Keď si stanovíte tému Rím, ako to urobil Robert Hughes, otázka znie: kde vlastne treba začať? A kde možno skončiť? Rímskou ríšou? Rímskokatolíckou cirkvou? Latinskou literatúrou? Talianskym umením? Európskou kultúrou? .prechádzka dejinami
Je to obrovské zadanie a aj keď máte k dispozícii 500 strán ako Hughes vo svojej novej knihe, otázkou zostane, či by nebolo lepšie sa venovať iba téme mesta, a nie prechádzať rôznymi kultúrami a s nimi spojenými asociáciami. To by však znamenalo, že prechádzky rímskymi ulicami by už neboli také pútavé a príjemne čítavé, ako keď sa súčasne dozviete o sexuálnych excesoch rímskych vladárov.
Na Ríme je niečo špeciálne. Vždy som rád cestoval do Atén, ale Atény nemajú žiadnu atmosféru, či prinajmenšom nemajú ten charaker, ktorý robí Rím Rímom. V Ríme cítite históriu, ustavične ňou prechádzate, dejiny sa miešajú do života všedného dňa, a to je niečo, čo som nevidel nikde inde na svete. Rím má jednoducho dušu. A Taliansko väčšie dejiny, než dokáže zvládať – nikdy ma neprestane fascinovať, že v Ríme stále existujú rozsiahle pamiatky, ako napríklad Herculaneum alebo Hadriánova vila, ktoré dodnes neboli úplne archeologicky preskúmané. .cézar ako Mladić
Možno existuje niečo ako revizionistická teória dejín Júlia Cézara. Ak je to tak, nikdy som o nej nepoč ul– preto ma nemôže prekvaviť povinné predstavovanie Cézara ako charizmatického vodcu milujúceho dobrodružstvo. Aj keď v skutočnosti by mal byť tento cisár spájaný skôr s historickými postavami, ako boli Adolf Eichman alebo Ratko Mladić. Aj keď, a to treba priznať, on písal celkom dobre. Ako to povedal Vladimír Nabokov: Na vraha sa vždy možno spoľahnúť, že bude mať pri písaní prózy zmysel pre fantáziu. Cézar však predviedol aj slušnú úroveň namyslenosti, niečo na úrovni Hannibala Lectera, keď svoje posledné slová, adresované Brutovi, povedal po grécky (minimálne niektoré zdroje to tvrdia). .čo zachránilo Rím
Príliš často sa prehliada, ako často bol Rím blízko svojho pádu a konca ríše. Dlho predtým, než skutočne padol, ako to s láskou opísal Edward Gibbon. Hughes sa vo svojej knihe venuje púnskym vojnám aj Hanibalovi a jeho slonom a samozrejme aj katastrofe, ktorá na Rimanov čakala v bitke pri Kannách (Cannae, obrovské víťazstvo kartágincov v roku 216 pred Kristom a jedna z najväčších porážok Rimanov v dejinách) . Ale opäť. Aj v tomto prípade, tak ako pri reputácii Cézara, je to všetko skôr dielo dobrého PR. Veľmi málo autorov čo i len spomenie bitku pri Arauzii (neďaleko súčasného francúzskeho mesta Orange), kde Rimania v roku 105 pred Kristom opäť stratili celú svoju armádu a jediný dôvod, prečo bol Rím uchránený od skazy, bola povaha kmeňa Cimbrov, ktorí boli príliš nejednotní, aby sa dostali až dole k Rímu.
A čo dnešný Rím? Hughes tvrdí, že navštíviť dnes Rím znamená zažiť horor. Je to mesto prepchaté turistami, každú hodinu a každý deň počas celého roka. Ale to je napokon niečo, čo sa týka každého jedného mesta, ktoré sa oplatí navštíviť, či už je to Rím, Londýn, Cambridge alebo akékoľvek iné mesto, ktoré patrí na mapu svetovej kultúry. Zdá sa, že sme sa pohli z obdobia, ktoré by sme mohli nazvať masovým turizmom, k obdobiu, ktoré charakterizuje cunami-turizmus. Čoskoro bude omnoho príjemnejšie zostať doma a namiesto cestovania si radšej prečítať knihu. Alebo si pozrieť Blu-ray disk. Autor je britský spisovateľ a poviedkar, syn maďarských reprezentantov v basketbale, ktorí emigrovali v roku 1956. Jeho najnovšia kniha sa volá Crushed Mexican Spiders. Text vyšiel v septembrovom čísle magazínu Standpoint.
