Americká spoločnosť Microsoft prehrala v Európe prvé kolo veľkej bitky. Je to zlá správa nielen pre impérium Billa Gatesa, ale najmä pre nás, európskych počítačových používateľov.
Európsky súd prvej inštancie minulý týždeň rozhodol o tom, že spoločnosť Microsoft musí zaplatiť Európskej komisii pokutu 497 miliónov eur (aktuálne okolo 16,8 miliardy korún). Ide o najvyššiu pokutu, akú kedy nejaký európsky úrad uvalil na jednu spoločnosť. Dôvodom je sťažnosť americkej softvérovej firmy Sun Microsystems z decembra 1998 – Microsoft jej vraj neposkytol informácie na komunikáciu serverového sotvéru Sun s operačným systémom Microsoftu. Európa je v tomto spore nepodstatná, a navyše je neuveriteľne pozadu – deväť rokov (a možno ešte nie je koniec) naťahovania bolo totiž len jednou vetvou veľkého sporu, ktorého jadro sa koncom 90. rokov odohrávalo v Spojených štátoch amerických.
.microsoft na muške
Americké spory o Microsoft stoja za detailnejší pohľad, pretože majú veľkú výpovednú hodnotu aj vo vzťahu k minulotýždňovému európskemu rozhodnutiu.
Je to možno neuveriteľné, ale Microsoft čelil vyšetrovaniu pre podozrenia z porušovania amerického antitrustového práva už v roku 1990 – po dvoch rokoch však Federálna obchodná komisia vyšetrovanie uzavrela bez vznesenia obvinenia. V roku 1993 prišli nové obvinenia a nové vyšetrovanie – a opäť po dvoch rokoch súdy potvrdili zmier medzi Ministerstvom spravodlivosti USA a Microsoftom, ktorý firme uložil neviazať licencie na operačný systém Windows s licenciami na jeho iné softvérové produkty. „Zmier však explicitne nezakázal Microsoftu vyvíjať integrované produkty,“ píše v publikácii Proces Microsoft český ekonóm Patrik Paneš z Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Stojí za poznámku, že všetky predchádzajúce i nasledujúce vyšetrovania Microsoftu boli priamo alebo nepriamo iniciované jeho konkurenciou. Bez ohľadu na to, či sa Microsoft správal, alebo neprával v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže, je dôležité vedieť, že je to len iná podoba konkurenčného boja. Taká, v ktorej nerozhodujú preferencie zákazníkov, ale sudcov – o tom však neskôr.
.takmer koniec
V máji 1998 prišiel ďalší spor, známy ako kauza United states vs. Microsoft Corporation. Dlho sa zdalo, že ide o posledné ťaženie dovtedy veľmi úspešnej firmy. Žaloba amerického ministerstva spravodlivosti a 20 štátov americkej únie tvrdila, že firma zneužíva dominantné postavenie na trhu. Napríklad tým, že spolu s operačným systémom Windows dodáva aj internetový prehliadač Explorer (je to analógia s neskoršími európskymi výhradami proti Windows Media Player). Celkovo sa závery žaloby proti Microsoftu, plné technických, právnych a marketingových detailov, dajú zhrnúť do niekoľkých bodov. Microsoft vraj: 1.) nezákonne obmedzoval priestor pre konkurentov, 2.) podmieňoval predaj svojho operačného systému kúpou iných programov, napríklad internetového prehliadača, 3.) uzatváral exkluzívne dohody.
