.koľko Holanďanov farmárči na Slovensku?
Asi okolo 20 až 30. .prečo si vybrali práve Slovensko?
Nefarmárčia iba tu, oni majú cestovanie a podnikanie jednoducho v krvi. Samozrejme, v tejto časti Európy videli potenciál expanzie a podporovali ich aj programy holandskej vlády. Na Slovensku ich lákali aj väčšie výmery družstiev, kde sa dá ekonomickejšie vyrábať. .ako reagovali na cudzincov naši farmári?
Ako ktorí. Boli takí, ktorí sa nechceli dať poučovať, ale aj takí, ktorí s ich pomocou založili modelové farmy, ktorým sa darilo. Známa bola modelová farma pána Imriška pri Nitre. V roku 1993 mal okolo 50 kráv a ich dojivosť bola 6,5 tisíca litrov ročne, kým naši najlepší chovatelia mali vtedy okolo 4- až 4,5-tisíca litrov... .ako hodnotili Holanďania úroveň našich družstiev?
Keď im vtedy prednášali naši predsedovia či zootechnici v kancelárii, tak mali pocit, že sme veľmi vyspelí, ale keď vyšli na dvor a videli reálny stav v maštali a najmä zvieratá, ich pozitívny dojem sa vytratil. Ľudia u nás stratili vzťah k pôde, k zvieratám, prerušila sa kontinuita. V Holandsku máte farmy, ktoré sú v rukách jednej rodiny aj viac ako 200 rokov. Dnes už ani ľudia na dedine nemajú o poľnohospodárstvo záujem a najmä so zvieratami sa im nechce robiť. Viem to z osobných skúseností, keď sme na našu farmu chceli zohnať kvalitných ľudí. Bol a je to problém. .čo robia v Holandsku lepšie?
Holanďania majú poľnohospodárstvo „v krvi“. Viac sa starajú o pohodu zvierat a majú dobré ekonomické myslenie. Takisto majú prísnejšie normy ako u nás. V maštaliach u ošípaných budú musieť mať napríklad čističku vzduchu. Hnojovicu musia voziť až do Nemecka a tiež musia napríklad zakrývať žumpy. Hoci táto starostlivosť stojí veľa peňazí a ide na úkor ekonomiky, stále sú veľmi konkurencieschopní. .aké technológie priniesli sem na Slovensko?
Technológie sa rýchlo vyvíjajú. Dnes už máte v maštaliach výkonnú a sofistikovanú ventiláciu, ošípané či kravy majú pohodlnejšie a hygienické ustajnenie, krmivo je kvalitnejšie, systém dojenia môže byť skoro úplne automatický. Holandsko je kolískou robotov na dojenie kráv. Fungujú ich tam stovky, prvé už z 90. rokov. Krava sa príde podojiť viac-menej vtedy, ak chce a robot to zvládne bez ľudskej ruky. Na Slovensku je problém, že všetky technológie sme sem doviezli. Tu sa zatiaľ vymyslí len veľmi málo. .ale na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre máme predsa výskum...
Problém je v zameraní školy, je tam málo praxe. Navyše aj tí šikovnejší, ktorí školu skončia, nechcú pracovať na farme. V Holandsku musia byť tamojší študenti flexibilnejší, mali by vedieť najmenej dva cudzie jazyky a povinne praxovať v zahraničí. My sme oproti nim takí zápecníci. .čo sa dnes podľa Holanďanov na Slovensku oplatí viac: živočíšna či rastlinná výroba?
Momentálne rastlinná výroba, no z dlhodobého hľadiska živočíšna výroba alebo špeciálna rastlinná výroba, ktorá pridáva viac hodnoty k výrobe. Pri zvieratách si môžete kúpiť technológiu, ale človeka vzťahu k nim nenaučíte, to musí mať z domu. V škole ho zvyčajne nezískate. Treba preto vyrásť na farme alebo pri zvieratách. Ľudia dnes sfajnoveli, zvieratá im smrdia a málokto už aj na dedine chce robiť pri kravách či prasatách. Myslia si, že mäso sa môže vyrobiť bez výkalov, v továrni. .dá sa podnikať v agrosektore bez dotácií?
Ak by sme ich odrezali zo dňa na deň, tak by naše farmy skolabovali, lebo by nevedeli cenovo konkurovať zahraničným farmárom. Museli by dotácie zrušiť všetci, čo sa tak skoro nestane. Dotácie sa musia asi odbúravať postupne.
