Práca pre Američanov
Bol to očakávaný prejav a dostal viac než očakávanú reklamu. Americký prezident Barack Obama si plánoval reč k tvorbe pracovných miest v Spojených štátoch amerických už dávnejšie a pôvodne ho chcel predniesť 7. septembra vo večerných hodinách. Na ten istý večer však bola plánovaná aj televízna diskusia republikánskych prezidentských kandidátov. Nastal menší spor o to, či má prezident „ustúpiť“ a termín prejavu posunúť. Napokon ho posunul – o deň. A práve preto, že prejavu predchádzalo toto naťahovanie, napokon mu médiá venovali ešte väčšiu pozornosť.
Podstatnejší než žabomyšie spory bol však obsah Obamovho prejavu. Obama vystúpil v situácii, keď je každá rada, smerujúca k oživeniu americkej ekonomiky, drahá. Nezamestnanosť prekročila deväť percent, trh vytrvalo stagnuje, investície neprichádzajú. Toto je pre súčasnú administratívu osobitne nepríjemné, najmä v predvolebnom roku – s odhodlaním stať sa v roku 2012 prezidentom totiž prichádzajú ďalší kandidáti a všetci poukazujú na zlý stav hospodárstva. Barack Obama preto predložil grandiózny plán – investovať do tvorby nových pracovných miest. 450 miliárd dolárov. To je odhad sumy, ktorú chce vláda vložiť do oživenia pracovného trhu, a to buď prostredníctvom daňových úľav, alebo aj priamych finančných injekcií. Čo čaká Ameriku: veľké stavebné projekty, školy a služby, daňové výhody pre zamestnancov aj malé firmy. A čo si o tom Amerika myslí? Republikánsky kongresman John Boehner vraví, že tento plán „stojí za úvahu“. Ak sa majú spomínané opatrenia ocitnúť v praxi, musia ich odobriť práve republikáni v Snemovni. Preto sú Boehnerove slová významné a môžu signalizovať medzistranícky konsenzus.
Oponenti však tvrdia, že Obamove stimuly sú obyčajná predvolebná kampaň prezidenta vedená za štátne peniaze. Pravdu majú aspoň v tom, že ak chce vláda niekam peniaze „investovať“, musí ich najskôr odniekiaľ vziať. Kto zaplatí ďalšie štátne stimuly? Kto bude v konečnom dôsledku financovať štátne projekty, poskytujúce nové pracovné miesta? Nuž, daňoví poplatníci. Netreba zabúdať ani na existujúci hrozivý federálny dlh USA.
Obamom navrhovaný Zákon o amerických pracovných miestach sa teda ocitol pred verejnosťou. O konkrétnych podrobnostiach jeho financovania sa ešte len bude hovoriť a Obama prisľúbil, že niektoré z nich špecifikuje 19. septembra.
.mg Euro naveky?
Európska komisia ukazuje, ako bude vládnuť Únii, ak sa uskutoční vízia Gerharda Schrödera o Spojených štátoch európskych: tvrdou rukou. Stačili úvahy zo strany Nemecka a Holandska, aby krajiny, ktoré nedodržiavajú menovú disciplínu, odstúpili od eura, a už sa komisia ozvala: žiadny člen eurozóny nesmie spoločnú menu opustiť. Podľa eurokomisie je príslušnosť k euru nezvratná.
.mg Poľsko pred voľbami
V Poľsku sa cez víkend naplno začala predvolebná kampaň. Zhromaždenie Občianskej platformy (PO) premiéra Tuska schválilo program, kde sa veľa hovorí o modernizácií, ale aj odkláňa od rovnej dane. Napriek prieskumom sa očakáva pomerne vyrovnaný zápas medzi favorizovanou PO a opozičným Právo a spravodlivosť. Menšie strany SLD a PSL sa však klonia k Tuskovi.
.jd Budú voliť
Orbánov Fidesz má už definitívne jasno: zahraniční Maďari s maďarským občianstvom budú mať právo voliť v parlamentných voľbách. O forme voľby, či budú voliť stranícke kandidátky, alebo priamo svojich kandidátov, zatiaľ nie je rozhodnuté. Hoci ide len o dohodu vnútri Fideszu, jej schválenie je vzhľadom na jasnú väčšinu tejto strany v parlamente len formalitou.