Kauza sa pre Microsoft vyvíjala veľmi zle, dokonca ešte horšie, než očakávali jeho konkurenti – o čom svedčia okrem iného aj pohyby cien akcií Microsoftu, ale aj iných IT firiem na burze v čase kľúčových rozhodnutí v prípade. V roku 1999 federálny sudca Thomas Jackson rozhodol, že žaloba je odôvodnená a že Microsoft má monopolné postavenie na trhu operačných systémov. V apríli roku 2000 sudca Jackson rozhodol, že Microsoft porušil Shermanov protimonopolný zákon zneužitím svojho dominantného postavenia na trhu operačných systémov, čím ovládol aj trh internetových prehliadačov. Microsoft zo svojej základnej pozície neustúpil, bol však ochotný na menšie ústupky, ktoré by konkurentom výrazne uľahčili vývoj a predaj produktov plne kompatibilných s Windows vrátane práva počítačových producentov odstrániť logo Internet Exploreru z pracovnej plochy počítača či ponuky Štart, alebo zverejnenia časti zdrojového kódu pre konkurenčných vývojárov aplikácií.
Všetky návrhy Microsoftu však žaloba odmietla ako „kozmetické“.
V júni roku 2000 prišiel s napätím očakávaný rozsudok. Ten Microsoftu okrem iného ukladal povinnosť rozdeliť sa (najmenej na desať rokov) na dve navzájom si konkurujúce spoločnosti – jedna by ďalej vyvíjala a predávala operačné systémy a druhá programy, napríklad prehrávače či prehliadače. Boli to veľmi vážne rozhodnutia s vážnymi dôsledkami. „Microsoft len od januára do apríla 2000 stratil 49 percent svojej hodnoty na burze a osobný majetok Billa Gatesa sa z rovnakých dôvodov znížil o 50 miliárd amerických dolárov. Za celý rok 2000 sa trhová kapitalizácia Microsoft Corporation znížila o 61 percent,“ tvrdí ekonóm David Lipka. Vzhľadom na vážnosť rozhodnutia neprekvapilo (hoci vzhľadom na obrovský tlak záujmových skupín zasa trochu áno), že sudca odložil vykonateľnosť opatrení, o ktorých rozhodol, až do potvrdenia rozsudku súdom vyššej inštancie.
Vyzeralo to ako koniec veľkého príbehu firmy, ktorá sa z tmavej garáže dostala na vrchol svetového biznisu.
.koniec sporu v USA
V septembri 2000 sa do prípadu vložil Najvyšší súd USA, ktorý vrátil prípad na nižší odvolací súd. Ten v roku 2001 jednomyseľne zrušil rozhodnutie federálneho súdu o nútenom rozdelení firmy – sudcovia konštatovali, že predložené dôkazy nie sú pre taký zásadný krok dostatočné. Súd rozhodol, že federálny sudca v procese pochybil a navyše bol zaujatý (čo súd konštatoval aj na základe mediálnych výstupov sudcu Thomasa Jacksona). Bolo to čiastočné víťazstvo Microsoftu, ktorý sa nemusel deliť na dve časti, stále však nebolo zrušené rozhodnutie, že porušoval protimonopolné zákony. Napokon sa po rôznych peripetiách (vrátane rozhodnutia Najvyššieho súdu, že Microsoft v niektorých bodoch naozaj porušil americké zákony) podarilo dosiahnuť mimosúdnu dohodu – výmenou za stiahnutie žaloby napríklad Microsoft ponúkol konkurentom časti zdrojového kódu, ktoré im umožnili vyvíjať produkty kompatibilné s Windows rovnako ako produkty samotného Microsoftu.
Súdne spory síce donútili Microsoft k väčšej ústretovosti, ale cenou za to boli obrovské priame i nepriame náklady pre firmu i štát a neistota pre všetky ďalšie firmy, ktoré môžu ašpirovať na dosiahnutie dostatočne veľkého trhového podielu na to, aby začali prekážať konkurentom. Tieto náklady i neistota sa premietajú do tempa inovácií i cien produktov, keby náhodou nebolo jasné, kto si to odnesie.
Písal sa november 2002 a obrovský spor bol definitívne ukončený.
