.dlhý a tragický príbeh sa tak sčasti uzaviera: Prepustenie Damiena Echolsa, Jasona Baldwina a Jessieho Misskelleyho na slobodu je skvelou správou nielen pre ich právnikov, ale aj podporovateľov a občianskych aktivistov, ktorí dlhé roky bojovali s verdiktom americkej justície. Tá ich v roku 1994 odsúdila na doživotie (v prípade Echolsa na smrť injekciou) za brutálnu vraždu troch osemročných skautov. Až po osemnástich rokoch štátni prokurátori uznali, že poslali za mreže nesprávnych ľudí. Osud West Memphis Three čiže „memphistkej trojky“, tak trochu pripomína boj odsúdených Nitranov v prípade Cervanová – len koncovka je celkom iná, šťastnejšia.
Za to, že Echols, Baldwin a Misskelley sú dnes na slobode, nevďačia len svojim právnikom a podporovateľom, ale aj dvojici dokumenaristov, ktorí o tomto prípade nakrútili dva celovečerné dokumentárne filmy. Podľa týchto filmov sa trio dostalo za mreže nie na základe priamych dôkazov, ale iba preto, že si našli záľubu v metalovej hudbe. .okultisti
Na začiatku bola brutálna vražda, ktorá sa odohrala sa v roku 1993, v noci z piateho na šiesteho mája, v lese v lokalite Robin Hood Hills na severe Memphisu v Arkansase. Telá Stevieho Brancha, Michaela Moora a Christophera Byersa vykazovali všetky znaky mučenia a znásilnenia. O mesiac polícia zatkla trojicu tínedžerov. Echols bol z nich najstarší, mal 18 rokov a so svojou priateľkou čakal prvé dieťa. Jeho kamarát Baldwin mal 16 a Misskelley 17 rokov. Ako dôvod zatknutia muži zákona uviedli, že majú záznam Jessieho výpovede, ktorý polícia urobila počas výsluchu. V nej sa Misskelley priznal, že sa podieľal na vražde troch skautov a ako vinníkov uviedol aj Baldwina a Echolsa. Táto výpoveď sa nakoniec stala jediným priamym dôkazom v procese, ktorý sa konal o rok neskôr. Okrem tohto svedectva mali vyšetrovatelia nepriame dôkazy, ktoré spájali obvinených s miestom činu – napríklad zúbkovaný nôž, ktorý vylovili z jazera mesiace po čine alebo vyjadrenia dvoch svedkov, podľa ktorých sa Echols a Baldwin pred spolužiakmi týmito vraždami chvastali). Paradoxne, Misskelley neskôr svoje priznanie odvolal a nakoniec odmietol svedčiť proti svojim kamarátom. Tvrdil, že sa stal obeťou systematického psychického nátlaku zo strany polície, ktorá ho vypočúvala nepretržitých dvanásť hodín. Z celého vypočúvania sa však na oficiálny záznam dostalo iba 45 minút výsluchu. Misskeelyho výpoveď nebola príliš dôveryhodná. Okrem toho, že mal IQ okolo 70 a jeho správanie bolo podľa prizvaných psychológov na úrovni dieťaťa prvého stupňa základnej školy, ustavične menil čas, kedy k vraždám malo dôjsť, až ho podľa Misskelleyho obhajcu polícia naviedla na „správny” čas.
Samozrejme, Echols, Baldwin a Misskelley neboli žiadne neviniatka. Mali za sebou niekoľko malých deliktov. Pochádzali zo sociálne slabších rodín, chodili poza školu a často sa len tak poflakovali po okolí. Hlavne Echols sa odlišoval od rovesníkov. Chodil oblečený zásadne v čiernom, počúval tvrdú metalovú hudbu a venoval sa štúdiu rôznych okultných vied, náboženstiev a filozofií. Podľa svedkov žaloby boli on, Baldwin aj Misskelley členom sekty, ktorá praktikovala okultizmus a čiernu mágiu, pričom sa medzi priateľmi údajne priznali, že stoja aj za vraždou troch skautov, ktorých zabili pri jednom z okultných rituálov. .načo dôkazy, ste vinní!
