Európski štatistici sa rozhodli, že do slovenského deficitu verejných financií zahrnú aj položky, ktoré tam naša vláda doteraz nerátala. Čo s tým teraz, jeden a pol roka pred termínom očakávaného prijatia eura?
Napohľad abstraktná správa, že európsky štatistický úrad Eurostat bude do deficitu verejných financií na Slovensku rátať aj položky, ktoré sa doň zatiaľ nezapočítavali, má veľmi hmatateľné dôsledky. Ak to Eurostat potvrdí, bude to znamenať potrebu rýchlo nájsť dodatočné príjmy alebo zosekať verejné výdavky, aby vláda splnila kritérium maximálne trojpercentného deficitu voči HDP.
.neprekvapení
Už pred vyše týždňom internetové vydanie týždenníka Trend informovalo, že Eurostat do deficitu započíta aj hospodárenie Národnej diaľničnej spoločnosti a verejnoprávnych médií – ďalšie položky, ako napríklad železnice či štátne nemocnice, sú zatiaľ otázne – čo by znamenalo zvýšenie vlani vykázaného deficitu o 0,7 percenta HDP. A analogicky by to znamenalo aj zvýšenie deficitu nad pôvodný plán v tomto roku. To by bez rýchleho zásahu znamenalo prekročenie 3 percent HDP, keďže deficit je naplánovaný o menej ako jednu desatinku percenta HDP pod najvyššou možnou hranicou.
Prečo Eurostat prichádza s takouto zmenou práve teraz? Chce na poslednú chvíľu znemožniť Slovensku prijatie eura? Sme obeťou eurosprisahania? Ani samo ministerstvo financií nie je touto zmenou prekvapené. „V národných metodikách EÚ v oblasti štátneho výkazníctva existujú rozdiely, ktoré má Eurostat snahu postupne eliminovať či harmonizovať. Takže ide o kontinuálny proces,“ povedal pre .týždeň hovorca ministra Miroslav Šmál.
Podľa bývalého ministra financií Ivana Mikloša „Eurostat zjavne sprísnil prístup“, čo môže byť podľa neho spôsobené aj tým, že vláda napriek rekordne rastúcej ekonomike a daňovým príjmom nepremyslenými krokmi a zlým riadením zvyšuje zadlženosť subjektov, ktoré sa doteraz do verejných výdavkov nepočítali – a po prekročení istej miery sa počítať môžu. „Neochota Eurostatu akceptovať takého skryté zvyšovanie verejných výdavkov je pochopiteľná,“ tvrdí Mikloš a dodáva, že „z krátkodobého a čisto technokratického hľadiska to možno niekto môže vnímať ako účelovosť, v skutočnosti to však má veľmi jasnú logiku. Euro nie je len o vstupe, ale najmä o fungovaní. Už dnes majú dosť problémov na to, aby si tam nechali vojsť krajinu, ktorej vláda prejavuje takú mieru nekompententnosti, nezodpovednosti a arogancie.“
.odhodlaný
Minister financií na ostatnom rokovaní Ecofinu (stretnutia ministrov financií krajín EÚ) medzi kolegami za Slovensko neloboval, pretože podľa Šmála „Ecofin nie je príslušný orgán v tejto veci“. Zatiaľ sa zrejme viac spolieha na to, že po zverejnení definitívneho stanoviska Eurostatu o tom, čo do deficitu zaráta a čo nie bude schopný do konca roka nájsť dostatočné zdroje na udržanie deficitu pod hranicou troch percent HDP.
Aj keby sa to však podarilo, pri rastúcich dlhoch železníc, zdravotníctva či pri mimoriadne narýchlo rozbiehanej výstavbe diaľnic cez PPP projekty (ktoré znamenajú iba odloženie verejných výdavkov na neskôr) je veľká otázka, ako bude Európska komisia a ECB posudzovať udržateľnosť nášho deficitu. Nech je to ako chce, tieto problémy sú popri otáznej inflácii druhým potenciálnym dôvodom na odsun príchodu eura na neskôr. Už toho začína byť dosť na to, aby bolo prekvapením skôr prijatie ako odloženie prijatia eura v januári 2009.
