Markíze chýbalo k dokonalej podobnosti s Novou jediné - bulvárne správy so zvieracou bodkou na záver. Do toho nešiel, lebo neschopnosť STV poskytovať slušné verejnoprávne spravodajstvo vytvorila Markíze priestor na získanie serióznej tváre vďaka silnému televíznemu spravodajstvu.
Každá z vznikajúcich komerčných televízií v bývalých sovietskych satelitoch poskytla národu rýchlokurz západnej kultúry. Markíza pustila Hviezdne vojny, Star Trek, Alfa, Priateľov, Jurský park, Titanic, Baywatch, Forresta Gumpa, Top Gun, Srmotonosnú pascu a stovky iných filmov a seriálov, bez ktorých by sme takmer nevedeli s ľuďmi zo Západu viesť zmysluplný rozhovor. Markíze veľmi pomohlo, že národ už bol znudený reprízami inscenácií, a tak bol schopný roky sledovať aj staré a béčkové filmy či neúspešné seriály. Úspech malo čokoľvek, Markíza sa zapínala automaticky.
Horšie to už bolo s vlastnou tvorbou. Až na pár hitov ako Slávici na ulici televízia spúšťala tony vlastných relácií, ktoré o polroka nahradzovala novými. O sledovanosť nebolo s kým bojovať. Aj preto to po nástupe peoplemetrov neprežil takmer nikto, len Správy, Teleráno a Smotánka.
Spočiatku si Markíza ľudí pripútala populárnymi moderátormi. Programy sa nespúšťali pre oslovenie cieľových skupín, ale preto, aby sa na obraz dostala konkrétna tvár. A o tom, kto sa stal zbožňovanou celebritou, rozhodoval Pavol Rusko. Pridal k tomu anketu obľúbenosti TOM. Ľudia rýchlo zabudli na Demi More a Brada Pitta, na titulkách slovenských časopisov sa usadili Patrik Herman, Andrea Vadkertiová a ich nasledovníci.
Markíza žije bez Ruska len tretinu svojho života. Tých posledných päť rokov sa menili základy, na ktorých stojí. Na úspech nestačí kúpiť akýkoľvek film, ľudia sa ich prejedli a oceňujú skôr vlastnú tvorbu.
Vymyslieť vlastný program je však zbytočný risk, kupujú sa licencie na úspešné formáty alebo sa kopírujú programy, ktoré boli úspešné u niektorej z markízackych sestier. Len neohrozená pozícia spravodajstva jej zostala, STV je stále neschopná konkurovať. Trhový podiel Markízy bol nafúknutý rokmi bez konkurencie. Nezvyknutá na útoky iných televízií reagovala na rastúcu konkurenciu v podobe TV JOJ komótne, starí „markizáci” vnímali novú situáciu ako traumu a televízia pôsobila zaskočene. Teraz sa ľudia vnútri obmenili a Markíza je len jedna z množstva staníc v portfóliu nadnárodnej spoločnosti. Jedinou úlohou lokálneho manažmentu je držať stanicu v dobrej finančnej kondícii. Súčasná Markíza, to je 2 x 24 hodín (vznikla totiž aj sesterská Doma), ktoré má zahraničná spoločnosť požičané od štátu. Počas nich musí za čo najmenej peňazí prilákať čo najväčšiu pozornosť divákov, aby im popri zábave pripomenula aj nutnosť kúpiť si nový antiperspirant či lepšie auto.
Každá z vznikajúcich komerčných televízií v bývalých sovietskych satelitoch poskytla národu rýchlokurz západnej kultúry. Markíza pustila Hviezdne vojny, Star Trek, Alfa, Priateľov, Jurský park, Titanic, Baywatch, Forresta Gumpa, Top Gun, Srmotonosnú pascu a stovky iných filmov a seriálov, bez ktorých by sme takmer nevedeli s ľuďmi zo Západu viesť zmysluplný rozhovor. Markíze veľmi pomohlo, že národ už bol znudený reprízami inscenácií, a tak bol schopný roky sledovať aj staré a béčkové filmy či neúspešné seriály. Úspech malo čokoľvek, Markíza sa zapínala automaticky.
Horšie to už bolo s vlastnou tvorbou. Až na pár hitov ako Slávici na ulici televízia spúšťala tony vlastných relácií, ktoré o polroka nahradzovala novými. O sledovanosť nebolo s kým bojovať. Aj preto to po nástupe peoplemetrov neprežil takmer nikto, len Správy, Teleráno a Smotánka.
Spočiatku si Markíza ľudí pripútala populárnymi moderátormi. Programy sa nespúšťali pre oslovenie cieľových skupín, ale preto, aby sa na obraz dostala konkrétna tvár. A o tom, kto sa stal zbožňovanou celebritou, rozhodoval Pavol Rusko. Pridal k tomu anketu obľúbenosti TOM. Ľudia rýchlo zabudli na Demi More a Brada Pitta, na titulkách slovenských časopisov sa usadili Patrik Herman, Andrea Vadkertiová a ich nasledovníci.
Markíza žije bez Ruska len tretinu svojho života. Tých posledných päť rokov sa menili základy, na ktorých stojí. Na úspech nestačí kúpiť akýkoľvek film, ľudia sa ich prejedli a oceňujú skôr vlastnú tvorbu.
Vymyslieť vlastný program je však zbytočný risk, kupujú sa licencie na úspešné formáty alebo sa kopírujú programy, ktoré boli úspešné u niektorej z markízackych sestier. Len neohrozená pozícia spravodajstva jej zostala, STV je stále neschopná konkurovať. Trhový podiel Markízy bol nafúknutý rokmi bez konkurencie. Nezvyknutá na útoky iných televízií reagovala na rastúcu konkurenciu v podobe TV JOJ komótne, starí „markizáci” vnímali novú situáciu ako traumu a televízia pôsobila zaskočene. Teraz sa ľudia vnútri obmenili a Markíza je len jedna z množstva staníc v portfóliu nadnárodnej spoločnosti. Jedinou úlohou lokálneho manažmentu je držať stanicu v dobrej finančnej kondícii. Súčasná Markíza, to je 2 x 24 hodín (vznikla totiž aj sesterská Doma), ktoré má zahraničná spoločnosť požičané od štátu. Počas nich musí za čo najmenej peňazí prilákať čo najväčšiu pozornosť divákov, aby im popri zábave pripomenula aj nutnosť kúpiť si nový antiperspirant či lepšie auto.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.