Je to obrovské zadanie a aj keď máte k dispozícii 500 strán ako Hughes vo svojej novej knihe, otázkou zostane, či by nebolo lepšie sa venovať iba téme mesta, a nie prechádzať rôznymi kultúrami a s nimi spojenými asociáciami. To by však znamenalo, že prechádzky rímskymi ulicami by už neboli také pútavé a príjemne čítavé, ako keď sa súčasne dozviete o sexuálnych excesoch rímskych vladárov.
Na Ríme je niečo špeciálne. Vždy som rád cestoval do Atén, ale Atény nemajú žiadnu atmosféru, či prinajmenšom nemajú ten charaker, ktorý robí Rím Rímom. V Ríme cítite históriu, ustavične ňou prechádzate, dejiny sa miešajú do života všedného dňa, a to je niečo, čo som nevidel nikde inde na svete. Rím má jednoducho dušu. A Taliansko väčšie dejiny, než dokáže zvládať – nikdy ma neprestane fascinovať, že v Ríme stále existujú rozsiahle pamiatky, ako napríklad Herculaneum alebo Hadriánova vila, ktoré dodnes neboli úplne archeologicky preskúmané. .cézar ako Mladić
Možno existuje niečo ako revizionistická teória dejín Júlia Cézara. Ak je to tak, nikdy som o nej nepoč ul– preto ma nemôže prekvaviť povinné predstavovanie Cézara ako charizmatického vodcu milujúceho dobrodružstvo. Aj keď v skutočnosti by mal byť tento cisár spájaný skôr s historickými postavami, ako boli Adolf Eichman alebo Ratko Mladić. Aj keď, a to treba priznať, on písal celkom dobre. Ako to povedal Vladimír Nabokov: Na vraha sa vždy možno spoľahnúť, že bude mať pri písaní prózy zmysel pre fantáziu. Cézar však predviedol aj slušnú úroveň namyslenosti, niečo na úrovni Hannibala Lectera, keď svoje posledné slová, adresované Brutovi, povedal po grécky (minimálne niektoré zdroje to tvrdia). .čo zachránilo Rím
Príliš často sa prehliada, ako často bol Rím blízko svojho pádu a konca ríše. Dlho predtým, než skutočne padol, ako to s láskou opísal Edward Gibbon. Hughes sa vo svojej knihe venuje púnskym vojnám aj Hanibalovi a jeho slonom a samozrejme aj katastrofe, ktorá na Rimanov čakala v bitke pri Kannách (Cannae, obrovské víťazstvo kartágincov v roku 216 pred Kristom a jedna z najväčších porážok Rimanov v dejinách) . Ale opäť. Aj v tomto prípade, tak ako pri reputácii Cézara, je to všetko skôr dielo dobrého PR. Veľmi málo autorov čo i len spomenie bitku pri Arauzii (neďaleko súčasného francúzskeho mesta Orange), kde Rimania v roku 105 pred Kristom opäť stratili celú svoju armádu a jediný dôvod, prečo bol Rím uchránený od skazy, bola povaha kmeňa Cimbrov, ktorí boli príliš nejednotní, aby sa dostali až dole k Rímu.
A čo dnešný Rím? Hughes tvrdí, že navštíviť dnes Rím znamená zažiť horor. Je to mesto prepchaté turistami, každú hodinu a každý deň počas celého roka. Ale to je napokon niečo, čo sa týka každého jedného mesta, ktoré sa oplatí navštíviť, či už je to Rím, Londýn, Cambridge alebo akékoľvek iné mesto, ktoré patrí na mapu svetovej kultúry. Zdá sa, že sme sa pohli z obdobia, ktoré by sme mohli nazvať masovým turizmom, k obdobiu, ktoré charakterizuje cunami-turizmus. Čoskoro bude omnoho príjemnejšie zostať doma a namiesto cestovania si radšej prečítať knihu. Alebo si pozrieť Blu-ray disk. Autor je britský spisovateľ a poviedkar, syn maďarských reprezentantov v basketbale, ktorí emigrovali v roku 1956. Jeho najnovšia kniha sa volá Crushed Mexican Spiders. Text vyšiel v septembrovom čísle magazínu Standpoint.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.