Možno práve teraz sedí nejaký vedľa vás. Skrytý v uniformnom značkovom obleku, ktorý nijako nenaznačuje, že máte čo dočinenia so Stormtrooperom z 501. légie v zálohe. Keď nie je medzi svojimi, nemusí vôbec trčať z davu, až kým ho neodhalí drobný detail, zvonenie na mobile, povedzme, či pozadie na ploche pracovného monitora, alebo prílišný výskyt čísla 42. Nezasvätení vôbec nemusia rozumieť, odkaz však svojich adresátov nájde. A keď sa takí dvaja v dave stretnú a začnú viesť svoje reči, okolie sa nestíha čudovať. Kirk alebo Picard? Fanúšikov to inštinktívne ťahá k sebe, hoci jedni milujú Star Trek, iní Star Wars, ešte iní Babylon 5. Nikto sa nikdy s nikým celkom úplne nezhodne. Medzi sebou si však vždy rozumejú lepšie, ako s voknajším svetom. .čudáci, tichí blázni, ale krásni
Sú plachí, takmer ich nevidno, ich Shakespeare sa volá Joss Whedon, ich Picassom je Frank Frazetta, ich Platónom Gene Roddenberry, ich Dostojevským Isaac Asimov a Murakamim Ted Chiang. Ich Orson Welles sa volá George Lucas a Tolkiena rovnako ako Petra Jacksona poznali dávno pred tým, než sa cesty tých dvoch skrížili.
Ak by boli štátom a pokúšali sa o vlastnú diplomaciu, pravdepodobne by si na úrovni idey rozumeli so záhradkármi, rybármi, modelármi, poľovníkmi či akoukoľvek inou skupinou, ktorá je vyprofilovaná na základe zdanlivo nepochopiteľnej vášne pre čosi. V prípade fanúšikov je to čosi periférna súčasť kultúry, prípadne umenia vo veľmi širokom zmysle slova. Ľudia, ktorých spája to, čo sa im nadovšetko páči, čo majú radi, veci na čítanie, veci na dívanie sa, veci na počúvanie, veci na hranie, veci – filmy, seriály, videohry, komiksy, knihy a tak ďalej. Veci s žánrovým prívlastkom fantasy, horor, sci fi, anime, manga, cyberpunk, steampunk, sword & sorcery, comix, splatter a tak ďalej. .škaredí a nemilovaní geek chick
Pred desiatimi, dvadsiatimi rokmi, keď sa ešte ich atribútov nezmocnil mainstream, písalo by sa o nich ľahšie. Boli to tí škaredí ľudia, ktorých nikto nemal rád. Bifľoši, trtkovia, tučkovia, okuliarnatí, uhrovití mladíci dengľaví na šport, bez šance nadviazať naplnený erotický vzťah s krásnym dievčaťom, najlepšie roztlieskavačkou, ktorí si svoj sociálny hendikep kompenzovali nadväzovaním intímnych vzťahov s vyššie spomínanými vecami. Keď junáci z futbalového tímu riešili, ako najrýchlejšie vypiť krígeľ piva, oni si len tak pre zábavu riešili integrálne rovnice a citovali obľúbené pasáže z Hviezdnych vojen.
V druhej polovici deväťdesiatych rokov sa to začalo lámať, objavili sa zárodky čohosi, čo sociologické a kulturálne štúdie neskôr, vedno s lesklými lifestyleovými časopismi, kladúcimi prsty na tep doby, pomenovali geek chick. Z outsiderov sa stali úspešní, a čo je azda dôležitejšie, skutočne šťastní dospelí ľudia. Žiadni úspechom frustrovaní yuppies, ale ľudia s presne nastaveným rebríčkom hodnôt, ktorého dôležitou súčasťou zostali veci, ktoré ich nadchýnali, keď boli deťmi. .generácia Hviezdnych vojen
Ak by sme boli v Amerike a chceli nájsť tú najľahšiu a najbanálnejšiu odpoveď na to, prečo dnes čoraz viac ľudí v produktívnom veku hrá videohry, číta komiksy a nevynechá jedinú premiéru filmu s efektami, a časť z nich sa nezdráha tráviť časť svojho života v kostýme svojej obľúbenej fiktívnej postavy, bolo by to až priezračne jednoduché. Stačilo by napísať, že dospela generácia Hviezdnych vojen. Lenže ono je to komplikovanejšie, aj tu, aj tam. Filozofická stať by sa začala konštatovaním, že relativizmus a individualizmus Západu dospel do finálneho štádia. A ďalších tristo strán by trvalo, kým by sme sa skutočne dostali k tým ľuďom, o ktorých nám ide, k jedincom, čo žijú svoje životy cez permanentné oslabovanie vzťahu medzi akože a naozaj.