Keď sa americké médiá dozvedeli, že žaloba postavila svoj spis na domnienke, že traja chlapci sa stali obeťami satanského rituálu pubertiakov, bola z toho sexy téma. Obžalovaným na súde vôbec nepomohlo, že okrem kontroverznej výpovede Misskelleyho neexistuje žiadny priamy dôkaz ich viny a polícia vyšetrovanie odflákla. Krátko po vražde sa totiž objavili dôležité stopy: do jedného baru neďaleko miesta činu prišiel neznámy čierny muž, aby si zmyl krv z rúk a blato z topánok.
Napriek tomu, že trojica hovorila o svojej nevine, Jessie dostal doživotie, plus 20 a 20 rokov, Jason doživotie. Damien dostal trest smrti, ktorý sa v štáte Arkansas vykonáva smrtiacou injekciou.
Možno by súd s tromi tínedžermi upadol postupne do zabudnutia, keby sa prípadu nezačali venovať dokumentaristi Joe Berlinger a Bruce Sinofsky, ktorí o tejto kauze nakrútili film Paradise Lost: The Childs Murders on Robin Hood Hills (dokument, ktorý získal niekoľko ocenení na festivaloch, odvysielala aj HBO). Kontroverzný prípad rozdelil spoločnosť na dva tábory, na tých, ktorí si naďalej mysleli, že mladíci vraždu spáchali a tých, ktorí uverili, že sú nevinní. Berlinger a Sinofsky nakrútili silný príbeh, kde dali priestor takmer všetkým, ktorých sa tento prípad dotýkal. Pred kamerou sa objavili blízki príbuzní obetí, ktorí sa len s najväčšími ťažkosťami vyrovnávali so smrťou detí. Dvojica vyspovedala žalobcov, obhajcov, vyšetrovateľov a aj samotných odsúdených, ktorí od začiatku trvali na svojej nevine s tým, že polícia chytila tých nesprávnych ľudí. Odvysielanie Strateného raja podnietilo mnohých Američanov, z ktorých niektorí vytvorili občianske združenia, akým bolo napríklad Free West Memphis Three. Združenie informovalo o ďalších novinkách okolo osudu uväznených tínedžerov, organizovalo zbierky a bolo akýmsi prostredníkom medzi odsúdenými a verejnosťou. Na ich stranu sa postupne postavili aj známe osobnosti ako Johnny Depp, Eddie Vedder, Metallica alebo Dixie Chicks.
Echols, ktorému hrozil hrdelný trest, sa koncom 90. rokov pokúsil o opätovné preskúmanie prípadu, no jeho snaha bola neúspešná. Berlinger a Sinofsky medzitým nakrútili ďalšie pokračovanie Paradise Lost 2: Revelations, kde mapovali život rodín a odsúdených. Zamerali sa aj na jedného z príbuzných obete Johna Marka Byersa, otčima zavraždeného Christophera Byersa, ktorý mal pred aj po súdnom procese veľké problémy so zákonom, v čase filmovania ho zavreli za dílovanie drog, no Byers sa sám ponúkol, že prejde detektorom lži. Prešiel. .nádej nezomiera
Situácia okolo memphiskej trojky sa otočila v jej prospech až v polovici minulého desaťročia, keď aj dve z troch rodín zavraždených detí, ktoré dovtedy verili, že za mrežami sedia skutoční vrahovia, korigovali svoj názor. V októbri roku 2003 Vicky Hutchensonová, ktorej svedectvo počas procesu v roku 1994 zohralo veľkú úlohu, povedala novinám Arkansas Times, že jej výpoveď bola vyfabrikovaná a vynútená policajtmi, ktorí jej hrozili, že ak nebude vypovedať, zoberú jej dcéru. Neskôr matka zavraždeného Steveho Brancha Pamela Hobbs vypovedala, že skutočným vrahom troch chlapcov nie je memphiská trojka, ale jej bývalý manžel Terry Hobbs. Vtedy sa objavilo aj svedectvo Hobbsovej dcéry, že ju jej otec v minulosti sexuálne zneužíval. O prípad sa začali zaujímať experti z radov policajtov a FBI, ktorí po dôkladných analýzach vylúčili možnosť, že deti sa stali obeťami satanského kultu. Podľa nich išlo o zákerný premyslený čin jedného páchateľa.