.jm OSN a Palestína
Pan Ki-mun, generálny tajomník OSN, podporuje vyhlásenie nezávislého palestínskeho štátu. Takto sa vyjadril v Austrálii pred novinármi a dodal: „Bolo už načase...“ Od palestínskeho lídra Mahmúda Abbása sa očakáva, že otázku uznania nezávislej Palestíny s hranicami, aké platili pred tzv. šesťdňovou vojnou v roku 1967, nastolí na ďalšom zasadnutí valného zhromaždenia OSN.
.mg Hrozí krach
Súd neschválil žiadosť švédskej automobilky Saab o ochranu pred veriteľmi. Súdu sa nezdali plány firmy na ozdravenie realistické, pretože Saab trpí chronickým nedostatkom financií. Saab prestal v apríli vyrábať a nemá ani na výplaty zamestnancov; určité nádeje si spájal s investormi z Číny, no odbory i veritelia teraz pravdepodobne zatlačia na automobilku, aby šla do konkurzu.
.mg
Lech Walesa/
Bývalý líder Solidarity odmietol štátne vyznamenanie z Litvy. Urobil tak na protest proti situácii poľskej menšiny, ktorá tvorí asi 7 percent obyvateľov Litvy. Podľa nových školských zákonov sa niektoré predmety na poľských školách majú vyučovať v litovčine. Francois Hollande/
Telefonický prieskum inštitútu IPSOS ukázal, že najväčšie šance na úspech v prezidentských voľbách má v súboji so súčasným prezidentom Nicolasom Sarkozym expredseda socialistov Francois Hollande. Do októbrových primárok u socialistov je však ešte čas. Pratibha Patil/
Prezidentka Indickej republiky vyhlásila, že spoločnosť, ktorej podstatou sú informácie, potrebuje na lepšie fungovanie zmeniť svoj prístup k vzdelávaniu. Podľa nej môže posunúť socio-ekonomický rozvoj krajiny práve vzdelávanie žien.
Bol to očakávaný prejav a dostal viac než očakávanú reklamu. Americký prezident Barack Obama si plánoval reč k tvorbe pracovných miest v Spojených štátoch amerických už dávnejšie a pôvodne ho chcel predniesť 7. septembra vo večerných hodinách. Na ten istý večer však bola plánovaná aj televízna diskusia republikánskych prezidentských kandidátov. Nastal menší spor o to, či má prezident „ustúpiť“ a termín prejavu posunúť. Napokon ho posunul – o deň. A práve preto, že prejavu predchádzalo toto naťahovanie, napokon mu médiá venovali ešte väčšiu pozornosť.
Podstatnejší než žabomyšie spory bol však obsah Obamovho prejavu. Obama vystúpil v situácii, keď je každá rada, smerujúca k oživeniu americkej ekonomiky, drahá. Nezamestnanosť prekročila deväť percent, trh vytrvalo stagnuje, investície neprichádzajú. Toto je pre súčasnú administratívu osobitne nepríjemné, najmä v predvolebnom roku – s odhodlaním stať sa v roku 2012 prezidentom totiž prichádzajú ďalší kandidáti a všetci poukazujú na zlý stav hospodárstva. Barack Obama preto predložil grandiózny plán – investovať do tvorby nových pracovných miest. 450 miliárd dolárov. To je odhad sumy, ktorú chce vláda vložiť do oživenia pracovného trhu, a to buď prostredníctvom daňových úľav, alebo aj priamych finančných injekcií. Čo čaká Ameriku: veľké stavebné projekty, školy a služby, daňové výhody pre zamestnancov aj malé firmy. A čo si o tom Amerika myslí? Republikánsky kongresman John Boehner vraví, že tento plán „stojí za úvahu“. Ak sa majú spomínané opatrenia ocitnúť v praxi, musia ich odobriť práve republikáni v Snemovni. Preto sú Boehnerove slová významné a môžu signalizovať medzistranícky konsenzus.