.robert Žitňanský
Napohľad abstraktná správa, že európsky štatistický úrad Eurostat bude do deficitu verejných financií na Slovensku rátať aj položky, ktoré sa doň zatiaľ nezapočítavali, má veľmi hmatateľné dôsledky. Ak to Eurostat potvrdí, bude to znamenať potrebu rýchlo nájsť dodatočné príjmy alebo zosekať verejné výdavky, aby vláda splnila kritérium maximálne trojpercentného deficitu voči HDP.
.neprekvapení
Už pred vyše týždňom internetové vydanie týždenníka Trend informovalo, že Eurostat do deficitu započíta aj hospodárenie Národnej diaľničnej spoločnosti a verejnoprávnych médií – ďalšie položky, ako napríklad železnice či štátne nemocnice, sú zatiaľ otázne – čo by znamenalo zvýšenie vlani vykázaného deficitu o 0,7 percenta HDP. A analogicky by to znamenalo aj zvýšenie deficitu nad pôvodný plán v tomto roku. To by bez rýchleho zásahu znamenalo prekročenie 3 percent HDP, keďže deficit je naplánovaný o menej ako jednu desatinku percenta HDP pod najvyššou možnou hranicou.
Prečo Eurostat prichádza s takouto zmenou práve teraz? Chce na poslednú chvíľu znemožniť Slovensku prijatie eura? Sme obeťou eurosprisahania? Ani samo ministerstvo financií nie je touto zmenou prekvapené. „V národných metodikách EÚ v oblasti štátneho výkazníctva existujú rozdiely, ktoré má Eurostat snahu postupne eliminovať či harmonizovať. Takže ide o kontinuálny proces,“ povedal pre .týždeň hovorca ministra Miroslav Šmál.
Podľa bývalého ministra financií Ivana Mikloša „Eurostat zjavne sprísnil prístup“, čo môže byť podľa neho spôsobené aj tým, že vláda napriek rekordne rastúcej ekonomike a daňovým príjmom nepremyslenými krokmi a zlým riadením zvyšuje zadlženosť subjektov, ktoré sa doteraz do verejných výdavkov nepočítali – a po prekročení istej miery sa počítať môžu. „Neochota Eurostatu akceptovať takého skryté zvyšovanie verejných výdavkov je pochopiteľná,“ tvrdí Mikloš a dodáva, že „z krátkodobého a čisto technokratického hľadiska to možno niekto môže vnímať ako účelovosť, v skutočnosti to však má veľmi jasnú logiku. Euro nie je len o vstupe, ale najmä o fungovaní. Už dnes majú dosť problémov na to, aby si tam nechali vojsť krajinu, ktorej vláda prejavuje takú mieru nekompententnosti, nezodpovednosti a arogancie.“
.odhodlaný
Minister financií na ostatnom rokovaní Ecofinu (stretnutia ministrov financií krajín EÚ) medzi kolegami za Slovensko neloboval, pretože podľa Šmála „Ecofin nie je príslušný orgán v tejto veci“. Zatiaľ sa zrejme viac spolieha na to, že po zverejnení definitívneho stanoviska Eurostatu o tom, čo do deficitu zaráta a čo nie bude schopný do konca roka nájsť dostatočné zdroje na udržanie deficitu pod hranicou troch percent HDP.
Aj keby sa to však podarilo, pri rastúcich dlhoch železníc, zdravotníctva či pri mimoriadne narýchlo rozbiehanej výstavbe diaľnic cez PPP projekty (ktoré znamenajú iba odloženie verejných výdavkov na neskôr) je veľká otázka, ako bude Európska komisia a ECB posudzovať udržateľnosť nášho deficitu. Nech je to ako chce, tieto problémy sú popri otáznej inflácii druhým potenciálnym dôvodom na odsun príchodu eura na neskôr. Už toho začína byť dosť na to, aby bolo prekvapením skôr prijatie ako odloženie prijatia eura v januári 2009.
.robert Žitňanský
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.