Trom odsúdencom však najviac pomohli testy DNA. V roku 2007 ich právnici predložili súdu forenzný materiál, podľa ktorého ani jedna z DNA vzoriek z miesta činu nemá nič spoločné so vzorkami DNA odsúdených. Z materiálov však vyplynulo, že existuje spojitosť medzi miestom činu a nevlastným Branchovým otcom Terrym Hobbsom a jeho kamarátom. Je dokázané, že obaja boli v deň vraždy spolu. Echolsovi obhajcovia žiadali revíziu procesu, čo sudca roku 2008 zamietol, no jeho rozhodnutie Najvyšší súd o dva roky zmenil a nariadil, že nové dôkazy sa musia zaradiť do spisu a preštudovať. .slobodní
Na základe dôkazov DNA štátni žalobcovia začali cúvať a druhej strane ponúkli dohodu, takzvaný „plea deal“, čo znamená, že obvinenia, za ktoré bola memphiská trojka odsúdená, nebudú voči nim zrušené, ale budú môcť svoje mená očistiť v novom procese. A najmä na slobode. Po niekoľkých týždňoch vyjednávaní memphiská trojka s touto ponukou súhlasila. Príbeh tejto trojice sa však ešte nekončí. Filmári Berlinger a Bruce Sinofsky medzi tým nakrútili tretie pokračovanie dokumentu Paradise Lost, ktoré malo mať premiéru začiatkom augusta na festivale Sundance, no po posledných udalostiach sa rozhodli film doplniť a posunúť premiéru na jeseň. Echols, Baldwin a Misskelley strávili vo väzení presne 18 rokov a 78 dní. Keď v roku 1994 putovali za mreže, boli to ešte chlapci a keď ich konečne pustili, vyšli von ako zrelí muži. Pobyt vo väzení ich silno poznačil (Echolsa dokonca psychicky a fyzicky týrali), no na tlačovej konferencii po ich prepustení z nich bolo cítiť obrovskú úľavu, ale aj odhodlanie dotiahnuť svoj zápas do víťazného konca.
Týmto trom chlapcom, ktorí sa v Amerike stali obeťou novodobej honby na čarodejnice, spoločnosť ukradla 18 rokov hodnotného života. Rešpekt si dnes zaslúžia aj mnohí Američania, ktorí roky aktívne vystupovali v boji za oslobodenie nevinných, ako napríklad aktivisti z freememphisthree.org: „To, čo sa stalo im, by sa pokojne mohlo stať aj nám.” Bez ľudí, ktorí sa o ich osudy nezištne zaujímali, by to trojica asi nikdy nezvládla.
Za to, že Echols, Baldwin a Misskelley sú dnes na slobode, nevďačia len svojim právnikom a podporovateľom, ale aj dvojici dokumenaristov, ktorí o tomto prípade nakrútili dva celovečerné dokumentárne filmy. Podľa týchto filmov sa trio dostalo za mreže nie na základe priamych dôkazov, ale iba preto, že si našli záľubu v metalovej hudbe. .okultisti
Na začiatku bola brutálna vražda, ktorá sa odohrala sa v roku 1993, v noci z piateho na šiesteho mája, v lese v lokalite Robin Hood Hills na severe Memphisu v Arkansase. Telá Stevieho Brancha, Michaela Moora a Christophera Byersa vykazovali všetky znaky mučenia a znásilnenia. O mesiac polícia zatkla trojicu tínedžerov. Echols bol z nich najstarší, mal 18 rokov a so svojou priateľkou čakal prvé dieťa. Jeho kamarát Baldwin mal 16 a Misskelley 17 rokov. Ako dôvod zatknutia muži zákona uviedli, že majú záznam Jessieho výpovede, ktorý polícia urobila počas výsluchu. V nej sa Misskelley priznal, že sa podieľal na vražde troch skautov a ako vinníkov uviedol aj Baldwina a Echolsa. Táto výpoveď sa nakoniec stala jediným priamym dôkazom v procese, ktorý sa konal o rok neskôr. Okrem tohto svedectva mali vyšetrovatelia nepriame dôkazy, ktoré spájali obvinených s miestom činu – napríklad zúbkovaný nôž, ktorý vylovili z jazera mesiace po čine alebo vyjadrenia dvoch svedkov, podľa ktorých sa Echols a Baldwin pred spolužiakmi týmito vraždami chvastali). Paradoxne, Misskelley neskôr svoje priznanie odvolal a nakoniec odmietol svedčiť proti svojim kamarátom. Tvrdil, že sa stal obeťou systematického psychického nátlaku zo strany polície, ktorá ho vypočúvala nepretržitých dvanásť hodín. Z celého vypočúvania sa však na oficiálny záznam dostalo iba 45 minút výsluchu. Misskeelyho výpoveď nebola príliš dôveryhodná. Okrem toho, že mal IQ okolo 70 a jeho správanie bolo podľa prizvaných psychológov na úrovni dieťaťa prvého stupňa základnej školy, ustavične menil čas, kedy k vraždám malo dôjsť, až ho podľa Misskelleyho obhajcu polícia naviedla na „správny” čas.
Samozrejme, Echols, Baldwin a Misskelley neboli žiadne neviniatka. Mali za sebou niekoľko malých deliktov. Pochádzali zo sociálne slabších rodín, chodili poza školu a často sa len tak poflakovali po okolí. Hlavne Echols sa odlišoval od rovesníkov. Chodil oblečený zásadne v čiernom, počúval tvrdú metalovú hudbu a venoval sa štúdiu rôznych okultných vied, náboženstiev a filozofií. Podľa svedkov žaloby boli on, Baldwin aj Misskelley členom sekty, ktorá praktikovala okultizmus a čiernu mágiu, pričom sa medzi priateľmi údajne priznali, že stoja aj za vraždou troch skautov, ktorých zabili pri jednom z okultných rituálov. .načo dôkazy, ste vinní!
Keď sa americké médiá dozvedeli, že žaloba postavila svoj spis na domnienke, že traja chlapci sa stali obeťami satanského rituálu pubertiakov, bola z toho sexy téma. Obžalovaným na súde vôbec nepomohlo, že okrem kontroverznej výpovede Misskelleyho neexistuje žiadny priamy dôkaz ich viny a polícia vyšetrovanie odflákla. Krátko po vražde sa totiž objavili dôležité stopy: do jedného baru neďaleko miesta činu prišiel neznámy čierny muž, aby si zmyl krv z rúk a blato z topánok.
Napriek tomu, že trojica hovorila o svojej nevine, Jessie dostal doživotie, plus 20 a 20 rokov, Jason doživotie. Damien dostal trest smrti, ktorý sa v štáte Arkansas vykonáva smrtiacou injekciou.
Možno by súd s tromi tínedžermi upadol postupne do zabudnutia, keby sa prípadu nezačali venovať dokumentaristi Joe Berlinger a Bruce Sinofsky, ktorí o tejto kauze nakrútili film Paradise Lost: The Childs Murders on Robin Hood Hills (dokument, ktorý získal niekoľko ocenení na festivaloch, odvysielala aj HBO). Kontroverzný prípad rozdelil spoločnosť na dva tábory, na tých, ktorí si naďalej mysleli, že mladíci vraždu spáchali a tých, ktorí uverili, že sú nevinní. Berlinger a Sinofsky nakrútili silný príbeh, kde dali priestor takmer všetkým, ktorých sa tento prípad dotýkal. Pred kamerou sa objavili blízki príbuzní obetí, ktorí sa len s najväčšími ťažkosťami vyrovnávali so smrťou detí. Dvojica vyspovedala žalobcov, obhajcov, vyšetrovateľov a aj samotných odsúdených, ktorí od začiatku trvali na svojej nevine s tým, že polícia chytila tých nesprávnych ľudí. Odvysielanie Strateného raja podnietilo mnohých Američanov, z ktorých niektorí vytvorili občianske združenia, akým bolo napríklad Free West Memphis Three. Združenie informovalo o ďalších novinkách okolo osudu uväznených tínedžerov, organizovalo zbierky a bolo akýmsi prostredníkom medzi odsúdenými a verejnosťou. Na ich stranu sa postupne postavili aj známe osobnosti ako Johnny Depp, Eddie Vedder, Metallica alebo Dixie Chicks.
Echols, ktorému hrozil hrdelný trest, sa koncom 90. rokov pokúsil o opätovné preskúmanie prípadu, no jeho snaha bola neúspešná. Berlinger a Sinofsky medzitým nakrútili ďalšie pokračovanie Paradise Lost 2: Revelations, kde mapovali život rodín a odsúdených. Zamerali sa aj na jedného z príbuzných obete Johna Marka Byersa, otčima zavraždeného Christophera Byersa, ktorý mal pred aj po súdnom procese veľké problémy so zákonom, v čase filmovania ho zavreli za dílovanie drog, no Byers sa sám ponúkol, že prejde detektorom lži. Prešiel. .nádej nezomiera
Situácia okolo memphiskej trojky sa otočila v jej prospech až v polovici minulého desaťročia, keď aj dve z troch rodín zavraždených detí, ktoré dovtedy verili, že za mrežami sedia skutoční vrahovia, korigovali svoj názor. V októbri roku 2003 Vicky Hutchensonová, ktorej svedectvo počas procesu v roku 1994 zohralo veľkú úlohu, povedala novinám Arkansas Times, že jej výpoveď bola vyfabrikovaná a vynútená policajtmi, ktorí jej hrozili, že ak nebude vypovedať, zoberú jej dcéru. Neskôr matka zavraždeného Steveho Brancha Pamela Hobbs vypovedala, že skutočným vrahom troch chlapcov nie je memphiská trojka, ale jej bývalý manžel Terry Hobbs. Vtedy sa objavilo aj svedectvo Hobbsovej dcéry, že ju jej otec v minulosti sexuálne zneužíval. O prípad sa začali zaujímať experti z radov policajtov a FBI, ktorí po dôkladných analýzach vylúčili možnosť, že deti sa stali obeťami satanského kultu. Podľa nich išlo o zákerný premyslený čin jedného páchateľa.
Trom odsúdencom však najviac pomohli testy DNA. V roku 2007 ich právnici predložili súdu forenzný materiál, podľa ktorého ani jedna z DNA vzoriek z miesta činu nemá nič spoločné so vzorkami DNA odsúdených. Z materiálov však vyplynulo, že existuje spojitosť medzi miestom činu a nevlastným Branchovým otcom Terrym Hobbsom a jeho kamarátom. Je dokázané, že obaja boli v deň vraždy spolu. Echolsovi obhajcovia žiadali revíziu procesu, čo sudca roku 2008 zamietol, no jeho rozhodnutie Najvyšší súd o dva roky zmenil a nariadil, že nové dôkazy sa musia zaradiť do spisu a preštudovať. .slobodní
Na základe dôkazov DNA štátni žalobcovia začali cúvať a druhej strane ponúkli dohodu, takzvaný „plea deal“, čo znamená, že obvinenia, za ktoré bola memphiská trojka odsúdená, nebudú voči nim zrušené, ale budú môcť svoje mená očistiť v novom procese. A najmä na slobode. Po niekoľkých týždňoch vyjednávaní memphiská trojka s touto ponukou súhlasila. Príbeh tejto trojice sa však ešte nekončí. Filmári Berlinger a Bruce Sinofsky medzi tým nakrútili tretie pokračovanie dokumentu Paradise Lost, ktoré malo mať premiéru začiatkom augusta na festivale Sundance, no po posledných udalostiach sa rozhodli film doplniť a posunúť premiéru na jeseň. Echols, Baldwin a Misskelley strávili vo väzení presne 18 rokov a 78 dní. Keď v roku 1994 putovali za mreže, boli to ešte chlapci a keď ich konečne pustili, vyšli von ako zrelí muži. Pobyt vo väzení ich silno poznačil (Echolsa dokonca psychicky a fyzicky týrali), no na tlačovej konferencii po ich prepustení z nich bolo cítiť obrovskú úľavu, ale aj odhodlanie dotiahnuť svoj zápas do víťazného konca.
Týmto trom chlapcom, ktorí sa v Amerike stali obeťou novodobej honby na čarodejnice, spoločnosť ukradla 18 rokov hodnotného života. Rešpekt si dnes zaslúžia aj mnohí Američania, ktorí roky aktívne vystupovali v boji za oslobodenie nevinných, ako napríklad aktivisti z freememphisthree.org: „To, čo sa stalo im, by sa pokojne mohlo stať aj nám.” Bez ľudí, ktorí sa o ich osudy nezištne zaujímali, by to trojica asi nikdy nezvládla.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.