.atletika a Kórea, to zdanlivo príliš nejde dokopy. Ale majú slušného prekážkara, oštepára, dobrých chodcov, veľkú maratónsku tradíciu. Spomínajú na OH 1988 v Soule. A majú silných sponzorov, ktorí sa angažujú v športe na najvyššej možnej úrovni vrátane olympijskej. Tak sa štvrté najväčšie mesto krajiny –Dagu – rozhodlo kandidovať na tretie najväčšie športové podujatie tejto planéty. Jednotkou sú OH a dvojkou futbalové MS, alebo naopak? Mali za sebou Svetovú univerziádu a v posledných rokoch aj medzinárodný atletický míting. Ale to má stačiť? Kde je tradícia, divácky záujem, solídne počasie? .diváci a počasie
Rozhodovalo sa v horúčave kenskej Mombasy, pred štyrmi rokmi, keď IAAF pridelila hneď dva šampionáty. Pre Kórejčanov 2011 a pre agilných Rusov a Moskvu 2013. A začalo sa naháňanie a prípravy. S financiami nebol problém, štát, mesto, sponzori dali veci dokopy tak, že konaniu majstrovstiev nič nebránilo. Trocha bola obava v súvislosti s napätou susedskou situáciou smerom na sever a nikdy neviete, aký tajfún či zemetrasenie v tejto oblasti môže prísť.
Pohľad po majstrovstvách hovorí, že žiadne katastrofické scenáre sa nenaplnili. Počasie bolo ešte prijateľnejšie než sa čakalo. Boli 2 či 3 dni s veľkou horúčavou a vlhkosťou, ale inak takmer výborné. Samozrejme, chladný vetrík ste nezacítili, ale nebola to práčovňa ako v roku 2007 v Osake.
Veľkou starosťou boli diváci. Či prídu na obrovský šesť desiattisícový štadión. Domácich hrdinov nemajú, atletike príliš nerozumeju (ospravedlňujem sa vopred tým, ktorých sa to dotklo) a ani svetové hviezdy, až na Bolta, príliš nepoznajú. Starosta Dagu, ktorý viedol aj organizačný výbor, však šéfovi IAAF Diackovi sľúbil, že bude plno. Dnes vieme, že sľub splnil. Ale horný rad miest na tribúne prekryli na celý šampionát. Na predpoludnie dostali bezplatne žiakov základných škôl. Okrem toho pridali na štadióne obrovské high-tech videoobrazovky a z každého miesta ste mali prehľad o všetkom. .bolt
V súhrne boli majstrovstvá lepšie, ako sa čakalo zo všeobecného pohľadu pozorovateľov. Výkonnostne neboli lepšie ako Berlín 2009, ak porovnáme víťazné výkony, a pri bodovaní celého šampionátu podľa maďarských tabuliek to bol najhorší šampionát od roku 2001. Ale bol skutočne zlý? Vieme, že sa sprísnili dopingové kontroly, všetkým odoberali krv (ešte uvidíme, čo sa udeje), a tak nás niektoré slabšie výkony nemusia trápiť. Atletika od roku 2000 prechádza očisťovacím procesom, to je jasné.
Hrdinom Dagu číslo jeden bol Usain. Najprv sa usmieval, robil svoje tradičné pózy, a potom predčasne vybehol. Presne tak, ako je v jeho povahe. Vrhol sa do toho všetkými silami, ale príliš skoro. Jednoduchá ľudská chyba. Nič iné, môžem potvrdiť z osobných rozhovorov, žiadne konšpirácie. Tak veľmi chcel, až to pokazil. Mnohí mu to vyčítajú, azda sa teraz upokojí, bude serióznejší. Nebude, potom by nebol sám sebou.
„Ospravedlňujem sa všetkým priaznivcom, bola to moja chyba,“ odkázal a pridal aj odhad: „Keby som bežal, bolo by to na úrovni 9,6 – 9,7,“ teda výkon roka. Potom sa vrátil v starom štýle štvrtým najlepším časom histórie na 200 m 19,40 a čerešničkou na torte bola skvelá štafeta a posledný úsek vo svetovom rekorde. „Moj projekt legenda pokračuje, budúci rok bude vážny, možno prestanem s gestami a srandičkami,“ dodal Bolt.
