Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Rusko v číslach: rozpad a degenerácia

.grzegorz Górny .časopis .klub

Za veľmocenskou rétorikou premiéra Vladimíra Putina a prezidenta Dmitrija Medvedeva sa skrýva smutná pravda: Rusko padá do čiernej diery.

Súčasní vládcovia Kremľa sa často odvolávajú na ruské imperiálne túžby. Geopolitická iniciatíva, akú Moskva predvádza, sa opiera o najsilnejšie tromfy ruskej politiky: majstrovskú diplomaciu, tajné služby a zásoby nerastných surovín, najmä ropy a zemného plynu. Moc štátu však záleží aj od iných vecí, a tie môže Rusko, takpovediac, považovať za svoje pasíva. Čo viac, keďže ide o faktory, ktoré majú dlhodobý charakter, kladú pred budúcnosť a civilizačný rozvoj Ruska v najbližších desaťoročiach otáznik. .národ smrti
Prvým faktorom je demografická kríza. Každý rok ubúda 900-tisíc Rusov. Krajina sa vyľudňuje, len za posledných 20 rokov zaniklo 23-tisíc dedín. Priemerná Ruska porodí 1,17 dieťaťa. Štatistická miera, pri ktorej je zabezpečená reprodukcia národa, je 2,1 dieťaťa. Každý deň sa uskutoční desaťtisíc potratov, pritom sedem miliónov párov nemá žiadne deti. Stredná dĺžka veku je u mužov 58 rokov. Štatisticky vzaté to znamená, že ruskí muži sa nedožívajú dôchodku. Na predávkovanie drogami zomiera ročne stotisíc osôb, zabitých je 80-tisíc a pri autonehodách zahynie 30-tisíc ľudí.
Ruskú spoločnosť ničia rôzne patológie, šesť miliónov ľudí napríklad trpí duševnými chorobami, toľko isto je nakazených vírusom HIV a päť miliónov je závislých od drog. Ruský genotyp je systematicky ničený aj alkoholizmom, podľa rôznych štatistík spotrebuje obyvateľ priemerne 14 až 18 litrov čistého alkoholu ročne. Vo väzniciach je vyše jedného milióna väzňov. Počet sirôt dosahuje 750-tisíc, čo je vyššie číslo ako po druhej svetovej vojne, keď ich bolo 687-tisíc. Z celkového počtu 31 miliónov detí mladších ako 18 rokov sú dva milióny analfabeti a jeden milión narkomani. Iba 30 percent detí je úplne zdravých.
Bujnie aj byrokacia. Štátna administratíva zamestnáva až jeden a pol milióna úradníkov. Podľa viacerých medzinárodných organizácií dosahuje suma úplatkov ročne až 33,5 miliardy dolárov. V rebríčkoch transparentnosti sa Rusko pohybuje okolo stého miesta spomedzi 175 štátov sveta. V desaťbodovej škále efektívnosti riadenia štátu získalo Rusko 3,8 bodu, v prípade vymáhania práva len 1,9 bodu.
V ťažbe uhlia dosahuje súčasné Rusko úroveň z roku 1957, v produkcii nákladných aút úroveň roku 1937, kombajnov z roku 1933, traktorov z roku 1931, vagónov a textilu z roku 1910 a topánok dokonca z roku 1900. Jedným z mála pozitívnych ukazovateľov je rast ziskov z predaja energetických surovín. Je to hlavný faktor stabilizujúci ruské hospodárstvo. Stačí uviesť, že export ropy a plynu vzrástol zo 76 miliárd dolárov v roku 1999 na 350 miliárd v roku 2008. Zisky z predaja surovín však nie sú investované do infraštruktúry. Svedčí o tom okrem iného skutočnosť, že dĺžka ciest s pevným povrchom sa v rokoch 2004 až 2008 znížil o 7,9 percenta. Na to, že sa stavia málo nových ciest, majú vplyv extrémne vysoké náklady. Jeden kilometer stojí v Rusku až 17,6 milióna dolárov, čo je 2,6-krát viac ako priemer v Európskej únii, trikrát drahšie ako v USA a až 7,3-krát drahšie ako v Číne. .čínsky apetít
A Čína získa na ruskom úpadku ako prvá.  V roku 2008 podpísala Moskva s Pekingom dohodu, na základe ktorej vrátila Číňanom sporné územia v rozlohe 337 štvorcových kilometrov. Čínsky apetít tým však ani zďaleka nie je uspokojený. Cieľom je znovuzískanie toho, čomu v Číne hovoria vonkajšie Mandžusko. Ich plánom nahráva demografia na ďalekom Východe. Dnes tam žije 6,7 milióna Rusov, teda o 14 percent menej ako pred 20 rokmi. Tak ako ruská populácia klesá, rastie počet Číňanov, ktorí prichádzajú z druhej strany Mandžuska, kde žije vyše sto miliónov ľudí. Ľudnatosť je teda 60-krát väčšia ako v Mandžusku pod správou Ruska. Neprekvapuje teda, že čoraz viac čínskych emigrantov sa usadzuje vo Vladivostoku a ďalších oblastiach, pričom rastie aj ich ekonomiská sila.
Vládcovia Kremľa o tom všetko dobre vedia. Napokon, majú k dispozícií špeciálne služby, ktoré ako prvé v celom východnom bloku vedeli, že sa blíži koniec komunizmu. To v ich prostredí vznikli prvé scenáre demontáže neefektívneho systému a následnej transformácie. Ako dokážu zareagovať na túto krízu? Autor je poľský publicista a šéfredaktor štvrťročníka Fronda.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite