Na zasadnutí akademického senátu Filmovej a televíznej fakulty VŠMU sa z úst dekana Antona Szomolányiho dozvedám, že štyrom nespokojným pedagógom Katedry dokumentárnej tvorby FTF VŠMU „nepodpíše zmluvy, ak budú porušovať školský poriadok". Keďže viacerí prítomní tento výraz posledne počuli na strednej škole, v súvislosti s fajčením na záchode, pán dekan objasňuje, že školský poriadok porušujú „medializovaním" problémov fakulty.
Musím preto pána dekana uistiť (urobil som to už po zasadnutí akademického senátu, no nie som si istý, či mi rozumel), že nikto z pedagógov nás k písaniu o tom, čo sa na ich škole deje, nenávádzal. Píšeme o tom preto, lebo FTF VŠMU považujeme za dôležitú školu a Dušana Hanáka, Jara Vojteka, Roberta Kirchhoffa, Petra Kerekesa a Mareka Šulíka vnímame ako výborných filmárov a učiteľov. A okrem toho: VŠMU je slobodná, otvorená, štátna škola, ktorá je financovaná z peňazí daňových poplatníkov, a preto sa o to, čo sa na nej deje, nielen môžeme, ale musíme zaujímať. .nenápadný konkurz
O tom, že medzi vedením fakulty a dokumentaristami vládne napätie, sme vedeli dávnejšie. Anton Szomolányi ako vyštudovaný kameraman so skúsenosťami z reklamy (pracoval napríklad na predvolebných spotoch HZDS) a televíznej tvorby, bol v lete roku 2010 zvolený za dekana s manažérsky vyzerajúcou koncepciou, ktorá škole sľubovala zlepšenie technologického vybavenia a lepší prístup ku grantom. Chcel tiež, aby škola pripravovala absolventov vybavených hlavne zručnosťami, potrebnými na prácu v reklame a televízii. Dokumentaristi však vedú študentov k filmovému umeniu a kritickému mysleniu. K napätiam preto dochádzalo nevyhnutne.
To všetko by však bolo možné považovať za tvorivú polemiku dvoch koncepcií. Uprostred júla však pozorní študenti zaregistrovali informáciu o o internom výberovom konaní na miesta pedagógov dokumentaristickej katedry. Bola celkom nenápadne zavesená na školskej internetovej stránke. Záujemcovia sa mali prihlásiť do 20. augusta, samotný konkurz mal byť o desať dní neskôr. Išlo o zákonom stanovený konkurz, ktorý mali všetci pedagógovia absolvovať raz za tri roky. Problém bol len v tom, že pedagógov, ktorých sa týkal, o tom podľa ich slov nikto neinformoval. Keďže počas prázdnin neštudujú školskú stránku každý deň, o konkurze sa dozvedeli od študentov. V kuloároch sa začali šíriť informácie, že dekan chce prijať nových ľudí a vymeniť ich za niektorých dovtedajších členov katedry. Študenti, ktorí si uvedomovali, aké privilégium majú v tom, že ich vedú rešpektovaní a doma aj vo svete oceňovaní filmári, začali organizovať petíciu za to, aby ich obľúbení učitelia na škole zostali.
Konkurz riadne prebehol a všetkých štyroch učiteľov (Vojteka, Kirchhoffa, Kerekesa a Mareka Šulíka) na ich pozíciách potvrdil. Okrem nich bol na katedru prijatý dokumentarista Milan Balog. Študenti si vydýchli, učitelia, ktorým dlhodobo prekážala nejasná dekanova komunikácia a zasahovanie do študíjných plánov, zostali ostražití. Oprávnene. Najväčšie prekvapenie prišlo deň po konkurze. .do utorka odovzdajte veci
Vtedy dostal Dušan Hanák, jeden z najvýznamnejších žijúcich filmárov na Slovensku, strohý list, ktorým ho dekan informoval o tom, že s ním rozväzuje interný pracovný pomer, že očakáva, že sa dohodnú na externej forme spolupráce a že do utorka má odovzdať všetky veci, ktoré patria škole.
