.netušil som, že by z toho mali byť problémy: keď sa nám v USA narodil náš malý Šimon, stal sa po otcovi slovenským občanom a narodením v USA i Američanom. Po pár mesiacoch som začal ležérne vybavovať Šimonkovi slovenský rodný list – komplikácie som nepredvídal, zdalo sa mi, že času je dosť. Na slovenskom konzuláte ma však nepríjemne schladili: Keďže matka dieťaťa je Ruska, Šimon sa stane na základe zmluvy so Sovietskym zväzom po troch mesiacoch automaticky občanom Ruska. Ostal som ako obarený. Nechcelo sa mi veriť, že sa naša domovina takto ľahkomyseľne zbavuje svojich občanov. .zmluva so sojuzom
Na internete som však pomerne ľahko zistil, že zmluvy so ZSSR o zamedzení dvojakého občianstva máme dokonca dve – jednu z roku 1958 a jej vylepšenie z roku 1981. Tú druhú podpísal normalizačný minister vnútra Jaromír Obzina, ktorého súdili v Česku za akciu Asanácia. Podľa rovnakej zmluvy sa môže ruský občan stať slovenským, až keď ho mať Rus nadobro prepustí z objatia a bumážkou podporí pred slovenskými úradmi. Platí to i v opačnom garde. A platilo by to i pre Šimona – keď nestihneme tie tri mesiace, cesta k slovenskému občianstvu by bola náročná a dlhá. Možno by ho raz volali i na vojnu v Rusku a bol by tam hľadanou osobou za vyhýbanie sa brannej povinnosti. Ostávalo mi niekoľko týždňov na zložitú operáciu – získať notársky overené a postilované (to jest overené ústredným orgánom cudzieho štátu), do slovenčiny preložené dokumenty o rodičoch a dieťati a poslať ich i s poplatkami na príslušný slovenský konzulát. Ďalšia jóbovka nedala na seba dlho čakať, akurát tak dlho, že do zaklapnutia pasce ruského občianstva zostávalo pár dní: Doklady sa vrátili z Osobitnej matriky v Bratislave, lebo podľa ich výkladu zmluvy so ZSSR musia obaja rodičia prísť osobne na konzulát, a tam podpísať vyhlásenie o voľbe občianstva. Pre nás to znamená letieť štyri hodiny na tritisíc kilometrov vzdialený konzulát v situácii, keď máme doma novorodenca a všetkých starých rodičov na inom kontinente.
Skôr, ako som kúpil letenky, privstal som si o štrvtej ráno houstonského času a napriek skepse nášho konzulátu som po telefóne presvedčil matriku, že bude stačiť papier s podpisom pred miestnym notárom, ktorý sme im už raz poslali. Teraz už som mal teoreticky všetko, čo treba na „voľbu občianstva“. Do termínu určenia občianstva zostávalo pár dní. Ak to nestihnem, Šimon je na Slovensku aj tak vítaný – ako zahraničný turista, s ohlasovacou povinnosťou na cudzineckej polícii, maximálne na tri mesiace pobytu, bez zdravotného poistenia a sociálneho zabezpečenia. Netuším, či by vôbec mohol raz nastúpiť do škôlky a do školy. Letel som radšej na Slovensko i s dokladmi osobne. Všetko dobre dopadlo a Šimon je Slovák. Aspoň občianstvom, tie ostatné atribúty identity sa nedajú presadiť na úrade. Šimon zatiaľ o ničom nevie a užíva si rovnaké dojčenské mlieko v oboch domovinách. .kedy to zrušíme?
Krajiny, ktoré majú zmluvy o zamedzení dvojakého občianstva so Slovenskom, sú tri: Rusko, Poľsko a Maďarsko, vo všetkých prípadoch ide o zmluvy z komunistických čias. Bolo medzi nimi i Mongolsko, no túto zmluvu sme pred tromi rokmi vypovedali s odôvodnením, že je protiústavná a v rozpore s európskou legislatívou. Ministerstvo vnútra v správe pre vládu z roku 2006 vyhlásilo i zmluvu s Ruskom za odporujúcu európskej legislatíve, veď aj vyzerá ako z tej istej východnej tvorivej dielne. Nedávno mi však riaditeľka príslušného odboru napísala, že Slovensko na základe konzultácií s ruskou stranou prihliadne k ich záujmu a zmluvu nezrušíme. Rusko by totiž malo menšiu kontrolu nad svojim košiarom a niekto by mohol nadobudnúť slovenské občianstvo bez vedomia svojich úradov. Poznáte starý vtip, ako išli československí súdruhovia na výmenu názorov do Moskvy, kde im názory súdružsky vymenili za správne?
Česi ako druhý dedič ČSSR sa zmluvy so ZSSR striasli v predchádzajúcom termíne, dá sa to totiž spraviť len raz za päť rokov. Slovensko to v marci tohto roku opäť prešvihlo.