Oponenti však tvrdia, že Obamove stimuly sú obyčajná predvolebná kampaň prezidenta vedená za štátne peniaze. Pravdu majú aspoň v tom, že ak chce vláda niekam peniaze „investovať“, musí ich najskôr odniekiaľ vziať. Kto zaplatí ďalšie štátne stimuly? Kto bude v konečnom dôsledku financovať štátne projekty, poskytujúce nové pracovné miesta? Nuž, daňoví poplatníci. Netreba zabúdať ani na existujúci hrozivý federálny dlh USA.
Obamom navrhovaný Zákon o amerických pracovných miestach sa teda ocitol pred verejnosťou. O konkrétnych podrobnostiach jeho financovania sa ešte len bude hovoriť a Obama prisľúbil, že niektoré z nich špecifikuje 19. septembra.
.mg Euro naveky?
Európska komisia ukazuje, ako bude vládnuť Únii, ak sa uskutoční vízia Gerharda Schrödera o Spojených štátoch európskych: tvrdou rukou. Stačili úvahy zo strany Nemecka a Holandska, aby krajiny, ktoré nedodržiavajú menovú disciplínu, odstúpili od eura, a už sa komisia ozvala: žiadny člen eurozóny nesmie spoločnú menu opustiť. Podľa eurokomisie je príslušnosť k euru nezvratná.
.mg Poľsko pred voľbami
V Poľsku sa cez víkend naplno začala predvolebná kampaň. Zhromaždenie Občianskej platformy (PO) premiéra Tuska schválilo program, kde sa veľa hovorí o modernizácií, ale aj odkláňa od rovnej dane. Napriek prieskumom sa očakáva pomerne vyrovnaný zápas medzi favorizovanou PO a opozičným Právo a spravodlivosť. Menšie strany SLD a PSL sa však klonia k Tuskovi.
.jd Budú voliť
Orbánov Fidesz má už definitívne jasno: zahraniční Maďari s maďarským občianstvom budú mať právo voliť v parlamentných voľbách. O forme voľby, či budú voliť stranícke kandidátky, alebo priamo svojich kandidátov, zatiaľ nie je rozhodnuté. Hoci ide len o dohodu vnútri Fideszu, jej schválenie je vzhľadom na jasnú väčšinu tejto strany v parlamente len formalitou.
.jm OSN a Palestína
Pan Ki-mun, generálny tajomník OSN, podporuje vyhlásenie nezávislého palestínskeho štátu. Takto sa vyjadril v Austrálii pred novinármi a dodal: „Bolo už načase...“ Od palestínskeho lídra Mahmúda Abbása sa očakáva, že otázku uznania nezávislej Palestíny s hranicami, aké platili pred tzv. šesťdňovou vojnou v roku 1967, nastolí na ďalšom zasadnutí valného zhromaždenia OSN.
.mg Hrozí krach
Súd neschválil žiadosť švédskej automobilky Saab o ochranu pred veriteľmi. Súdu sa nezdali plány firmy na ozdravenie realistické, pretože Saab trpí chronickým nedostatkom financií. Saab prestal v apríli vyrábať a nemá ani na výplaty zamestnancov; určité nádeje si spájal s investormi z Číny, no odbory i veritelia teraz pravdepodobne zatlačia na automobilku, aby šla do konkurzu.
.mg
Lech Walesa/
Bývalý líder Solidarity odmietol štátne vyznamenanie z Litvy. Urobil tak na protest proti situácii poľskej menšiny, ktorá tvorí asi 7 percent obyvateľov Litvy. Podľa nových školských zákonov sa niektoré predmety na poľských školách majú vyučovať v litovčine. Francois Hollande/
Telefonický prieskum inštitútu IPSOS ukázal, že najväčšie šance na úspech v prezidentských voľbách má v súboji so súčasným prezidentom Nicolasom Sarkozym expredseda socialistov Francois Hollande. Do októbrových primárok u socialistov je však ešte čas. Pratibha Patil/
Prezidentka Indickej republiky vyhlásila, že spoločnosť, ktorej podstatou sú informácie, potrebuje na lepšie fungovanie zmeniť svoj prístup k vzdelávaniu. Podľa nej môže posunúť socio-ekonomický rozvoj krajiny práve vzdelávanie žien.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.