<//strong>
<//strong>.naši poľnohospodári sa boja, že ak by sa dovolilo cudzincom priamo kupovať pôdu na Slovensku, prišli by vo veľkom počte. Je to oprávnená obava?
<//strong>Myslím si, že nie. Holanďania aj Dáni vedia, že sa dá hospodáriť aj na prenajatej pôde. Nepotrebujú pôdu vlastniť a viazať v nej peniaze. Trh s pôdou v podstate stále spí, hoci sme už viac ako 20 rokov v kapitalizme. .ako vidíte budúcnosť slovenských fariem?
Farmy sa postupne dostávajú z rúk tých, ktorí nedokážu byť dostatočne ekonomickí, či nemajú k tomu vzťah, smerom k ľuďom, ktorí to vedia robiť. Ale je to pomalý proces, bude trvať ešte asi viac ako 20 rokov. .aj vy si myslíte, že budúcnosť majú veľké farmy?
Je to individuálne, veľmi záleží na manažmente farmy. Ak chcete kvalitného človeka, musíte ho nájsť a aj adekvátne zaplatiť. Ale väčšie farmy majú väčší potenciál na prežitie v tvrdom konkurenčnom boji. Najmä Dáni na Slovensku vedia vyrábať mlieko či mäso vo veľkom a ekonomickejšie. Majú vysokú dojivosť a dokážu mlieko či mäso predávať výhodnejšie a krmoviny nakupovať lacnejšie. Takže niečo pravdy na tom je. .akú perspektívu má agroturizmus?
Má ju, ale musí sa robiť poriadne. Slováci si nahovárajú už roky, že sú veľmi pohostinní. Ja od Holanďanov často počujem príbehy svedčiace práve o opaku. Myslím si, že aj tu platí to, čo v každom inom podnikaní. Úspech prináša len systematická, poctivá a vytrvalá práca. Kto chce rýchlo zbohatnúť, mal by si nájsť iný druh podnikania. Juraj Vinš/
je vyštudovaný agronóm. Od roku 1985 robil na družstve, potom, po revolúcii, úradníka na zahraničnom odbore ministerstva pôdohospodárstva. Neskôr začal spolupracovať s viacerými holandskými firmami. Pozýval na Slovensko prednášať a podnikať holandských farmárov a odborníkov. Dnes podniká v poľnohospodárstve, spolu s holandským partnerom má farmu ošípaných pri Trnave.
Asi okolo 20 až 30. .prečo si vybrali práve Slovensko?
Nefarmárčia iba tu, oni majú cestovanie a podnikanie jednoducho v krvi. Samozrejme, v tejto časti Európy videli potenciál expanzie a podporovali ich aj programy holandskej vlády. Na Slovensku ich lákali aj väčšie výmery družstiev, kde sa dá ekonomickejšie vyrábať. .ako reagovali na cudzincov naši farmári?
Ako ktorí. Boli takí, ktorí sa nechceli dať poučovať, ale aj takí, ktorí s ich pomocou založili modelové farmy, ktorým sa darilo. Známa bola modelová farma pána Imriška pri Nitre. V roku 1993 mal okolo 50 kráv a ich dojivosť bola 6,5 tisíca litrov ročne, kým naši najlepší chovatelia mali vtedy okolo 4- až 4,5-tisíca litrov... .ako hodnotili Holanďania úroveň našich družstiev?
Keď im vtedy prednášali naši predsedovia či zootechnici v kancelárii, tak mali pocit, že sme veľmi vyspelí, ale keď vyšli na dvor a videli reálny stav v maštali a najmä zvieratá, ich pozitívny dojem sa vytratil. Ľudia u nás stratili vzťah k pôde, k zvieratám, prerušila sa kontinuita. V Holandsku máte farmy, ktoré sú v rukách jednej rodiny aj viac ako 200 rokov. Dnes už ani ľudia na dedine nemajú o poľnohospodárstvo záujem a najmä so zvieratami sa im nechce robiť. Viem to z osobných skúseností, keď sme na našu farmu chceli zohnať kvalitných ľudí. Bol a je to problém. .čo robia v Holandsku lepšie?
Holanďania majú poľnohospodárstvo „v krvi“. Viac sa starajú o pohodu zvierat a majú dobré ekonomické myslenie. Takisto majú prísnejšie normy ako u nás. V maštaliach u ošípaných budú musieť mať napríklad čističku vzduchu. Hnojovicu musia voziť až do Nemecka a tiež musia napríklad zakrývať žumpy. Hoci táto starostlivosť stojí veľa peňazí a ide na úkor ekonomiky, stále sú veľmi konkurencieschopní. .aké technológie priniesli sem na Slovensko?