Už vyše roka lobujem u poslancov, ministerských úradníkov a médií za zrušenie zmluvy s Ruskom a som za zrušenie i tých ďalších dvoch, s Poľskom a Maďarskom. Komplikujú život rodičom v zmiešaných pároch a sú v rozpore s európskym právom. Beriem to ako pokus, čo dokáže presadiť občan proti systému, aj ako službu ďalším postihnutým – a službu Slovensku, ktoré má na viac. Autor žije v americkom Houstone, pracuje v ropnom priemysle.
Na internete som však pomerne ľahko zistil, že zmluvy so ZSSR o zamedzení dvojakého občianstva máme dokonca dve – jednu z roku 1958 a jej vylepšenie z roku 1981. Tú druhú podpísal normalizačný minister vnútra Jaromír Obzina, ktorého súdili v Česku za akciu Asanácia. Podľa rovnakej zmluvy sa môže ruský občan stať slovenským, až keď ho mať Rus nadobro prepustí z objatia a bumážkou podporí pred slovenskými úradmi. Platí to i v opačnom garde. A platilo by to i pre Šimona – keď nestihneme tie tri mesiace, cesta k slovenskému občianstvu by bola náročná a dlhá. Možno by ho raz volali i na vojnu v Rusku a bol by tam hľadanou osobou za vyhýbanie sa brannej povinnosti. Ostávalo mi niekoľko týždňov na zložitú operáciu – získať notársky overené a postilované (to jest overené ústredným orgánom cudzieho štátu), do slovenčiny preložené dokumenty o rodičoch a dieťati a poslať ich i s poplatkami na príslušný slovenský konzulát. Ďalšia jóbovka nedala na seba dlho čakať, akurát tak dlho, že do zaklapnutia pasce ruského občianstva zostávalo pár dní: Doklady sa vrátili z Osobitnej matriky v Bratislave, lebo podľa ich výkladu zmluvy so ZSSR musia obaja rodičia prísť osobne na konzulát, a tam podpísať vyhlásenie o voľbe občianstva. Pre nás to znamená letieť štyri hodiny na tritisíc kilometrov vzdialený konzulát v situácii, keď máme doma novorodenca a všetkých starých rodičov na inom kontinente.
Skôr, ako som kúpil letenky, privstal som si o štrvtej ráno houstonského času a napriek skepse nášho konzulátu som po telefóne presvedčil matriku, že bude stačiť papier s podpisom pred miestnym notárom, ktorý sme im už raz poslali. Teraz už som mal teoreticky všetko, čo treba na „voľbu občianstva“. Do termínu určenia občianstva zostávalo pár dní. Ak to nestihnem, Šimon je na Slovensku aj tak vítaný – ako zahraničný turista, s ohlasovacou povinnosťou na cudzineckej polícii, maximálne na tri mesiace pobytu, bez zdravotného poistenia a sociálneho zabezpečenia. Netuším, či by vôbec mohol raz nastúpiť do škôlky a do školy. Letel som radšej na Slovensko i s dokladmi osobne. Všetko dobre dopadlo a Šimon je Slovák. Aspoň občianstvom, tie ostatné atribúty identity sa nedajú presadiť na úrade. Šimon zatiaľ o ničom nevie a užíva si rovnaké dojčenské mlieko v oboch domovinách. .kedy to zrušíme?
Krajiny, ktoré majú zmluvy o zamedzení dvojakého občianstva so Slovenskom, sú tri: Rusko, Poľsko a Maďarsko, vo všetkých prípadoch ide o zmluvy z komunistických čias. Bolo medzi nimi i Mongolsko, no túto zmluvu sme pred tromi rokmi vypovedali s odôvodnením, že je protiústavná a v rozpore s európskou legislatívou. Ministerstvo vnútra v správe pre vládu z roku 2006 vyhlásilo i zmluvu s Ruskom za odporujúcu európskej legislatíve, veď aj vyzerá ako z tej istej východnej tvorivej dielne. Nedávno mi však riaditeľka príslušného odboru napísala, že Slovensko na základe konzultácií s ruskou stranou prihliadne k ich záujmu a zmluvu nezrušíme. Rusko by totiž malo menšiu kontrolu nad svojim košiarom a niekto by mohol nadobudnúť slovenské občianstvo bez vedomia svojich úradov. Poznáte starý vtip, ako išli československí súdruhovia na výmenu názorov do Moskvy, kde im názory súdružsky vymenili za správne?
Česi ako druhý dedič ČSSR sa zmluvy so ZSSR striasli v predchádzajúcom termíne, dá sa to totiž spraviť len raz za päť rokov. Slovensko to v marci tohto roku opäť prešvihlo.
Už vyše roka lobujem u poslancov, ministerských úradníkov a médií za zrušenie zmluvy s Ruskom a som za zrušenie i tých ďalších dvoch, s Poľskom a Maďarskom. Komplikujú život rodičom v zmiešaných pároch a sú v rozpore s európskym právom. Beriem to ako pokus, čo dokáže presadiť občan proti systému, aj ako službu ďalším postihnutým – a službu Slovensku, ktoré má na viac. Autor žije v americkom Houstone, pracuje v ropnom priemysle.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.