Štartoval som brutálne
Začínal som v TV Turiec ako redaktor, ale v malej telke si všetko, aj moderátor, a keď treba, tak aj kameraman a strihač. V TA3 sme začínali od nuly takmer všetci. Mesiac sa vysielalo do steny. Keď padli Dvojičky, Zdenek Šámal povedal, že pripravte sa, o piatej ideme von. To bol brutálny ostrý štart, ale dostal som šancu ako mladý chalan robiť top žurnalistiku, dávať tvar aj tvár novým veciam ako je Téma dňa. Žiaľ, po štyroch rokoch žurnalistického osvietenia, keď sme chodili veselí do práce, sa to celé pokazilo.
Som hokejista asociál
Najradšej som doma, dlho mi trvá, kým sa na niekoho napojím, aby mi povedal, že príď si s nami zahrať. Hokej hráme s kamarátmi obtýždeň na malom klzisku, na väčšom už nevládzeme. Celé detstvo som hrával hokej až do 17. rokov, bol som center, mal som celkom dobrú techniku, ale nebol som dosť rýchly v korčuľovaní, ako môj brat, on hral aj v reprezentácii. Aj moje dve dcéry športujú, čo ma teší, keď decko robí šport, v dospelosti má menej problémov so všetkým, so zdravím, kondíciou aj s disciplínou.
Milujem hranolky s octom
Mám asi o 10 kíl viac, ako by som potreboval, aby ma neodfúklo. Teraz som už zase schudol, ale keď človek cez deň hodiny za počítačom strihá a do noci vysiela, má celý biorytmus prehodený a prežiera sa po polnoci. V detstve po návrate z tréningu som si hocikedy urobil z troch kíl zemiakov placky alebo hrandy, teda hranolky. Ešte som si na to ocot nalial. To som sa naučil v Anglicku, vo fish&chips, tam ti dajú ocot na hranolky automaticky. Keď ich vyberiem z friťáka a pokvapkám octom, teda ja ich polejem, a ovoniam, oohhhhhhh, to ma úplne hodí dozadu, akoby som si čuchol čpavku, to je nedýchateľné.
Hlavu gumujem hrami
Niekedy si zahrám na počítači strieľačku na vygumovanie hlavy. Pre mňa je to vlastne spoločenská záležitosť, našiel som si takto veľa kamarátov, najmä z Ameriky, pred dvoma rokmi sme ich boli aj navštíviť na západnom pobreží. Poznáme sa 7 či 8 rokov, máme svoj klub, i keď v poslednom čase sa rozprávame skôr cez Skype.
Zaspal by som všade
Som schopný zaspať kdekoľvek, kedykoľvek, v akejkoľvek dennej či nočnej hodine a na akokoľvek dlho. Keby som si nedal budík, prespím celý život. Keď robím, môžem si dať na šesť minút budík, okamžite tvrdo zaspím, aj sa mi sníva, zobudím sa, rozkukám a po polhodine to môžem zopakovať.
Nie som typický spevák
Vyrástol som na grungee, s bráchom sme začínali pri najtvrdšom metale, ale aj Beatles mam rád, to počúvali rodičia. Neviem hrať na žiadnom hudobnom nástroji, ale kedysi som účinkoval v kapele Čisté tvary. Nedá sa to nazvať spevom, bol to skôr taký polospev-polorecitál. Občas som napísal aj nejaké texty. Písal som aj básne, niekoľko zbierok, ale vždy iba v jednom expemplári, najviac svojej žene. Teraz sa vyjadrujem radšej videom, obrazom, tri fotky to je moje haiku.
Som jemná nedochvíľnosť
Ak ide autobus 12.50, tak tam budem 12.48, no, alebo 12.52. Taká jemná nedochvíľnosť, to som ja, ale nepamätám si, žeby som niekedy niečo zmeškal, autobus ako keby vedel, že má mať výpadok alebo meškanie. Veci, aj keď ich posunieš, nedajú sa zrušiť, proste to plynie. Mám to skoro v paži. Ale ak sa s niekým dohodnem, neexistuje, že by som neprišiel, nechal ho niekde visieť alebo že by som nedvíhal mobil. Nie som ideálny človek ako taký. Som človek, aký-taký.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.