Diskvalifikácia Dayrona Roblesa ako víťaza bola ďalším príbehom z Dagu. Vyhral, tešil sa, oslavoval zabalený do kubánskej vlajky, ale medailu nedostal. Ani rozhodcovia nič nevideli. Ale čínska výprava áno a dali podnet na jeho diskvalifikáciu. Áno, videozáznamy potvrdili, že rukou odsunul Liu Xianga tak, že nevyhral. Stalo sa, ale úmysel to nebol, nešťastná náhoda. Ako by ste mohli v tisícinách sekundy niečo také urobiť úmyselne a premyslene. Ale pravidlá porušil, a tak nie je o čom diskutovať. .víťazi
Málo výraznou hrdinkou bola dvojnásobná víťazka na 5 000 m a 10 000 m Vivian Cheruiyotová z Kene. Zvládla s prehľadom niečo historické a málo docenené.
Prečo? Je Keňanka, hovorí tíško a ťažko zrozumiteľne po anglicky. Chýba jej charizma. Svoje víťazstvo venovala manželovi, ktorý jej pomáha všetko zvládnuť. Pekné gesto. Podobné double môže zvládnuť aj na olympiáde a na niektorom z mítingov prípadne atakovať svetový rekord na oboch vzdialenostiach. Je hviezdou na ďalšie roky a pomáha svojimi triumfami kenským ženám skvalitňovať ich postavenie v spoločnosti.
Šampionát bol aj v znamení prekvapení. Napríklad Američanka Jenny Simpsonová na 1 500 m. Rátalo sa s ňou, že sa možno dostane do finále. Do minulého roka špecialistka na 3 000 m cez prekážky v pomalom behu šokovala všetkých. Ani kalifornský renomovaný mesačník Track and Field News ju v predpovediach nemal ani v prvej desiatke. Mimochodom, to isté sa stalo aj ruskému chodcovi Bakulinovi, ktorý vyhral 50 km a nečakane aj obhajcovi v skoku do diaľky Phillipsovi. Od majstrovstiev USA neskákal, bol zranený, nikto nevedel, v akej je forme, a potom prvým skokom 831 všetkých šokoval a druhým ešte pridal na 845cm a vyhral. Nepotreboval ďalšie skoky, tomu sa hovorí skúsenosť. Mladíci sa len prizerali. Mal supersymbolické štartové čislo 1111, teda štyri jednotky a skutočne vyhral svoj štvrtý titul.
Mimochodom, ďalšia symbolika sprevádzala Jamajčanku Veronicu Campbellovú-Brownovú, tá vyhrala 200 m s číslom 222. Najmladším šampiónom bol víťaz štvorstovky Kirani James z Grenady, ktorá má 100 000 obyvateľov. Ešte pred šampionátom podpísal lukratívnu zmluvu z Nike, doštuduje na Floridskej univerzite, ale v systéme vysokoškolského športu už nebude. Nemá ešte ani 19 a má pred sebou veľkú budúcnosť. Na budúci rok by mal zabehnúť pod 44 a ten ďalší pod 43, to by už bol svetový rekord. Pri vyjadrovaní príjemný mladý muž, nemá žiadne hviezdne maniere. Pre niektorých možno bude novým Boltom. .krajiny
Ešte späť k Rusom, tí prichádzali do Dagu z neďalekého Vladivostoku, nepotrebovali sa aklimatizovať a stali sa druhou najlepšou krajinu. Štát v štáte sú ruskí chodci. Všetci medailisti sú zo Saranska, hlavného mesta Mordovskej republiky. A všetkému velí charizmatický kouč Viktor Čegin. Ale celkovo bolo pre Rusko, aj bez úspechu Isinbajevovej, vystúpenie v Dagu veľkým impulzom na organizáciu budúceho šampionátu.
Aj Čína sa ukázala kvalitne, rovnako Kuba. Nedarilo sa Španielom, Talianom a musíme dodať, že ani Slovákom. Ale to je iná kapitola, zaslúžila by si špeciálny príspevok. Slovenská atletika, až na výnimky, nie je na ceste rozvoja. Potrebuje príklady, nových funkcionárov, trénerov, programy, ako pritiahnuť mládež. Niekto to musí naštartovať, inak to bude upadať. Nikto nový sa neukázal a stálice nás príliš nenadchli.
Dana Velďáková mala výborné finále, ale mohla dosiahnuť viac, sama to vie. Lucia Klocová zariskovala a pristala na tempo, ktoré ju zničilo. Ale nemá sa za čo hanbiť. Libor Charfreitag nebol v poriadku a viac sa od neho čakať nedalo. Matej Tóth nemal svoj šampionát, skončil štrnásty na 20 km a žiaľ, nemohol dokončiť 50 km. V zrelom chodeckom veku, po výborných predchádzajúcich výkonoch, bol teda sklamaním. Anton Kučmín zaznamenal najlepšie umiestnenie vzhľadom na jeho výkonnosť (18.) a sklamaním nebol ani výkon Marie Czakovej či mladého kladivára Marcela Lomnického. Na OH 2012 pribudnú Martina Hrašnová a Dmitrij Vaľukevič, možno Jana Velďáková s Renatou Medgyesovou. Nikto nový sa nerysuje. Mrzuté bolo aj to, že Slovensko nepatrilo medzi 200 krajín, ktoré preberali tv signál. Našťastie to Eurosport s českým komentárom a ČT 4 Sport zachránili.
