Musíte nám pomôcť

.vaša krajina fakticky zbankrotovala. V čom sú podľa vás príčiny gréckych problémov?
V roku 2008 sa začala v Spojených štátoch finančná kríza, bol tam problém nekontrolovaného zisku. To sa potom odrazilo aj na pomeroch tu v Grécku, ktoré malo väčší verejný dlh. Veritelia nám poskytovali čoraz drahšie pôžičky, vinou čoho prichádzalo k ustavičnému zvyšovaniu gréckeho verejného dlhu. .hovoríte, ako keby bol zodpovedný niekto iný ako Gréci samotní...
Nezbavujeme sa zodpovednosti. Naše hospodárstvo nečerpá impulzy z priemyslu, ale z poľnohospodárstva a služieb. Mnohé firmy sa teraz z Grécka presťahovali do Bulharska alebo Rumunska, sú tam nižšie výrobné náklady. Toto v kombinácii s niektorými nedostatkami v tunajšom hospodárstve – veľkými daňovými únikmi a podobne – viedlo k súčasnému výsledku. .ako je rozložená zodpovednosť za grécke dlhy medzi Grécko a zahraničie?
Každý by mal byť pánom svojho domu. Pokiaľ nebude dobré riadenie iných krajín, môže sa to stať aj u nich. Áno, v istej miere za to zodpovedajú grécke vlády. .často sa tu stretávame so zvláštnym argumentom, že Nemci vás neupozornili včas, že si nemáte brať úvery...
Nemecko je ústredná európska krajina so silným hospodárstvom. Má zároveň aj úlohu v rámci Európy, záväzok pomáhať ďalším krajinám, ktoré sa ocitnú v problémoch. Okrem toho, Nemecko si berie pôžičky za veľmi nízke úroky – na rozdiel od Grécka. .ste ekonóm a musíte predsa vedieť, že to má svoje príčiny. Rating Nemecka a Grécka je iný.
To je otázka trhov a pokiaľ by sa Grécko ocitlo v takej ťažkej situácii, že by nemohlo splácať svoje dlžoby, je tam nebezpečenstvo, že veritelia prídu o svoje peniaze. A preto prichádza aj k znižovaniu ratingu Grécka. Vidíte, podobné problémy sú teraz aj v Írsku, Portugalsku a Taliansku. .museli ste vo verejnom sektore v Kastorii uplatniť radikálne úsporné opatrenia?
Výrazne sa znižovali platy. Starostom som od jari, predtým som ako zamestnanec ministerstva hospodárstva v priebehu roka stratil vinou krízy štyri mesačné platy – čiže tretinu príjmov... .tu na úrade ste už museli prepúšťať a znižovať platy?
Zatiaľ ešte nie. Neočakávame prepúšťanie, skôr je zablokované prijímanie nových ľudí. Ak niekto v posledných mesiacoch zomrel, neprijímal sa namiesto neho nový človek. Sú aj výrazné škrty vo financiách, ktoré štát poskytuje miestnym samosprávam. Kvôli úsporám štát zredukoval počet obcí z 1 100 na 324. Jednoducho, Grécko má veľký dlh a keď sme už v eurozóne, tak nám musí celá Európa pomôcť. Aby nebol dominový efekt, ktorý by sa prejavil na ostatných štátoch a ich hospodárstvach. .sú tunajší ľudia pripravení na tvrdé reformy, škrty platov, zvyšovanie daní, cien?
Odbory plnia svoju úlohu, musia protestovať. Grécky ľud preukazuje veľkú trpezlivosť. Občania príliš neprotestujú, pretože si uvedomujú problém. My Gréci sme zároveň spotrebitelia mnohých priemyselných výrobkov, ktoré prichádzajú z Nemecka, Francúzska a iných krajín. Dlhé roky sme podporovali hospodárstva, kde sa tieto veci, autá a iný tovar, vyrábajú. Boli sme takisto jednou z prvých krajín, ktoré vstúpili do EÚ v roku 1980. Nezabúdajme, že Grécko tvorí východné hranice EÚ, prijíma mnohých utečencov, je ich tu milión. .viete o tom, že Slovensko si musí na zahraničných trhoch požičiavať obrovské peniaze, aby krylo váš dlh?
Viem. A keď sa zajtra ocitne v takýchto problémoch Slovensko, bude mu pomáhať aj Grécko. .viete aj o tom, že na Slovensku, ktoré sa tak nezadlžilo, sú výrazne nižšie platy a dôchodky ako v Grécku? A naši ľudia sa pýtajú, prečo má chudobnejší pomáhať bohatšiemu.
(Smiech).