej orientácie, ale len vybudenie pohlavného pudu a chuti páriť sa. Môže za to alkoholom zvýšená hladina neurohormónu dopamínu, ktorý aktivizuje a spúšťa spomínané mechanizmy. Len čo však vedci pokusným samcom znížili koncentráciu tejto látky v tele, záujem o párenie a erotické hry citeľne opadol. Na samičky, ktoré sa týchto záležitostí zúčastňujú len pasívne, alkohol podobné účinky nemal. Zaujímavé výsledky priniesli aj experimenty s muškami rôzneho veku. Zistilo sa, že spolu so starnutím klesá aj čulosť ich nervovej sústavy a zároveň rastie vnímavosť na účinky alkoholu. Hľadanie paralel medzi správaním mušiek a ľudí sa môže na prvý pohľad zdať počínaním pritiahnutým za vlasy. Vedci sa však už  mnohokrát presvedčili, že s octomilkami a ďalšími živočíchmi máme spoločné prekvapivo široké spektrum životných procesov. Veď už William Shakespeare v dráme Macbeth napísal, že alkohol vyvoláva žiadzu, ale znižuje výkonnosť.