KNIHA Joao Guimaraes Rosa: Dál – dál a dál (Torst, 2011)
Pokojnou brazílskou krajinou sa na svojom koni vezie Soropita, vyhlásený zabijak a sukničkár. Vracia sa domov za svojou krásnou Doraldou, obľúbenou prostitútkou. Soropita však už so zbíjaním skončil, usadil sa na svojom statku a s milovanou ženou sa riadne oženil. Už sa zmráka, keď stretne Dalberta, kamaráta so zabijackých čias s jeho nebezpečne vyzerajúcou družinou. Soropita sa má na pozore, jeho pravá ruka sa nevzdiali od revolveru, ktorý má za opaskom. V duchu zbojníckeho protokolu pozve Dalberta k sebe domov na večeru. Dalbert je lascívny milovník žien, ktorý by si Doraldu mohol pamätať z niektorého verejného domu... Joao Guimaraes Rosa (1908 – 1967), jeden z najvýznamnejších brazílskych spisovateľov minulého storočia, v tejto novele opisuje cestu z pekla do raja. Nemilosrdný zbojník sa mení na pokojného a vyrovnaného (hoci stále ostražitého) muža, z prostitútky sa stáva bezhranične milujúca žena, odhodlaná sprevádzať svojho manžela kamkoľvek pôjde. Toto „putovanie" sa deje v divokej prírode, ktorú Rosa opisuje s citlivosťou impresionistov. „Blaho člověka závisí na objevu séra proti neštovicím a proti hadímu uštknutí, ale závisí také na tom, aby navrátil slovu jeho původní smysl," hovorí Rosa v obsiahlom rozhovore z roku 1965, ktorý je súčasťou tejto malej knižky. A darí sa mu to.
.jk KNIHA Wolfgang Benz: Holokaust (Vydavateľstvo F Trenčín, 2010)
„Keď došli na kraj priepasti, chytil ich policajt a položil na zastrelených Židov. Všetko to šlo veľmi rýchlo. Mŕtvoly ukladali do vrstiev ako siahovicu. Len čo Žid ležal, pristúpil k nemu policajt a samopalom ho strelil do tyla. Židia, ktorí prišli k priepasti, sa toho hrozného pohľadu tak zľakli, že boli celkom bez vôle,“ opisuje nemecký šofér, ktorý odvážal majetok Židov, priebeh masakru, pri ktorom nacisti spoločne s Ukrajincami v septembri 1941 v rokline Babij jar pozabíjali za dva dni 33 771 kyjevských Židov. „Nedokážete si predstaviť, aké nervové vypätie bolo potrebné, aby sme tam dolu vykonali tú špinavú prácu,“ sťažoval sa neskôr pred súdom príslušník Sonderkommanda 4a. Použil tú istú obhajobu ako takmer všetci nacistickí vrahovia – iba sme plnili rozkazy. Po „spontánnych pogromoch“ a verejnom zabíjaní nasledovali systematické vraždy (nielen Židov, aj Rómov a Sintov). Záverečnou fázou bolo „priemyselné vraždenie“ vo vyhladzovacích táboroch. Profesor pre výskum holokaustu na Technickej univerzite v Berlíne Wolfgang Benz precízne opisuje vyvražďovanie európskych Židov. Iniciátorom vydania dôležitej knihy s doslovom historičky Kataríny Hradskej o tragédii slovenských Židov je známy psychiater z Trenčína Jozef Hašto. Hovorí o holokauste ako o pretrvávajúcom tabu a o pamäťovej stope, ktorá zostáva do konca života. Kľúčovým pojmom je konformita – pokusy sociálnych psychológov ukazujú, že spolupáchateľom desivých vecí by mohol byť (takmer) každý z nás.
.ab KNIHA Branislav Jobus: Ako Muflón Ancijáš cestoval na západ (Slovart, 2011)
„Sen je sen a ten si treba predsa plniť! Povedala si dážďovka Milica, keď už nevládala počúvať Ancijášove árie." Muflón Ancijáš má – podobne ako Branislav Jobus – tých snov veľa. A postupne si ich (Ancijáš aj Branislav) plnia. Ancijáš sníval o tom, že bude jazdiť na kamióne po svete a robiť dobre tým, ktorých stretne. Branislav Jobus, spevák Karpatských chrbátov a Vrbovských víťazov, jediný člen skupiny Abusus a kľúčová osobnosť vrbovskej hudobno-rozprávkovej scény, sníval (okrem iného) o tom, že bude písať knihy rozprávok. Sen sa napĺňa. Muflon Ancijáš a dážďovka Milica sa tentoraz vydávajú na cestu po západnej Európe. Začínajú vo Viedni, kde ich nepustia do opery, odtiaľ sa presunú do Benátok, Ženevy, Paríža, Madridu, Írska, na Island, do Nórska a odtiaľ cez Berlín a Prahu domov do Vrbového. Cestuje s nimi havran Atanáz a chvíľu aj slimák Procesor. V Paríži sa zoznamujú s komisárom Mrodgem (od autora vieme, že bude hlavným hrdinom ďalšej knihy). Krásnym, láskavým rozprávkam nechýba humor ani nečakané zápletky, aj vďaka výborným obrázkom Igora Derevenca si muflóna Ancijáša v tričku a „tepláčikoch" okamžite obľúbime a nemusíme byť pritom ani deti. To preto, lebo Branuškov čistý detský svet nie je niekde ďaleko, ale tu, v našom meste, na našej ulici. Ideálne rozprávky, ktoré zabavia deti aj ich rodičov.
.jk
Pokojnou brazílskou krajinou sa na svojom koni vezie Soropita, vyhlásený zabijak a sukničkár. Vracia sa domov za svojou krásnou Doraldou, obľúbenou prostitútkou. Soropita však už so zbíjaním skončil, usadil sa na svojom statku a s milovanou ženou sa riadne oženil. Už sa zmráka, keď stretne Dalberta, kamaráta so zabijackých čias s jeho nebezpečne vyzerajúcou družinou. Soropita sa má na pozore, jeho pravá ruka sa nevzdiali od revolveru, ktorý má za opaskom. V duchu zbojníckeho protokolu pozve Dalberta k sebe domov na večeru. Dalbert je lascívny milovník žien, ktorý by si Doraldu mohol pamätať z niektorého verejného domu... Joao Guimaraes Rosa (1908 – 1967), jeden z najvýznamnejších brazílskych spisovateľov minulého storočia, v tejto novele opisuje cestu z pekla do raja. Nemilosrdný zbojník sa mení na pokojného a vyrovnaného (hoci stále ostražitého) muža, z prostitútky sa stáva bezhranične milujúca žena, odhodlaná sprevádzať svojho manžela kamkoľvek pôjde. Toto „putovanie" sa deje v divokej prírode, ktorú Rosa opisuje s citlivosťou impresionistov. „Blaho člověka závisí na objevu séra proti neštovicím a proti hadímu uštknutí, ale závisí také na tom, aby navrátil slovu jeho původní smysl," hovorí Rosa v obsiahlom rozhovore z roku 1965, ktorý je súčasťou tejto malej knižky. A darí sa mu to.
.jk KNIHA Wolfgang Benz: Holokaust (Vydavateľstvo F Trenčín, 2010)
„Keď došli na kraj priepasti, chytil ich policajt a položil na zastrelených Židov. Všetko to šlo veľmi rýchlo. Mŕtvoly ukladali do vrstiev ako siahovicu. Len čo Žid ležal, pristúpil k nemu policajt a samopalom ho strelil do tyla. Židia, ktorí prišli k priepasti, sa toho hrozného pohľadu tak zľakli, že boli celkom bez vôle,“ opisuje nemecký šofér, ktorý odvážal majetok Židov, priebeh masakru, pri ktorom nacisti spoločne s Ukrajincami v septembri 1941 v rokline Babij jar pozabíjali za dva dni 33 771 kyjevských Židov. „Nedokážete si predstaviť, aké nervové vypätie bolo potrebné, aby sme tam dolu vykonali tú špinavú prácu,“ sťažoval sa neskôr pred súdom príslušník Sonderkommanda 4a. Použil tú istú obhajobu ako takmer všetci nacistickí vrahovia – iba sme plnili rozkazy. Po „spontánnych pogromoch“ a verejnom zabíjaní nasledovali systematické vraždy (nielen Židov, aj Rómov a Sintov). Záverečnou fázou bolo „priemyselné vraždenie“ vo vyhladzovacích táboroch. Profesor pre výskum holokaustu na Technickej univerzite v Berlíne Wolfgang Benz precízne opisuje vyvražďovanie európskych Židov. Iniciátorom vydania dôležitej knihy s doslovom historičky Kataríny Hradskej o tragédii slovenských Židov je známy psychiater z Trenčína Jozef Hašto. Hovorí o holokauste ako o pretrvávajúcom tabu a o pamäťovej stope, ktorá zostáva do konca života. Kľúčovým pojmom je konformita – pokusy sociálnych psychológov ukazujú, že spolupáchateľom desivých vecí by mohol byť (takmer) každý z nás.
.ab KNIHA Branislav Jobus: Ako Muflón Ancijáš cestoval na západ (Slovart, 2011)
„Sen je sen a ten si treba predsa plniť! Povedala si dážďovka Milica, keď už nevládala počúvať Ancijášove árie." Muflón Ancijáš má – podobne ako Branislav Jobus – tých snov veľa. A postupne si ich (Ancijáš aj Branislav) plnia. Ancijáš sníval o tom, že bude jazdiť na kamióne po svete a robiť dobre tým, ktorých stretne. Branislav Jobus, spevák Karpatských chrbátov a Vrbovských víťazov, jediný člen skupiny Abusus a kľúčová osobnosť vrbovskej hudobno-rozprávkovej scény, sníval (okrem iného) o tom, že bude písať knihy rozprávok. Sen sa napĺňa. Muflon Ancijáš a dážďovka Milica sa tentoraz vydávajú na cestu po západnej Európe. Začínajú vo Viedni, kde ich nepustia do opery, odtiaľ sa presunú do Benátok, Ženevy, Paríža, Madridu, Írska, na Island, do Nórska a odtiaľ cez Berlín a Prahu domov do Vrbového. Cestuje s nimi havran Atanáz a chvíľu aj slimák Procesor. V Paríži sa zoznamujú s komisárom Mrodgem (od autora vieme, že bude hlavným hrdinom ďalšej knihy). Krásnym, láskavým rozprávkam nechýba humor ani nečakané zápletky, aj vďaka výborným obrázkom Igora Derevenca si muflóna Ancijáša v tričku a „tepláčikoch" okamžite obľúbime a nemusíme byť pritom ani deti. To preto, lebo Branuškov čistý detský svet nie je niekde ďaleko, ale tu, v našom meste, na našej ulici. Ideálne rozprávky, ktoré zabavia deti aj ich rodičov.
.jk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.