.európska vetva
V čase, keď sa v Amerike spor skončil, tu v Európe sa len rozbiehal. Sun Microsystems sa v Európe sťažoval ešte v čase, keď to s Microsoftom vyzeralo veľmi zle aj v USA, ale Európska komisia o sťažnosti rozhodla až dva roky po uzavretí americkej vetvy sporu. A práve vzhľadom na výsledok amerického sporu bolo rozhodnutie Komisie z marca 2004 naozaj prekvapivé – rozhodla, že Microsoft je vinný a udelila mu pokutu 497 miliónov eur. Nariadila mu aj zdieľanie komunikačných kódov s konkurentmi do 120 dní a uvedenie verzie Windows bez prehrávača Media Player do 90 dní od rozhodnutia. Microsoft sa odvolal, čím sankcie oddialil.
O rok neskôr uviedol na trh Windows bez prehrávača Media Player. „O túto verziu nie je záujem,“ písali české Hospodářské noviny. „Asi by sme sa veľmi čudovali, keby sme si kúpili auto, ale nemohli by sme s ním odísť, pretože by sme najprv niekde inde museli zohnať pneumatiky. Zákazníci obvykle chcú komplexný funkčný výrobok. Preto im ho výrobcovia poskytujú,“ tvrdia ekonómovia David Lipka a Ondrej Pražský v publikácii pražského Liberálneho inštitútu Súťažná politika – Ako EÚ odmieta bohatstvo a prosperitu. Podľa nich by sa tiež dalo namietať, že „niekto by chcel ,radšej do svojho Opla motor z Hondy, CD prehrávač, ktorý sa dáva len do Volkswagenov či pneumatiky, ktoré má mercedes. Taký človek by na tom bol nepochybne lepšie, keby si mohol auto kúpiť bez týchto súčastí a neskôr si ich podľa vlastných preferencií dokúpiť. Ale väčšina ľudí nemá jasnú predstavu... nechce investovať svoj čas na optimalizáciu svojho rozhodnutia, a preto je vďačná, že to za ňu urobí niekto iný,“ tvrdia ekonómovia. Vývoj im dal za pravdu, bruselských úradníkov však nijako neovplyvnil.
Microsoft poskytol Európskej komisii aj dokumentáciu o splnení podmienok zdieľania informácií o interoperabilite svojich produktov. Komisia však označila dokumentáciu za „úplne zlú“ a obvinila Microsoft, že jej sankcie nerešpektuje. V roku 2006 dokonca pre údajné neplnenie rozhodnutí uložila Komisia firme ďalšiu obrovskú pokutu 280,5 milióna eur a v marci tohto roka sa vyhrážala Microsoftu ďalšími postihmi.
.dôvod na paniku
Súboj dvoch amerických firiem sa stal súbojom Európskej komisie s jednou z nich. Komisia „v záujme ochrany spotrebiteľov“ viedla s Microsoftom spor, ktorý predbežne vyhrala – a ani jedno (vedenie sporu či víťazstvo) príliš neprekvapuje. „Bill Gates to možno berie osobne, ale povinnosť Microsoftu deliť sa o výsledky svojich investícií do výskumu a vývoja s konkurenciou nie je ani prejavom závisti, ani súčasťou antiamerickej kampane. Je len logickým vyústením úsilia Európskej komisie neobmedziť sa na ochranu podmienok hospodárskej súťaže, ale regulovať aj distribúciu jej výsledkov,“ napísal v Hospodárskych novinách po vynesení rozsudku jeden z najlepších slovenských ústavných právnikov Radoslav Procházka.
Zatiaľ nie je známe, či sa Microsoft proti rozsudku odvolá. Bez ohľadu na to je však po bližšom štúdiu argumentov oboch strán a pri zapojení jednoduchej logiky jasné, že snahy konkurentov, aby o úspechu nerozhodovala súťaž o zákazníkov (trh), ale názory úradníkov, je úspešný. Úradníci či sudcovia majú dobrý pocit, keď môžu trestať mocnú a bohatú korporáciu a žať za to uznanie verejnej mienky. Práve tá masa nadšených nepriateľov veľkých firiem však zaplatí dôsledkami v podobe takmer nulových domácich inovácií (kto by v takom prostredí do inovácií masívne investoval?), vyšších cien či obchádzania európskeho trhu pri uvádzaní noviniek.