Dušan Hanák je, chvalabohu, stále v dobrej kondícii a 19 rokov sa – často nezištne a nad rámec svojich povinností – venuje študentom dokumentaristiky, no je už vo veku, keď zo zákona uzatvára so školou zmluvu vždy len na jeden rok. Tá aktuálna mu 31. augusta skončila a dekan mal plné právo nepredĺžiť ju. Jeho rozhodnutie – a to, ako ho uskutočnil – je neuveriteľné. Hoci išlo o jednu z najväčších umeleckých osobností školy, dekan sa nesnažil udržať Dušana Hanáka na fakulte, ba dokonca si nenašiel ani čas (alebo odvahu?) oznámiť mu svoje rozhodnutie osobne. Označiť konanie dekana slovom „chrapúnstvo" je v tomto prípade celkom namieste.
Takmer všetci študenti dokumentárnej tvorby v priebehu pár (prázdninových!) dní podpísali list dekanovi, v ktorom vyjadrili podporu Hanákovmu pôsobeniu v škole. A poslali mu ho mailom. Keďže dekan spochybnil pravosť mien pod listom, na druhý deň si našiel mail od každého signatára zvlášť. Dekan vzápätí nepravdivo obvinil Vojteka a Kirchhoffa, že študentov manipulujú a že iniciovali list študentov.
Piati pedagógovia (spomínaní štyria dokumentaristi a animátor Michal Struss) poslali list akademickému senátu, v ktorom ho žiadali o navrhnutie odvolania dekana Szomolányiho z funkcie. .senát
Zasadnutie akademického senátu sa konalo v menšej projekčnej sále FTF VŠMU. Keďže rokovania senátu sú zo zákona verejné, prišlo sa pozrieť niekoľko pedagógov, študentov a aj jeden zástupca novinárskej obce.
Asi dve tretiny rokovania boli venované schvaľovaniu študijných plánov na školský rok, ktorý sa mal začať o štyri(!) dni. Dekan Szomolányi sa k jednotlivým plánom často vyjadroval, hovoril manažérskou hantírkou, viackrát spomenul, že sa snaží zaviesť do školy systém a poriadok, a že to nie je ľahké. V miestnosti plnej umelcov sa hovorilo veľa, často veľmi košato a emocionálne. Program plynul ako romány magických realistov: skákal dopredu aj dozadu, uhýbal na všetky strany, charakteristiky hrdinov sa striedali s anekdotickými príbehmi. Zaujímavá bola napríklad debata okolo nového pedagóga Petra Neštepného, ktorý má vyučovať Základy digitálnej techniky. Profesor Ondrej Šulaj upozornil, že s ním v minulosti na škole nemali dobré skúsenosti. „Táto fakulta je uzavretá voči iným osobnostiam," hovorí na to nahnevaný dekan. Aj docentka Darina Smržová potvrdzuje zlé skúsenosti s Neštepným a dodáva, že „minulý rok sme mali veľmi dobré skúsenosti s jedným inžinierom z STV a aj ekonomicky to bolo výhodnejšie". Dekan Szomolányi: „Chceli sme odbremeniť prodekana Hardoša." Smržová: „Ale my sme to mali z externého prostredia a teda prodekana Hardoša sme nazaťažovali." Szomolányi: „Veď ešte stále nie je isté, či pán Neštepný príde." Smržová: „Tak prečo je potom uvedený v študijnom pláne?" Szomolányi: „Všetko sa bude postupne dopĺňať."
Zvláštne. Nový pedagóg má ušetriť financie, no nakoniec to bude stáť viac a má odbremeniť prodekana, ktorého to však doteraz nezaťažovalo. A nakoniec nie je jasné, či vôbec príde...
Keď vedúci katedry dokumentárnej tvorby, profesor Vlado Balco, informuje o svojej katedre, spomína „vynikajúce filmy tretiakov a štvrtákov" a celkovo vyjadruje spokojnosť s prácou a výsledkami katedry, ktorá má najlepšie výsledky z celej fakulty. Po krátkej prestávke prichádza senát k bodu „Rôzne", kde má okrem iného zaujať stanovisko k dvom listom dokumentaristov, žiadajúcim odvolanie dekana v súvislosti s jeho šírením nepravdivých informácií a zasahovaním do študíjnych plánov katedry. Diskutuje sa však hlavne o odchode Dušana Hanáka. Dekan svoje rozhodnutie zdôvodňuje „vyšším vekom pána Hanáka" a „nutnosťou utlmovania aktivít a znižovania úväzkov" starších pedagógov. Uvádza aj finančné dôvody: za interných zamestnancov musí škola platiť odvody. „Chcel som sa vyhnúť problémom s komunikáciou s Dušanom Hanákom, a tak som mu iba poslal štandardný list," vysvetľuje dekan svoje konanie. „Je dôležité tieto osobnosti na škole udržať, a nie sa ich zbavovať," hovorí rozhorčený Robert Kirchhof. „Konal som správne, hoci možno neeticky," bráni sa Szomolányi a spomína váhanie s podpísaním zmlúv dokumentaristov. Napriek tomu, že prešli riadnym konkurzom. Dôvod: obava z porušovania školského poriadku.
