Televízia v RTVS dala od jesene Krajíčkovi stop
Ivan Krajíček predpoludním, Ivan Krajíček popoludní a potom Peter Stašák spred desiatich či piatich rokov, prekladaný fórikmi Marcina a Krausa z nekonečných repríz Uragánu. Zdá sa, že v STV konečne tento druh zábavy bude v menšine. Rozhlas a televízia Slovenska v tichosti pripravili novú jesennú štruktúru, ktorá je príjemným prekvapením. STV nasadzuje minimálne dva nové slovenské seriály – Zlomok sekundy o záchranároch a Gympel o stredoškolákoch. A noviniek má byť viac – podľa dostupných strohých informácií chystá jednu a možno dve nové talkshow, jeden alebo dva nové zábavné programy, viacero dobrých dokumentov, niekoľko nových publicistických relácií či návrat divácky obľúbenej súťaže 5 proti 5. Aj samotný štart jesennej sezóny bude na pomery televízie celkom veľkolepý – večer 1. septembra odvysiela v premiére nový historický slovenský film o tajomnom mníchovi Cypriánovi. Pozitívom je, že verejnoprávna televízia neberie ohľady na konkurenciu. Napríklad seriál Zlomok sekundy nasadzuje do najlukratívnejšieho času v nedeľu po správach, do priamej konkurencie veľkých headlinových projektov Joj a Markízy, čo je síce riziko nižšej sledovanosti, ale Jednotka ponúkne alternatívu divákom, ktorí nemusia rôzne spevácke, tanečné či iné talentové reality šou. Problém je len jeden-jediný. Do spustenia novej sezóny ostáva pár dní a o novinkách STV sa takmer vôbec nevie. V povedomí divákov sú tak Jednotka a Dvojka stále utiahnuté reprízové kanály. Viac sebavedomia pri propagácií vlastných noviniek by nezaškodilo.
.miroslava Kernová, Medialne.sk
TLAČ Celkom nový formátik
Mená novín Cincinnati Enquirer a Kentucky Enquirer sú pre svetovú čitateľskú obec asi také významné ako, povedzme, periodiká slovenských záhradkárov. A predsa teraz obleteli svet. Tieto noviny, ako oznámil ich vlastník, firma Gannett, prejdú od roku 2012 na nový formát desaťapolkrát štrnásť a pol palca. Tento formát, predpovedajú analytici mediálneho biznisu, sa môže stať budúcnosťou tlače. Je revolučný z hľadiska produkcie, pretože jeho veľkosť a typ ponúka finančné úspory – čo je v čase krízy pre vydavateľov zaujímavé. Noviny v tomto formáte sú menšie a kompaktnejšie, vytvárajú dojem šikovnej manipulovateľnosti a zároveň riešia problém chýbajúcej inzercie, po ktorej zostáva zbytočne drahý priestor. Toto všetko sa dá stále považovať za výhodné. Ale nový formát predstavuje aj viditeľnú revolúciu pre čitateľov a trvalo niekoľko rokov, kým sa našli noviny, ktoré sa na túto zmenu odhodlali. Možno práve títo odvážlivci, dva spomínané americké tituly, urobia dobre. Menšie noviny azda ľudia uvítajú práve dnes, v ére, keď si mnohí pri čítaní zvykli na elektronické zariadenia a šikovné veľkosti displejov. Okrem toho sa dá nový formát rozdeliť na sekcie – v domácnostiach, kde sa jeden výtlačok novín rozoberie medzi jej členov, je to výhoda. Prieskumy medzi americkými čitateľmi dopadli pozitívne. Prechod k novotám však nebýva lacný, takže uvidíme, či vývoj americkej ekonomiky ešte neoberie Cincinnati Enquirer a Kentucky Enquirer o odvahu na zmenu.
.marína Gálisová
MÉDIÁ Koniec koncesií od roku 2013?
Vláda schválila návrh zákona ministra kultúry Krajcera, ktorý by mal skoncovať s vyberaním koncesionárskych poplatkov a napojiť verejnoprávne médiá na štátny rozpočet. Novelu zákona musí schváliť ešte parlament a ak by ním prešla, poplatky by sa mali zrušiť od roku 2013. Minister reprezentujúci SaS teda cez vládu pretlačil agendu, s ktorou jeho strana išla do volieb. Návrh musí ešte prejsť cez parlament a tam môže byť drobný problém. Proti novele sa totiž postavilo ministerstvo financií. Financom sa nepáči, že príjem zo štátneho rozpočtu, ktorý RTVS zaručí zákon vo výške 0,142 percenta z HDP (najmenej však v sume 90 000 eur na každý kalendárny rok), je výrazne vyšší, ako by mala byť kompenzácia za zrušené koncesie. Ministerstvo chcelo hľadať dohodu o financovaní RTVS pri príprave rozpočtu na roky 2012 – 2014. Ak by sa finančná situácia štátu vyvíjala zle, môže v parlamente minister financií uspieť, hoci aj poslanci chápu, že občania už nemajú veľa porozumenia pre financovanie verejnoprávnych médií a necítia ich existenciu ako dôležitú vec, na ktorú sú ochotní sa skladať.