Je pritom naozaj iróniou, že toto rozhodnutie prichádza v čase, keď je Microsoft vystavený konkurencii ako už dávno nie. Apple úspešne expanduje s prehrávačom QuickTime Player v spojení s internetovým obchodom iTunes, internetový Google zasa na hlavu poráža Microsoft svojím vyhľadávačom i mailovým klientom Gmail.
Obmedzovanie konkurencie znamená aj zvyšovanie cien – lenže v prípade Microsoftu sa už dlhodobo deje opak. V každom segmente trhu, kam vstúpi (operačné systémy, prehliadače, textové editory a podobne), ceny vzápätí prudko klesajú.
Argumenty, že Microsoft stavia akýsi exkluzívny uzavretý operačný systém, ktorý nie je univerzálny pre aplikácie iných firiem, je tiež nezmyselný – práve univerzálnosť je dnes hlavnou devízou Windows a Microsoft by išiel sám proti sebe (tak ako kedysi Apple so svojím operačným systémom), keby ostatným bránil vyvíjať nové aplikácie fungujúce v systéme Windows.
Microsoft je dnes už možno trochu dinosaurom a jeho posledné produkty vrátane veľmi dlho vyvíjaného operačného systému Windows Vista nevyvolávajú veľké nadšenie. Je však firmou, ktorá dokáže uspokojovať požiadavky drvivej väčšiny svetových používateľov počítačov. Jeho operačný systém je zrozumiteľný, funkčný a každý ho pozná.
Microsoft nemusíme milovať. Trestať ho však len pre pocit, že je príliš veľký a s úplne mylným presvedčením, že to pomôže spotrebiteľom? Európska komisia a európsky súd tentoraz spravili Európanom veľkú hanbu, o škodách nehovoriac. Keď začnú úradníci rozhodovať ešte aj o tom, ako má vyzerať operačný systém, je dôvod na paniku.
.robert Žitňanský
Európsky súd prvej inštancie minulý týždeň rozhodol o tom, že spoločnosť Microsoft musí zaplatiť Európskej komisii pokutu 497 miliónov eur (aktuálne okolo 16,8 miliardy korún). Ide o najvyššiu pokutu, akú kedy nejaký európsky úrad uvalil na jednu spoločnosť. Dôvodom je sťažnosť americkej softvérovej firmy Sun Microsystems z decembra 1998 – Microsoft jej vraj neposkytol informácie na komunikáciu serverového sotvéru Sun s operačným systémom Microsoftu. Európa je v tomto spore nepodstatná, a navyše je neuveriteľne pozadu – deväť rokov (a možno ešte nie je koniec) naťahovania bolo totiž len jednou vetvou veľkého sporu, ktorého jadro sa koncom 90. rokov odohrávalo v Spojených štátoch amerických.
.microsoft na muške
Americké spory o Microsoft stoja za detailnejší pohľad, pretože majú veľkú výpovednú hodnotu aj vo vzťahu k minulotýždňovému európskemu rozhodnutiu.
Je to možno neuveriteľné, ale Microsoft čelil vyšetrovaniu pre podozrenia z porušovania amerického antitrustového práva už v roku 1990 – po dvoch rokoch však Federálna obchodná komisia vyšetrovanie uzavrela bez vznesenia obvinenia. V roku 1993 prišli nové obvinenia a nové vyšetrovanie – a opäť po dvoch rokoch súdy potvrdili zmier medzi Ministerstvom spravodlivosti USA a Microsoftom, ktorý firme uložil neviazať licencie na operačný systém Windows s licenciami na jeho iné softvérové produkty. „Zmier však explicitne nezakázal Microsoftu vyvíjať integrované produkty,“ píše v publikácii Proces Microsoft český ekonóm Patrik Paneš z Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Stojí za poznámku, že všetky predchádzajúce i nasledujúce vyšetrovania Microsoftu boli priamo alebo nepriamo iniciované jeho konkurenciou. Bez ohľadu na to, či sa Microsoft správal, alebo neprával v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže, je dôležité vedieť, že je to len iná podoba konkurenčného boja. Taká, v ktorej nerozhodujú preferencie zákazníkov, ale sudcov – o tom však neskôr.
