Zatiaľ nazaujímavejší je príspevok o konci multikulti, po ktorom by sa mal každý slušný európsky občan zharmonizovať na dokonalú bytosť nevykazujúcu žiadne rozdiely oproti iným slušným občanom kontinentu. To sa prekvapujúpco nestalo, preto bude treba hľadať nové východiská, na stretnutí múdrych hláv štátov bude treba určiť, ako sa európsky ľud má ďalej správať. Podobne podarené sú komentáre, ktoré v mene multikulti navrhujú vykázať na perifériu akékoľvek inomulti a inokulti názory na multikulti, ktoré nie sú dostatočne multikulti podľa tej správnej multikulti šablóny. Pozoruhodné sú aj komentáre, ktoré v mene brojenia voči multikulti odkazujú na európske hodnoty, pričom, ak som dobre študoval dejepis a zemepis, nič iné ako parádne multikulti Európa nikdy nebola, nech sa akýkoľvek plešatí či fúzatí bojovníci proti multikulti snažili, ako len chceli. Vyrobiť zo všetkých bytosti so správnym pomerom sánky voči lebke či správnou láskou k jednej strane sa nepodarilo, akokoľvek boli pokusy zverské a pokusné občianstvo izolované. Už len Detva voči Záhoriu je taká multikulti diverzita, až srdco poskočí a zároveň sa rozcitlivie. Občas sa bojím, či je môj model lásky k rôznosti správny podľa tej jedinej správnej multikulti kvóty, priznávam, že stále mám radšej novú vlnu ako heavy metal. Agresivita presadzovania toho jediného správneho uhla pohľadu či nenávistné komentáre voči tým, ktorí majú iný názor, mi pripomínajú reči o mieri v socialistickom tábore, ktorý mier nedožičil ani vlastným občanom. Je tiež srandovné, že najhlasnejší predstavitelia multikulti veria v silu vybranej vládnej nemulti nekulti elity, zvanej štát, ktorý by mal multikulti bublanie držať tak, ako to vraj má byť. Nuž, multikulti, našťastie, prežije šablóny a bude žiť svojím vlastným životom. Ako doteraz.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.