.michal Sýkora z Dolného Kubína v roku 2009 „padol“ v boji o dedinku Skároš na juhu Slovenska. Dnes ráno poslal mail: „Ahoj, sme KVH 4. peší, ten bol v Kubíne a v okolí najdlhšie.“ Zavolali sme si, vymenili pár mailov, obaja v práci. Ako ľahko sa dnes komunikuje. Ľahšie ako bojuje.
Michal vraví, že KVH robia akcie – ukážky bojov z druhej svetovej vojny, zväčša na počesť oslobodenia mesta, obce, pri príležitosti významnej bitky v Povstaní, tragickej vojnovej udalosti. Rekonštrukcie bitiek a bojov sa robia zvyčajne na konkrétnych miestach, podľa možností tam, kde sa cez vojnu skutočne bojovalo. Veľa, ak nie všetko, závisí od financií, ochoty, ústretovosti starostov, primátorov. Niektoré rekonštrukcie sa pripravujú aj vyše roka, iné „boli hotové“ do mesiaca. Príprava je jedna strana mince, druhou je účasť aktérov rekonštrukcií. Často sa na nich zúčastňujú desiatky mužov i žien v uniformách všetkých bojujúcich strán, často „bojovníci“ prichádzajú z celého Slovenska i zo zahraničia. Berú si dovolenky, koordinujú prekrývanie termínov rekonštrukcií. Baví ich to, zaujíma, je to ich koníček, snažia sa dotiahnuť všetko k takmer vernej dokonalosti.
Chcú mať vojnu? Rozhodnú sa, kedy. Vybavia povolenia a súhlasy majiteľov pozemkov, oznámia všetko polícii, požiarnikom, zabezpečia zdravotníkov, prvú pomoc, stravu i ubytovanie. Treba vypracovať podrobný scenár bojov, najlepšie v koordinácii s vojenskými historikmi, priamymi účastníkmi a pamätníkmi. Pozvánky, propagácia, množstvo drobných „záležitostí“. Stačí „zabojovať“ a môže sa začať „bojovať“. Michal píše, že tohto roku bude „bojovať“ 10. septembra v povstaleckých bojoch o Ludrovú, kde bola prvá fáza obranných bojov povstaleckej armády a príslušníkov Waffen SS. „Dúfam, že prídeš,“ dodá. Rozlúčime sa. Michal pravdepodobne „padne“, tak ako „padol“ pri Skároši. Len aby sa nedoudieral.
Je „dobojované“, stovky divákov sú viac alebo menej spokojní. „Vojaci a vojačky“ posedávajú, polihujú v tráve, jedia, pofajčievajú, rozprávajú sa – zvyčajne o tom, ako a aké „to“ bolo. Bolo to fajn, veď je po vojne, bratia i sestry v zbrani.
Michal vraví, že KVH robia akcie – ukážky bojov z druhej svetovej vojny, zväčša na počesť oslobodenia mesta, obce, pri príležitosti významnej bitky v Povstaní, tragickej vojnovej udalosti. Rekonštrukcie bitiek a bojov sa robia zvyčajne na konkrétnych miestach, podľa možností tam, kde sa cez vojnu skutočne bojovalo. Veľa, ak nie všetko, závisí od financií, ochoty, ústretovosti starostov, primátorov. Niektoré rekonštrukcie sa pripravujú aj vyše roka, iné „boli hotové“ do mesiaca. Príprava je jedna strana mince, druhou je účasť aktérov rekonštrukcií. Často sa na nich zúčastňujú desiatky mužov i žien v uniformách všetkých bojujúcich strán, často „bojovníci“ prichádzajú z celého Slovenska i zo zahraničia. Berú si dovolenky, koordinujú prekrývanie termínov rekonštrukcií. Baví ich to, zaujíma, je to ich koníček, snažia sa dotiahnuť všetko k takmer vernej dokonalosti.
Chcú mať vojnu? Rozhodnú sa, kedy. Vybavia povolenia a súhlasy majiteľov pozemkov, oznámia všetko polícii, požiarnikom, zabezpečia zdravotníkov, prvú pomoc, stravu i ubytovanie. Treba vypracovať podrobný scenár bojov, najlepšie v koordinácii s vojenskými historikmi, priamymi účastníkmi a pamätníkmi. Pozvánky, propagácia, množstvo drobných „záležitostí“. Stačí „zabojovať“ a môže sa začať „bojovať“. Michal píše, že tohto roku bude „bojovať“ 10. septembra v povstaleckých bojoch o Ludrovú, kde bola prvá fáza obranných bojov povstaleckej armády a príslušníkov Waffen SS. „Dúfam, že prídeš,“ dodá. Rozlúčime sa. Michal pravdepodobne „padne“, tak ako „padol“ pri Skároši. Len aby sa nedoudieral.
Je „dobojované“, stovky divákov sú viac alebo menej spokojní. „Vojaci a vojačky“ posedávajú, polihujú v tráve, jedia, pofajčievajú, rozprávajú sa – zvyčajne o tom, ako a aké „to“ bolo. Bolo to fajn, veď je po vojne, bratia i sestry v zbrani.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.