.takmer koniec
V máji 1998 prišiel ďalší spor, známy ako kauza United states vs. Microsoft Corporation. Dlho sa zdalo, že ide o posledné ťaženie dovtedy veľmi úspešnej firmy. Žaloba amerického ministerstva spravodlivosti a 20 štátov americkej únie tvrdila, že firma zneužíva dominantné postavenie na trhu. Napríklad tým, že spolu s operačným systémom Windows dodáva aj internetový prehliadač Explorer (je to analógia s neskoršími európskymi výhradami proti Windows Media Player). Celkovo sa závery žaloby proti Microsoftu, plné technických, právnych a marketingových detailov, dajú zhrnúť do niekoľkých bodov. Microsoft vraj: 1.) nezákonne obmedzoval priestor pre konkurentov, 2.) podmieňoval predaj svojho operačného systému kúpou iných programov, napríklad internetového prehliadača, 3.) uzatváral exkluzívne dohody.
Kauza sa pre Microsoft vyvíjala veľmi zle, dokonca ešte horšie, než očakávali jeho konkurenti – o čom svedčia okrem iného aj pohyby cien akcií Microsoftu, ale aj iných IT firiem na burze v čase kľúčových rozhodnutí v prípade. V roku 1999 federálny sudca Thomas Jackson rozhodol, že žaloba je odôvodnená a že Microsoft má monopolné postavenie na trhu operačných systémov. V apríli roku 2000 sudca Jackson rozhodol, že Microsoft porušil Shermanov protimonopolný zákon zneužitím svojho dominantného postavenia na trhu operačných systémov, čím ovládol aj trh internetových prehliadačov. Microsoft zo svojej základnej pozície neustúpil, bol však ochotný na menšie ústupky, ktoré by konkurentom výrazne uľahčili vývoj a predaj produktov plne kompatibilných s Windows vrátane práva počítačových producentov odstrániť logo Internet Exploreru z pracovnej plochy počítača či ponuky Štart, alebo zverejnenia časti zdrojového kódu pre konkurenčných vývojárov aplikácií.
Všetky návrhy Microsoftu však žaloba odmietla ako „kozmetické“.
V júni roku 2000 prišiel s napätím očakávaný rozsudok. Ten Microsoftu okrem iného ukladal povinnosť rozdeliť sa (najmenej na desať rokov) na dve navzájom si konkurujúce spoločnosti – jedna by ďalej vyvíjala a predávala operačné systémy a druhá programy, napríklad prehrávače či prehliadače. Boli to veľmi vážne rozhodnutia s vážnymi dôsledkami. „Microsoft len od januára do apríla 2000 stratil 49 percent svojej hodnoty na burze a osobný majetok Billa Gatesa sa z rovnakých dôvodov znížil o 50 miliárd amerických dolárov. Za celý rok 2000 sa trhová kapitalizácia Microsoft Corporation znížila o 61 percent,“ tvrdí ekonóm David Lipka. Vzhľadom na vážnosť rozhodnutia neprekvapilo (hoci vzhľadom na obrovský tlak záujmových skupín zasa trochu áno), že sudca odložil vykonateľnosť opatrení, o ktorých rozhodol, až do potvrdenia rozsudku súdom vyššej inštancie.
Vyzeralo to ako koniec veľkého príbehu firmy, ktorá sa z tmavej garáže dostala na vrchol svetového biznisu.