Z dlhej debaty o „kauze Hanák" je jasné niekoľko vecí: všetci prítomní si želajú, aby Dušan Hanák na škole učil, všetci s výnimkou dekana považujú dekanovu (ne)komunikáciu s Hanákom za neprimeranú. „Taká osobnosť, akou je Dušan Hanák, si zaslúži, aby s ním dekan fakulty osobne komunikoval o ďalšej spolupráci," uzatvára debatu najvecnejší člen senátu Martin Šmatlák. .otázky
Dekan Szomolányi ešte hovorí o tom, že ako manažér konal racionálne a že to je tak bežné vo svete. Nemá pravdu. Keby konal racionálne, tak by urobil všetko preto, aby Dušan Hanák na škole zostal a keby došiel k uzáveru, že mu musí zmeniť formu pracovného pomeru, tak by to s ním vopred osobne prebral. A keby pôsobil na renomovanej škole v zahraničí, tak by sa po ním zavinenom odchode jednej z najvýznamnejších osobností školy musel sám veľmi rýchlo poberať.
Anton Szomolányi však podľa názoru členov senátu nekonal protiprávne, a tak sa väčšinovo rozhodli o jeho odvolaní ani nerokovať.
Konal len – podľa vlastných slov – neeticky a (podľa mňa) aj nesprávne a proti záujmom školy. A to, zdá sa, taký veľký problém nie je.
Zostávajú otázky: Vráti sa profesor Hanák na VŠMU? Za akých podmienok? Ospravedlní sa mu dekan Szomolányi? Ako na prípadnú Hanákovu neprítomnosť zareagujú študenti, ktorí si ho vážia a chcú študovať pod jeho vedením? Ako zareagujú dokumentaristi? A ako Hanákovi kolegovia z iných katedier či z mimoškolského prostredia? Čo si o celej kauze myslí rektor VŠMU Milan Rašla?
Úplne na konci si spomínam na prianie obyvateľov Chalúpkovho Kocúrkova: Len aby sme v hanbe nezostali!
Musím preto pána dekana uistiť (urobil som to už po zasadnutí akademického senátu, no nie som si istý, či mi rozumel), že nikto z pedagógov nás k písaniu o tom, čo sa na ich škole deje, nenávádzal. Píšeme o tom preto, lebo FTF VŠMU považujeme za dôležitú školu a Dušana Hanáka, Jara Vojteka, Roberta Kirchhoffa, Petra Kerekesa a Mareka Šulíka vnímame ako výborných filmárov a učiteľov. A okrem toho: VŠMU je slobodná, otvorená, štátna škola, ktorá je financovaná z peňazí daňových poplatníkov, a preto sa o to, čo sa na nej deje, nielen môžeme, ale musíme zaujímať. .nenápadný konkurz
O tom, že medzi vedením fakulty a dokumentaristami vládne napätie, sme vedeli dávnejšie. Anton Szomolányi ako vyštudovaný kameraman so skúsenosťami z reklamy (pracoval napríklad na predvolebných spotoch HZDS) a televíznej tvorby, bol v lete roku 2010 zvolený za dekana s manažérsky vyzerajúcou koncepciou, ktorá škole sľubovala zlepšenie technologického vybavenia a lepší prístup ku grantom. Chcel tiež, aby škola pripravovala absolventov vybavených hlavne zručnosťami, potrebnými na prácu v reklame a televízii. Dokumentaristi však vedú študentov k filmovému umeniu a kritickému mysleniu. K napätiam preto dochádzalo nevyhnutne.
