Keď sme (pred viac ako polstoročím) trávili prázdniny tu u otcovej tety, väčšina obyvateľstva Maďarska bývala na dedine a živila sa poľnohospodárstvom. Dnes sa už dedinské obyvateľstvo pokladá za menšinu a azda 10 percent obyvateľov sa živí výlučne obrábaním pôdy. Kolektivizácia, započatá koncom 50. rokov minulého storočia, priniesla jednu z najväčších zmien v najnovších maďarských dejinách. Násilné organizovanie družstiev vlastne zabránilo možnosti organického vývoja spoločnosti. Od polovice 60. rokov podaromnici prospievali kolektívne hospodárstva popri záhumienkoch, likvidácia tradičného roľníckeho spôsobu života spôsobila značné mentálne škody. Stratil sa určitý spôsob zmýšľania, pracovná kultúra a vedomie. V tom čase si to všimli azda iba spisovatelia, ktorí sa o tom pokúsili podať svedectvo, pričom obchádzali cenzúrne závory.
Dnes sú medzi dedinou a mestom v Maďarsku veľké rozdiely. V nových podmienkach sa podarilo pokročiť iba menšej časti z nich. Počas dvadsiatich rokov v porovnaní s Rakúskom rozdiel neklesol, hádam ešte aj trochu narástol. Aj tie najlepšie maďarské poľnohospodárske produkty iba poskromne dobýjajú zahraničné trhy. Iste, maďarské rokovania o poľnohospodárstve boli v Bruseli (napríklad v porovnaní s Poľskom) iba málo úspešné. Tu v dedinskej predajni so zeleninou a ovocím mnoho miestnych plodín nemožno kúpiť. Na úsvite privážajú tovar z veľkoobchodov z Pešti, zo 105-kilometrovej vzdialenosti. Aj ceny sú ako v hlavnom meste, skôr sa oplatí nakupovať na miestnom malom trhu. Ovocie z višní pozdĺž ciest neoberá nikto. Prestal sa uplatňovať starý roľnícky princíp a prax všetko zužitkovať a spotrebovať.
Problémom je aj nezamestnanosť, hoci situácia nie je až taká povážlivá. Pracovných príležitostí je málo, ale murár len ťažko nájde pomocníka. Mnohí sa usilujú dosiahnuť istý zárobok sezónnymi prácami, zbieraním papriky, okopávaním zemiakov, čistením cibule, za 400 forintov, zhruba 1,5 eura na hodinu. Keď miestny občan počuje o miliardovej korupcii, o vyplácaní stomiliónového odstupného, trpko to porovnáva s vlastnými príjmami. Hovorím o tom, čo zostal tu na dedine. Lebo väčšina mladých sa už desaťročia vytráca. Šesťdesiatroční tvoria v osade 40 percent.V triapoltisícovej obci je viac ako 100 domov na predaj. Staré sedliacke domy, novšie štvorce zo 60. a 70. rokov, elegantne obnovené porty. Kto ich pokúpi? Pred sto rokmi tu na dedine bývalo dvakrát toľko ľudí ako dnes.
Dnes sú medzi dedinou a mestom v Maďarsku veľké rozdiely. V nových podmienkach sa podarilo pokročiť iba menšej časti z nich. Počas dvadsiatich rokov v porovnaní s Rakúskom rozdiel neklesol, hádam ešte aj trochu narástol. Aj tie najlepšie maďarské poľnohospodárske produkty iba poskromne dobýjajú zahraničné trhy. Iste, maďarské rokovania o poľnohospodárstve boli v Bruseli (napríklad v porovnaní s Poľskom) iba málo úspešné. Tu v dedinskej predajni so zeleninou a ovocím mnoho miestnych plodín nemožno kúpiť. Na úsvite privážajú tovar z veľkoobchodov z Pešti, zo 105-kilometrovej vzdialenosti. Aj ceny sú ako v hlavnom meste, skôr sa oplatí nakupovať na miestnom malom trhu. Ovocie z višní pozdĺž ciest neoberá nikto. Prestal sa uplatňovať starý roľnícky princíp a prax všetko zužitkovať a spotrebovať.
Problémom je aj nezamestnanosť, hoci situácia nie je až taká povážlivá. Pracovných príležitostí je málo, ale murár len ťažko nájde pomocníka. Mnohí sa usilujú dosiahnuť istý zárobok sezónnymi prácami, zbieraním papriky, okopávaním zemiakov, čistením cibule, za 400 forintov, zhruba 1,5 eura na hodinu. Keď miestny občan počuje o miliardovej korupcii, o vyplácaní stomiliónového odstupného, trpko to porovnáva s vlastnými príjmami. Hovorím o tom, čo zostal tu na dedine. Lebo väčšina mladých sa už desaťročia vytráca. Šesťdesiatroční tvoria v osade 40 percent.V triapoltisícovej obci je viac ako 100 domov na predaj. Staré sedliacke domy, novšie štvorce zo 60. a 70. rokov, elegantne obnovené porty. Kto ich pokúpi? Pred sto rokmi tu na dedine bývalo dvakrát toľko ľudí ako dnes.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.