Rozhodovalo sa v horúčave kenskej Mombasy, pred štyrmi rokmi, keď IAAF pridelila hneď dva šampionáty. Pre Kórejčanov 2011 a pre agilných Rusov a Moskvu 2013. A začalo sa naháňanie a prípravy. S financiami nebol problém, štát, mesto, sponzori dali veci dokopy tak, že konaniu majstrovstiev nič nebránilo. Trocha bola obava v súvislosti s napätou susedskou situáciou smerom na sever a nikdy neviete, aký tajfún či zemetrasenie v tejto oblasti môže prísť.
Pohľad po majstrovstvách hovorí, že žiadne katastrofické scenáre sa nenaplnili. Počasie bolo ešte prijateľnejšie než sa čakalo. Boli 2 či 3 dni s veľkou horúčavou a vlhkosťou, ale inak takmer výborné. Samozrejme, chladný vetrík ste nezacítili, ale nebola to práčovňa ako v roku 2007 v Osake.
Veľkou starosťou boli diváci. Či prídu na obrovský šesť desiattisícový štadión. Domácich hrdinov nemajú, atletike príliš nerozumeju (ospravedlňujem sa vopred tým, ktorých sa to dotklo) a ani svetové hviezdy, až na Bolta, príliš nepoznajú. Starosta Dagu, ktorý viedol aj organizačný výbor, však šéfovi IAAF Diackovi sľúbil, že bude plno. Dnes vieme, že sľub splnil. Ale horný rad miest na tribúne prekryli na celý šampionát. Na predpoludnie dostali bezplatne žiakov základných škôl. Okrem toho pridali na štadióne obrovské high-tech videoobrazovky a z každého miesta ste mali prehľad o všetkom. .bolt
V súhrne boli majstrovstvá lepšie, ako sa čakalo zo všeobecného pohľadu pozorovateľov. Výkonnostne neboli lepšie ako Berlín 2009, ak porovnáme víťazné výkony, a pri bodovaní celého šampionátu podľa maďarských tabuliek to bol najhorší šampionát od roku 2001. Ale bol skutočne zlý? Vieme, že sa sprísnili dopingové kontroly, všetkým odoberali krv (ešte uvidíme, čo sa udeje), a tak nás niektoré slabšie výkony nemusia trápiť. Atletika od roku 2000 prechádza očisťovacím procesom, to je jasné.
Hrdinom Dagu číslo jeden bol Usain. Najprv sa usmieval, robil svoje tradičné pózy, a potom predčasne vybehol. Presne tak, ako je v jeho povahe. Vrhol sa do toho všetkými silami, ale príliš skoro. Jednoduchá ľudská chyba. Nič iné, môžem potvrdiť z osobných rozhovorov, žiadne konšpirácie. Tak veľmi chcel, až to pokazil. Mnohí mu to vyčítajú, azda sa teraz upokojí, bude serióznejší. Nebude, potom by nebol sám sebou.
„Ospravedlňujem sa všetkým priaznivcom, bola to moja chyba,“ odkázal a pridal aj odhad: „Keby som bežal, bolo by to na úrovni 9,6 – 9,7,“ teda výkon roka. Potom sa vrátil v starom štýle štvrtým najlepším časom histórie na 200 m 19,40 a čerešničkou na torte bola skvelá štafeta a posledný úsek vo svetovom rekorde. „Moj projekt legenda pokračuje, budúci rok bude vážny, možno prestanem s gestami a srandičkami,“ dodal Bolt.
Diskvalifikácia Dayrona Roblesa ako víťaza bola ďalším príbehom z Dagu. Vyhral, tešil sa, oslavoval zabalený do kubánskej vlajky, ale medailu nedostal. Ani rozhodcovia nič nevideli. Ale čínska výprava áno a dali podnet na jeho diskvalifikáciu. Áno, videozáznamy potvrdili, že rukou odsunul Liu Xianga tak, že nevyhral. Stalo sa, ale úmysel to nebol, nešťastná náhoda. Ako by ste mohli v tisícinách sekundy niečo také urobiť úmyselne a premyslene. Ale pravidlá porušil, a tak nie je o čom diskutovať. .víťazi
Málo výraznou hrdinkou bola dvojnásobná víťazka na 5 000 m a 10 000 m Vivian Cheruiyotová z Kene. Zvládla s prehľadom niečo historické a málo docenené.