To všetko by však bolo možné považovať za tvorivú polemiku dvoch koncepcií. Uprostred júla však pozorní študenti zaregistrovali informáciu o o internom výberovom konaní na miesta pedagógov dokumentaristickej katedry. Bola celkom nenápadne zavesená na školskej internetovej stránke. Záujemcovia sa mali prihlásiť do 20. augusta, samotný konkurz mal byť o desať dní neskôr. Išlo o zákonom stanovený konkurz, ktorý mali všetci pedagógovia absolvovať raz za tri roky. Problém bol len v tom, že pedagógov, ktorých sa týkal, o tom podľa ich slov nikto neinformoval. Keďže počas prázdnin neštudujú školskú stránku každý deň, o konkurze sa dozvedeli od študentov. V kuloároch sa začali šíriť informácie, že dekan chce prijať nových ľudí a vymeniť ich za niektorých dovtedajších členov katedry. Študenti, ktorí si uvedomovali, aké privilégium majú v tom, že ich vedú rešpektovaní a doma aj vo svete oceňovaní filmári, začali organizovať petíciu za to, aby ich obľúbení učitelia na škole zostali.
Konkurz riadne prebehol a všetkých štyroch učiteľov (Vojteka, Kirchhoffa, Kerekesa a Mareka Šulíka) na ich pozíciách potvrdil. Okrem nich bol na katedru prijatý dokumentarista Milan Balog. Študenti si vydýchli, učitelia, ktorým dlhodobo prekážala nejasná dekanova komunikácia a zasahovanie do študíjných plánov, zostali ostražití. Oprávnene. Najväčšie prekvapenie prišlo deň po konkurze. .do utorka odovzdajte veci
Vtedy dostal Dušan Hanák, jeden z najvýznamnejších žijúcich filmárov na Slovensku, strohý list, ktorým ho dekan informoval o tom, že s ním rozväzuje interný pracovný pomer, že očakáva, že sa dohodnú na externej forme spolupráce a že do utorka má odovzdať všetky veci, ktoré patria škole.
Dušan Hanák je, chvalabohu, stále v dobrej kondícii a 19 rokov sa – často nezištne a nad rámec svojich povinností – venuje študentom dokumentaristiky, no je už vo veku, keď zo zákona uzatvára so školou zmluvu vždy len na jeden rok. Tá aktuálna mu 31. augusta skončila a dekan mal plné právo nepredĺžiť ju. Jeho rozhodnutie – a to, ako ho uskutočnil – je neuveriteľné. Hoci išlo o jednu z najväčších umeleckých osobností školy, dekan sa nesnažil udržať Dušana Hanáka na fakulte, ba dokonca si nenašiel ani čas (alebo odvahu?) oznámiť mu svoje rozhodnutie osobne. Označiť konanie dekana slovom „chrapúnstvo" je v tomto prípade celkom namieste.
Takmer všetci študenti dokumentárnej tvorby v priebehu pár (prázdninových!) dní podpísali list dekanovi, v ktorom vyjadrili podporu Hanákovmu pôsobeniu v škole. A poslali mu ho mailom. Keďže dekan spochybnil pravosť mien pod listom, na druhý deň si našiel mail od každého signatára zvlášť. Dekan vzápätí nepravdivo obvinil Vojteka a Kirchhoffa, že študentov manipulujú a že iniciovali list študentov.
Piati pedagógovia (spomínaní štyria dokumentaristi a animátor Michal Struss) poslali list akademickému senátu, v ktorom ho žiadali o navrhnutie odvolania dekana Szomolányiho z funkcie. .senát
Zasadnutie akademického senátu sa konalo v menšej projekčnej sále FTF VŠMU. Keďže rokovania senátu sú zo zákona verejné, prišlo sa pozrieť niekoľko pedagógov, študentov a aj jeden zástupca novinárskej obce.
Asi dve tretiny rokovania boli venované schvaľovaniu študijných plánov na školský rok, ktorý sa mal začať o štyri(!) dni. Dekan Szomolányi sa k jednotlivým plánom často vyjadroval, hovoril manažérskou hantírkou, viackrát spomenul, že sa snaží zaviesť do školy systém a poriadok, a že to nie je ľahké. V miestnosti plnej umelcov sa hovorilo veľa, často veľmi košato a emocionálne. Program plynul ako romány magických realistov: skákal dopredu aj dozadu, uhýbal na všetky strany, charakteristiky hrdinov sa striedali s anekdotickými príbehmi. Zaujímavá bola napríklad debata okolo nového pedagóga Petra Neštepného, ktorý má vyučovať Základy digitálnej techniky. Profesor Ondrej Šulaj upozornil, že s ním v minulosti na škole nemali dobré skúsenosti. „Táto fakulta je uzavretá voči iným osobnostiam," hovorí na to nahnevaný dekan. Aj docentka Darina Smržová potvrdzuje zlé skúsenosti s Neštepným a dodáva, že „minulý rok sme mali veľmi dobré skúsenosti s jedným inžinierom z STV a aj ekonomicky to bolo výhodnejšie". Dekan Szomolányi: „Chceli sme odbremeniť prodekana Hardoša." Smržová: „Ale my sme to mali z externého prostredia a teda prodekana Hardoša sme nazaťažovali." Szomolányi: „Veď ešte stále nie je isté, či pán Neštepný príde." Smržová: „Tak prečo je potom uvedený v študijnom pláne?" Szomolányi: „Všetko sa bude postupne dopĺňať."