Je pravda, že financovanie RTVS zo štátneho rozpočtu bude v našich pomeroch zaujímavým experimentom, ktorého výsledok sa nedá celkom prognózovať. Najmä ak vezmeme do úvahy, že politické garnitúry sa menia a ako sa tohto experimentu zhostia tí, ktorí sa dostanú k štátnej pokladnici po voľbách v roku 2014, je tiež otázne.
.eva Čobejová
Na Farme je trochu iný kontajner
Nazvať svoju kravu, kozu a pár sliepok na dvore farmou, to u nás nie je zvykom. Vo Farme televízie Markíza však nejde o reálny život, ako sme si pri reality šou zvykli. Je to reálny život v podobe, v akej ho znesú televízne obrazovky. Jasne vyprofilované a vyhranené achetypálne charakterové typy, výrazne odlišné typy mužov i žien, uzatvorený priestor s jasnými pravidlami a ustavičné nástrahy dramaturgov podľa stanovených scenáristických línií. Tento druh reality šou, ktorý u nás dostal podľa miesta nakrúcania prezývku „kontajnerová", sa po rokoch vrátil do slovenských domácností. Dvojzmyslený názov výborne sedel na program, ktorý sa stal jeho synonymom: Vyvolení. Maďarská šou brala všetko z origináleho Big Brother, ale posunula ho do roviny „freak show". Stála na neprispôsobivých, emocionálne labilných typoch s mixom postáv, ktoré tlmili napätú atmosféru v uzatvorenom priestore. Prostredie si samo generovalo konflikty, a tie potom aj publicitu. Program sa navždy zapísal do genetického kódu televízie Joj.
Farma Markízy tieto celosvetovo úspešné princípy vracia späť na obrazovku, no bez extrémne vyšinutých účinkujúcich. Pointu nového programu vytvára samo miesto diania – farma a úlohy, ktoré musia na tomto mieste súťažiaci plniť. Objavujú sa tak pozitívne motívy, ako sú starostlivosť o zvieratá, pomoc v núdzi, deľba práce. Program vďaka tomu získava širšiu akceptáciu verejnosti a nevytvára okolo seba negatívnu atmosféru pre nadmieru sexu, pitia a znudeného vysedávania. Diváci z dedín sa môžu pousmiať nad neschopnosťou účinkujúcich viesť klasický vidiecky spôsob života a diváci z miest sa môžu s účinkujúcimi stotožniť. Ani náboženská obec sa nebúri, a Markíza je spokojná – Farma nepoškodí značku a ešte je aj sledovaná.
Ak by sme Big Brother a Farmu zobrali ako dve vetvy tohto typu reality šou, je tu ešte jeden zásadný rozdiel. V „kontajneroch” boli kamery skryté a súťažiaci si ich po čase prestali uvedomova, boli odtrhnutí od reality aj od vonkajšieho sveta. Na Farme sú kameramani a traja špeciálni „reportéri” koordinujúci dianie na scéne. Do akej miery môže byť materiál, vychádzajúci zo strižne, autentický s tým, ktorý súťažiaci zažívajú? Domyslite si.
Znamená to, že trh sa opäť otvára pre Vyvolených, Big Brother a ich variácie? Ťažko povedať, Farma prišla v lete do prázdneho priestoru bez silnej konkurencie. Ponúka divákom denný príbeh ako alternatívu dovolenkujúcej Ordinácie aj Paneláka. Ak by šou dostala priestor cez silnú sezónu, možno by nápor zabehnutých formátov nezvládla a prípadný neúspech Farmy by Markíza zobrala ako traumatizujúci zážitok, vďaka ktorému by mali tieto reality šou opäť pár rokov stop. No v lete to vyšlo. A keďže biznis potrebuje istoty, Markíza sa bez mihnutia okom púšťa do druhej série. Po úspechu prvej série by bol akýkoľvek iný krok čudný.
.radoslav Augustín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.