.koniec sporu v USA
V septembri 2000 sa do prípadu vložil Najvyšší súd USA, ktorý vrátil prípad na nižší odvolací súd. Ten v roku 2001 jednomyseľne zrušil rozhodnutie federálneho súdu o nútenom rozdelení firmy – sudcovia konštatovali, že predložené dôkazy nie sú pre taký zásadný krok dostatočné. Súd rozhodol, že federálny sudca v procese pochybil a navyše bol zaujatý (čo súd konštatoval aj na základe mediálnych výstupov sudcu Thomasa Jacksona). Bolo to čiastočné víťazstvo Microsoftu, ktorý sa nemusel deliť na dve časti, stále však nebolo zrušené rozhodnutie, že porušoval protimonopolné zákony. Napokon sa po rôznych peripetiách (vrátane rozhodnutia Najvyššieho súdu, že Microsoft v niektorých bodoch naozaj porušil americké zákony) podarilo dosiahnuť mimosúdnu dohodu – výmenou za stiahnutie žaloby napríklad Microsoft ponúkol konkurentom časti zdrojového kódu, ktoré im umožnili vyvíjať produkty kompatibilné s Windows rovnako ako produkty samotného Microsoftu.
Súdne spory síce donútili Microsoft k väčšej ústretovosti, ale cenou za to boli obrovské priame i nepriame náklady pre firmu i štát a neistota pre všetky ďalšie firmy, ktoré môžu ašpirovať na dosiahnutie dostatočne veľkého trhového podielu na to, aby začali prekážať konkurentom. Tieto náklady i neistota sa premietajú do tempa inovácií i cien produktov, keby náhodou nebolo jasné, kto si to odnesie.
Písal sa november 2002 a obrovský spor bol definitívne ukončený.
.európska vetva
V čase, keď sa v Amerike spor skončil, tu v Európe sa len rozbiehal. Sun Microsystems sa v Európe sťažoval ešte v čase, keď to s Microsoftom vyzeralo veľmi zle aj v USA, ale Európska komisia o sťažnosti rozhodla až dva roky po uzavretí americkej vetvy sporu. A práve vzhľadom na výsledok amerického sporu bolo rozhodnutie Komisie z marca 2004 naozaj prekvapivé – rozhodla, že Microsoft je vinný a udelila mu pokutu 497 miliónov eur. Nariadila mu aj zdieľanie komunikačných kódov s konkurentmi do 120 dní a uvedenie verzie Windows bez prehrávača Media Player do 90 dní od rozhodnutia. Microsoft sa odvolal, čím sankcie oddialil.
O rok neskôr uviedol na trh Windows bez prehrávača Media Player. „O túto verziu nie je záujem,“ písali české Hospodářské noviny. „Asi by sme sa veľmi čudovali, keby sme si kúpili auto, ale nemohli by sme s ním odísť, pretože by sme najprv niekde inde museli zohnať pneumatiky. Zákazníci obvykle chcú komplexný funkčný výrobok. Preto im ho výrobcovia poskytujú,“ tvrdia ekonómovia David Lipka a Ondrej Pražský v publikácii pražského Liberálneho inštitútu Súťažná politika – Ako EÚ odmieta bohatstvo a prosperitu. Podľa nich by sa tiež dalo namietať, že „niekto by chcel ,radšej do svojho Opla motor z Hondy, CD prehrávač, ktorý sa dáva len do Volkswagenov či pneumatiky, ktoré má mercedes. Taký človek by na tom bol nepochybne lepšie, keby si mohol auto kúpiť bez týchto súčastí a neskôr si ich podľa vlastných preferencií dokúpiť. Ale väčšina ľudí nemá jasnú predstavu... nechce investovať svoj čas na optimalizáciu svojho rozhodnutia, a preto je vďačná, že to za ňu urobí niekto iný,“ tvrdia ekonómovia. Vývoj im dal za pravdu, bruselských úradníkov však nijako neovplyvnil.