Zvláštne. Nový pedagóg má ušetriť financie, no nakoniec to bude stáť viac a má odbremeniť prodekana, ktorého to však doteraz nezaťažovalo. A nakoniec nie je jasné, či vôbec príde...
Keď vedúci katedry dokumentárnej tvorby, profesor Vlado Balco, informuje o svojej katedre, spomína „vynikajúce filmy tretiakov a štvrtákov" a celkovo vyjadruje spokojnosť s prácou a výsledkami katedry, ktorá má najlepšie výsledky z celej fakulty. Po krátkej prestávke prichádza senát k bodu „Rôzne", kde má okrem iného zaujať stanovisko k dvom listom dokumentaristov, žiadajúcim odvolanie dekana v súvislosti s jeho šírením nepravdivých informácií a zasahovaním do študíjnych plánov katedry. Diskutuje sa však hlavne o odchode Dušana Hanáka. Dekan svoje rozhodnutie zdôvodňuje „vyšším vekom pána Hanáka" a „nutnosťou utlmovania aktivít a znižovania úväzkov" starších pedagógov. Uvádza aj finančné dôvody: za interných zamestnancov musí škola platiť odvody. „Chcel som sa vyhnúť problémom s komunikáciou s Dušanom Hanákom, a tak som mu iba poslal štandardný list," vysvetľuje dekan svoje konanie. „Je dôležité tieto osobnosti na škole udržať, a nie sa ich zbavovať," hovorí rozhorčený Robert Kirchhof. „Konal som správne, hoci možno neeticky," bráni sa Szomolányi a spomína váhanie s podpísaním zmlúv dokumentaristov. Napriek tomu, že prešli riadnym konkurzom. Dôvod: obava z porušovania školského poriadku.
Z dlhej debaty o „kauze Hanák" je jasné niekoľko vecí: všetci prítomní si želajú, aby Dušan Hanák na škole učil, všetci s výnimkou dekana považujú dekanovu (ne)komunikáciu s Hanákom za neprimeranú. „Taká osobnosť, akou je Dušan Hanák, si zaslúži, aby s ním dekan fakulty osobne komunikoval o ďalšej spolupráci," uzatvára debatu najvecnejší člen senátu Martin Šmatlák. .otázky
Dekan Szomolányi ešte hovorí o tom, že ako manažér konal racionálne a že to je tak bežné vo svete. Nemá pravdu. Keby konal racionálne, tak by urobil všetko preto, aby Dušan Hanák na škole zostal a keby došiel k uzáveru, že mu musí zmeniť formu pracovného pomeru, tak by to s ním vopred osobne prebral. A keby pôsobil na renomovanej škole v zahraničí, tak by sa po ním zavinenom odchode jednej z najvýznamnejších osobností školy musel sám veľmi rýchlo poberať.
Anton Szomolányi však podľa názoru členov senátu nekonal protiprávne, a tak sa väčšinovo rozhodli o jeho odvolaní ani nerokovať.
Konal len – podľa vlastných slov – neeticky a (podľa mňa) aj nesprávne a proti záujmom školy. A to, zdá sa, taký veľký problém nie je.
Zostávajú otázky: Vráti sa profesor Hanák na VŠMU? Za akých podmienok? Ospravedlní sa mu dekan Szomolányi? Ako na prípadnú Hanákovu neprítomnosť zareagujú študenti, ktorí si ho vážia a chcú študovať pod jeho vedením? Ako zareagujú dokumentaristi? A ako Hanákovi kolegovia z iných katedier či z mimoškolského prostredia? Čo si o celej kauze myslí rektor VŠMU Milan Rašla?
Úplne na konci si spomínam na prianie obyvateľov Chalúpkovho Kocúrkova: Len aby sme v hanbe nezostali!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.