Technológie sa rýchlo vyvíjajú. Dnes už máte v maštaliach výkonnú a sofistikovanú ventiláciu, ošípané či kravy majú pohodlnejšie a hygienické ustajnenie, krmivo je kvalitnejšie, systém dojenia môže byť skoro úplne automatický. Holandsko je kolískou robotov na dojenie kráv. Fungujú ich tam stovky, prvé už z 90. rokov. Krava sa príde podojiť viac-menej vtedy, ak chce a robot to zvládne bez ľudskej ruky. Na Slovensku je problém, že všetky technológie sme sem doviezli. Tu sa zatiaľ vymyslí len veľmi málo. .ale na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre máme predsa výskum...
Problém je v zameraní školy, je tam málo praxe. Navyše aj tí šikovnejší, ktorí školu skončia, nechcú pracovať na farme. V Holandsku musia byť tamojší študenti flexibilnejší, mali by vedieť najmenej dva cudzie jazyky a povinne praxovať v zahraničí. My sme oproti nim takí zápecníci. .čo sa dnes podľa Holanďanov na Slovensku oplatí viac: živočíšna či rastlinná výroba?
Momentálne rastlinná výroba, no z dlhodobého hľadiska živočíšna výroba alebo špeciálna rastlinná výroba, ktorá pridáva viac hodnoty k výrobe. Pri zvieratách si môžete kúpiť technológiu, ale človeka vzťahu k nim nenaučíte, to musí mať z domu. V škole ho zvyčajne nezískate. Treba preto vyrásť na farme alebo pri zvieratách. Ľudia dnes sfajnoveli, zvieratá im smrdia a málokto už aj na dedine chce robiť pri kravách či prasatách. Myslia si, že mäso sa môže vyrobiť bez výkalov, v továrni. .dá sa podnikať v agrosektore bez dotácií?
Ak by sme ich odrezali zo dňa na deň, tak by naše farmy skolabovali, lebo by nevedeli cenovo konkurovať zahraničným farmárom. Museli by dotácie zrušiť všetci, čo sa tak skoro nestane. Dotácie sa musia asi odbúravať postupne.
<//strong>
<//strong>.naši poľnohospodári sa boja, že ak by sa dovolilo cudzincom priamo kupovať pôdu na Slovensku, prišli by vo veľkom počte. Je to oprávnená obava?
<//strong>Myslím si, že nie. Holanďania aj Dáni vedia, že sa dá hospodáriť aj na prenajatej pôde. Nepotrebujú pôdu vlastniť a viazať v nej peniaze. Trh s pôdou v podstate stále spí, hoci sme už viac ako 20 rokov v kapitalizme. .ako vidíte budúcnosť slovenských fariem?
Farmy sa postupne dostávajú z rúk tých, ktorí nedokážu byť dostatočne ekonomickí, či nemajú k tomu vzťah, smerom k ľuďom, ktorí to vedia robiť. Ale je to pomalý proces, bude trvať ešte asi viac ako 20 rokov. .aj vy si myslíte, že budúcnosť majú veľké farmy?
Je to individuálne, veľmi záleží na manažmente farmy. Ak chcete kvalitného človeka, musíte ho nájsť a aj adekvátne zaplatiť. Ale väčšie farmy majú väčší potenciál na prežitie v tvrdom konkurenčnom boji. Najmä Dáni na Slovensku vedia vyrábať mlieko či mäso vo veľkom a ekonomickejšie. Majú vysokú dojivosť a dokážu mlieko či mäso predávať výhodnejšie a krmoviny nakupovať lacnejšie. Takže niečo pravdy na tom je. .akú perspektívu má agroturizmus?
Má ju, ale musí sa robiť poriadne. Slováci si nahovárajú už roky, že sú veľmi pohostinní. Ja od Holanďanov často počujem príbehy svedčiace práve o opaku. Myslím si, že aj tu platí to, čo v každom inom podnikaní. Úspech prináša len systematická, poctivá a vytrvalá práca. Kto chce rýchlo zbohatnúť, mal by si nájsť iný druh podnikania. Juraj Vinš/
je vyštudovaný agronóm. Od roku 1985 robil na družstve, potom, po revolúcii, úradníka na zahraničnom odbore ministerstva pôdohospodárstva. Neskôr začal spolupracovať s viacerými holandskými firmami. Pozýval na Slovensko prednášať a podnikať holandských farmárov a odborníkov. Dnes podniká v poľnohospodárstve, spolu s holandským partnerom má farmu ošípaných pri Trnave.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.