Microsoft poskytol Európskej komisii aj dokumentáciu o splnení podmienok zdieľania informácií o interoperabilite svojich produktov. Komisia však označila dokumentáciu za „úplne zlú“ a obvinila Microsoft, že jej sankcie nerešpektuje. V roku 2006 dokonca pre údajné neplnenie rozhodnutí uložila Komisia firme ďalšiu obrovskú pokutu 280,5 milióna eur a v marci tohto roka sa vyhrážala Microsoftu ďalšími postihmi.
.dôvod na paniku
Súboj dvoch amerických firiem sa stal súbojom Európskej komisie s jednou z nich. Komisia „v záujme ochrany spotrebiteľov“ viedla s Microsoftom spor, ktorý predbežne vyhrala – a ani jedno (vedenie sporu či víťazstvo) príliš neprekvapuje. „Bill Gates to možno berie osobne, ale povinnosť Microsoftu deliť sa o výsledky svojich investícií do výskumu a vývoja s konkurenciou nie je ani prejavom závisti, ani súčasťou antiamerickej kampane. Je len logickým vyústením úsilia Európskej komisie neobmedziť sa na ochranu podmienok hospodárskej súťaže, ale regulovať aj distribúciu jej výsledkov,“ napísal v Hospodárskych novinách po vynesení rozsudku jeden z najlepších slovenských ústavných právnikov Radoslav Procházka.
Zatiaľ nie je známe, či sa Microsoft proti rozsudku odvolá. Bez ohľadu na to je však po bližšom štúdiu argumentov oboch strán a pri zapojení jednoduchej logiky jasné, že snahy konkurentov, aby o úspechu nerozhodovala súťaž o zákazníkov (trh), ale názory úradníkov, je úspešný. Úradníci či sudcovia majú dobrý pocit, keď môžu trestať mocnú a bohatú korporáciu a žať za to uznanie verejnej mienky. Práve tá masa nadšených nepriateľov veľkých firiem však zaplatí dôsledkami v podobe takmer nulových domácich inovácií (kto by v takom prostredí do inovácií masívne investoval?), vyšších cien či obchádzania európskeho trhu pri uvádzaní noviniek.
Je pritom naozaj iróniou, že toto rozhodnutie prichádza v čase, keď je Microsoft vystavený konkurencii ako už dávno nie. Apple úspešne expanduje s prehrávačom QuickTime Player v spojení s internetovým obchodom iTunes, internetový Google zasa na hlavu poráža Microsoft svojím vyhľadávačom i mailovým klientom Gmail.
Obmedzovanie konkurencie znamená aj zvyšovanie cien – lenže v prípade Microsoftu sa už dlhodobo deje opak. V každom segmente trhu, kam vstúpi (operačné systémy, prehliadače, textové editory a podobne), ceny vzápätí prudko klesajú.
Argumenty, že Microsoft stavia akýsi exkluzívny uzavretý operačný systém, ktorý nie je univerzálny pre aplikácie iných firiem, je tiež nezmyselný – práve univerzálnosť je dnes hlavnou devízou Windows a Microsoft by išiel sám proti sebe (tak ako kedysi Apple so svojím operačným systémom), keby ostatným bránil vyvíjať nové aplikácie fungujúce v systéme Windows.
Microsoft je dnes už možno trochu dinosaurom a jeho posledné produkty vrátane veľmi dlho vyvíjaného operačného systému Windows Vista nevyvolávajú veľké nadšenie. Je však firmou, ktorá dokáže uspokojovať požiadavky drvivej väčšiny svetových používateľov počítačov. Jeho operačný systém je zrozumiteľný, funkčný a každý ho pozná.
Microsoft nemusíme milovať. Trestať ho však len pre pocit, že je príliš veľký a s úplne mylným presvedčením, že to pomôže spotrebiteľom? Európska komisia a európsky súd tentoraz spravili Európanom veľkú hanbu, o škodách nehovoriac. Keď začnú úradníci rozhodovať ešte aj o tom, ako má vyzerať operačný systém, je dôvod na paniku.
.robert Žitňanský
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.