Eurozóne na manažment krízy chýbali pravidlá aj inštitúcie. Tvoria sa za pochodu a hlavné slovo v tejto transformácii prevzali summity premiérov a hláv štátov, ktorým predchádzajú okázalé, a nie vždy šťastné nemecko-francúzske návrhy „veľkých”. Procesne je to politický masochizmus paneurópskych rozmerov, keď dohodnuté inštrumenty a ich zmeny schvaľujú za behu a so zaťatými zubami národné parlamenty v zúfalej snahe zachytiť dynamiku krízy. Mimo ratifikačných procesov sa zároveň rozhoduje o konkrétnych pôžičkách, pričom s každou ďalšou rastie hnev nielen slovenských daňovníkov.
Lenže krutá realita je takáto: teoreticky je o „alternatívach” možné debatovať donekonečna, v praxi existujú len také riešenia, na ktorých sa dokážu dohodnúť všetky členské krajiny. Okrem toho, aké sú vlastne tie alternatívy? Presadzovaným riešením je kombinácia sprísňovania rozpočtových pravidiel a záchranného fondu. Za dverami stoja ešte kontroverznejšie spoločné európske dlhopisy či fiškálna únia. Toto je dnes na stole. Lebo eurozóna, založená len na centrálnej banke a politickej vôli mať jednu menu, je mŕtva. A nikto ju už nevzkriesi. Grécko sem, Grécko tam. Tváriť sa, že stačí poupratovať neporiadok individuálne v každej krajine, a potom sa vrátime k predkrízovému statu quo, znamená podliehať ilúzii. Čím skôr si to všetci uvedomia, tým skôr sa Slovensko vráti k racionálnej debate, akú pozíciu chce mať v „novej” eurozóne. A treba si pamätať, že aby mali partneri v únii vôbec chuť počúvať, nestačí len kričať, ale aj ratifikovať dohody.
Lenže krutá realita je takáto: teoreticky je o „alternatívach” možné debatovať donekonečna, v praxi existujú len také riešenia, na ktorých sa dokážu dohodnúť všetky členské krajiny. Okrem toho, aké sú vlastne tie alternatívy? Presadzovaným riešením je kombinácia sprísňovania rozpočtových pravidiel a záchranného fondu. Za dverami stoja ešte kontroverznejšie spoločné európske dlhopisy či fiškálna únia. Toto je dnes na stole. Lebo eurozóna, založená len na centrálnej banke a politickej vôli mať jednu menu, je mŕtva. A nikto ju už nevzkriesi. Grécko sem, Grécko tam. Tváriť sa, že stačí poupratovať neporiadok individuálne v každej krajine, a potom sa vrátime k predkrízovému statu quo, znamená podliehať ilúzii. Čím skôr si to všetci uvedomia, tým skôr sa Slovensko vráti k racionálnej debate, akú pozíciu chce mať v „novej” eurozóne. A treba si pamätať, že aby mali partneri v únii vôbec chuť počúvať, nestačí len kričať, ale aj ratifikovať dohody.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.