Prečo? Je Keňanka, hovorí tíško a ťažko zrozumiteľne po anglicky. Chýba jej charizma. Svoje víťazstvo venovala manželovi, ktorý jej pomáha všetko zvládnuť. Pekné gesto. Podobné double môže zvládnuť aj na olympiáde a na niektorom z mítingov prípadne atakovať svetový rekord na oboch vzdialenostiach. Je hviezdou na ďalšie roky a pomáha svojimi triumfami kenským ženám skvalitňovať ich postavenie v spoločnosti.
Šampionát bol aj v znamení prekvapení. Napríklad Američanka Jenny Simpsonová na 1 500 m. Rátalo sa s ňou, že sa možno dostane do finále. Do minulého roka špecialistka na 3 000 m cez prekážky v pomalom behu šokovala všetkých. Ani kalifornský renomovaný mesačník Track and Field News ju v predpovediach nemal ani v prvej desiatke. Mimochodom, to isté sa stalo aj ruskému chodcovi Bakulinovi, ktorý vyhral 50 km a nečakane aj obhajcovi v skoku do diaľky Phillipsovi. Od majstrovstiev USA neskákal, bol zranený, nikto nevedel, v akej je forme, a potom prvým skokom 831 všetkých šokoval a druhým ešte pridal na 845cm a vyhral. Nepotreboval ďalšie skoky, tomu sa hovorí skúsenosť. Mladíci sa len prizerali. Mal supersymbolické štartové čislo 1111, teda štyri jednotky a skutočne vyhral svoj štvrtý titul.
Mimochodom, ďalšia symbolika sprevádzala Jamajčanku Veronicu Campbellovú-Brownovú, tá vyhrala 200 m s číslom 222. Najmladším šampiónom bol víťaz štvorstovky Kirani James z Grenady, ktorá má 100 000 obyvateľov. Ešte pred šampionátom podpísal lukratívnu zmluvu z Nike, doštuduje na Floridskej univerzite, ale v systéme vysokoškolského športu už nebude. Nemá ešte ani 19 a má pred sebou veľkú budúcnosť. Na budúci rok by mal zabehnúť pod 44 a ten ďalší pod 43, to by už bol svetový rekord. Pri vyjadrovaní príjemný mladý muž, nemá žiadne hviezdne maniere. Pre niektorých možno bude novým Boltom. .krajiny
Ešte späť k Rusom, tí prichádzali do Dagu z neďalekého Vladivostoku, nepotrebovali sa aklimatizovať a stali sa druhou najlepšou krajinu. Štát v štáte sú ruskí chodci. Všetci medailisti sú zo Saranska, hlavného mesta Mordovskej republiky. A všetkému velí charizmatický kouč Viktor Čegin. Ale celkovo bolo pre Rusko, aj bez úspechu Isinbajevovej, vystúpenie v Dagu veľkým impulzom na organizáciu budúceho šampionátu.
Aj Čína sa ukázala kvalitne, rovnako Kuba. Nedarilo sa Španielom, Talianom a musíme dodať, že ani Slovákom. Ale to je iná kapitola, zaslúžila by si špeciálny príspevok. Slovenská atletika, až na výnimky, nie je na ceste rozvoja. Potrebuje príklady, nových funkcionárov, trénerov, programy, ako pritiahnuť mládež. Niekto to musí naštartovať, inak to bude upadať. Nikto nový sa neukázal a stálice nás príliš nenadchli.
Dana Velďáková mala výborné finále, ale mohla dosiahnuť viac, sama to vie. Lucia Klocová zariskovala a pristala na tempo, ktoré ju zničilo. Ale nemá sa za čo hanbiť. Libor Charfreitag nebol v poriadku a viac sa od neho čakať nedalo. Matej Tóth nemal svoj šampionát, skončil štrnásty na 20 km a žiaľ, nemohol dokončiť 50 km. V zrelom chodeckom veku, po výborných predchádzajúcich výkonoch, bol teda sklamaním. Anton Kučmín zaznamenal najlepšie umiestnenie vzhľadom na jeho výkonnosť (18.) a sklamaním nebol ani výkon Marie Czakovej či mladého kladivára Marcela Lomnického. Na OH 2012 pribudnú Martina Hrašnová a Dmitrij Vaľukevič, možno Jana Velďáková s Renatou Medgyesovou. Nikto nový sa nerysuje. Mrzuté bolo aj to, že Slovensko nepatrilo medzi 200 krajín, ktoré preberali tv signál. Našťastie to Eurosport s českým komentárom a ČT 4 Sport zachránili.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.