Podstatnú časť svojho voľného času trávi fanúšik premýšľaním o veciach, čo sa mu páčia. Nejde o rýchle spotrebúvanie kultúrnych statkov, ale o pomalú, sústredenú potrebu, ktorá až definujúcou mierou ovplyvňuje kvalitu jeho života. To, čo sapokojne môže začať ako móda či slepé nasledovanie trendu, sa mení na bytostnú súčasť človeka. Vo finále je fanúšikovi celkom jedno, ako ho vníma okolie, dôležitý je on sám. Žiadne frommovské protiklady – mať alebo byť, ale syntéza, bytie, dotvorené a ilustrované vlastnením. Artefakty populárnej kultúry spredmetnené v realite, povedzme ako figúrky. .krájanie pizze s Homerom Simpsonom
Ak majú fanúšikovia akési spoločné znamenie, ktoré ich všetkých spája, tak je to sklon k estetizovaniu reality. V hraničnej podobe to vyzerá tak, že aj tá najbanálnejšia činnosť nie je len činnosťou, ale zároveň estetickým aktom, ktorým dotyčný postihnutý ilustruje svoj vzťah k svetu. Je rozdiel medzi krájaním pizze a krájaním pizze krájačom, ktorý, keď ho pritlačíte, spieva repliky Homera Simpsona venované pizze. Je rozdiel medzi otváraním piva a otváraním piva otváračom v tvare vesmírnej lode Enterprise, je rozdiel medzi spaním v pyžame a spaním v pyžame, ktoré vyzerá ako Supermanov kostým. Na konci toho všetkého je naplnenie, ktoré človek nevníma ako métu, ku ktorej smeruje jeho snaženie, ale ako stav.
Nie všetci fanúšikovia sa obliekajú do kostýmov, nie všetci zapratávajú svoje životy haraburdím s motívmi svojich obľúbených diel. Každý jeden by však bol schopný napísať knihu s názvom „Všetko, čo naozaj v živote potrebujem, som sa naučil z ..... “. Tam kde má Fulghum materskú škôlku, môže mať fanúšik Doktora Who, Buffy, premožiteľku upírov, Súmrak, Krotiteľov duchov, Star Trek, Simpsonovcov, Naruta, Winettoua, Štyroch tankistov a psa, Majku z Gurunu, ten zoznam je nekonečný. Otázkou zostáva, kto ďalší by také knihy čítal a čo by sa z nich dozvedel, o tých dielach možno aj nič, ale o ich autoroch všetko.
Zaujímavá je i skutočnosť, že v prípade fanúšikovstva dochádza k celkom unikátnemu druhu vyvlastnenia. Star Trek už nie je dielom Gene Roddenberyho, Hviezdne vojny nie sú Lucasove, Sherlock Holmes nie je Doyleov. Nikto im zásluhy neupiera, tie mená poznáme, vzhliadame k nim, vážime si ich, ale ich diela už sú naše.
Sme plachí, takmer nás nevidno, ale patrí nám svet.
.poznámka redakcie:
Slovenskí fanúšikovia všetkého druhu sa stretnú už tento víkend na festivaloch IstroCON 2011 a Comics Salón 2011 v bratislavskom Istropolise.
XXIV. ročník medzinárodného festivalu IstroCON 2011 má na programe premietanie filmových trhákov, sekcie sci-fi, fantasy a horor, literárne súťaže a prednášky, hranie kartových a stolných hier (World of Warcraft, Warhammer, MTG, Pokémon, Yu-gi-oh, Osadníci, Puerto Rico).
VIII. ročník medzinárodného festivalu Comics SALÓN 2011 ponúkne prezentáciu a výstavu comicsu a výtvarných diel, sekciu anime, comicsu, mangy a hier, besedy a príspevky o japonskej kultúre, turnaje a hranie najnovších počítačových hier, odborné prednášky a workshopy na tému anime, mangy, hier, komiksu a popkultúry, súťaže o ceny v karaoke, cosplay, DDR, kreslení, hrách.
Sú plachí, takmer ich nevidno, ich Shakespeare sa volá Joss Whedon, ich Picassom je Frank Frazetta, ich Platónom Gene Roddenberry, ich Dostojevským Isaac Asimov a Murakamim Ted Chiang. Ich Orson Welles sa volá George Lucas a Tolkiena rovnako ako Petra Jacksona poznali dávno pred tým, než sa cesty tých dvoch skrížili.
Ak by boli štátom a pokúšali sa o vlastnú diplomaciu, pravdepodobne by si na úrovni idey rozumeli so záhradkármi, rybármi, modelármi, poľovníkmi či akoukoľvek inou skupinou, ktorá je vyprofilovaná na základe zdanlivo nepochopiteľnej vášne pre čosi. V prípade fanúšikov je to čosi periférna súčasť kultúry, prípadne umenia vo veľmi širokom zmysle slova. Ľudia, ktorých spája to, čo sa im nadovšetko páči, čo majú radi, veci na čítanie, veci na dívanie sa, veci na počúvanie, veci na hranie, veci – filmy, seriály, videohry, komiksy, knihy a tak ďalej. Veci s žánrovým prívlastkom fantasy, horor, sci fi, anime, manga, cyberpunk, steampunk, sword & sorcery, comix, splatter a tak ďalej. .škaredí a nemilovaní geek chick
Pred desiatimi, dvadsiatimi rokmi, keď sa ešte ich atribútov nezmocnil mainstream, písalo by sa o nich ľahšie. Boli to tí škaredí ľudia, ktorých nikto nemal rád. Bifľoši, trtkovia, tučkovia, okuliarnatí, uhrovití mladíci dengľaví na šport, bez šance nadviazať naplnený erotický vzťah s krásnym dievčaťom, najlepšie roztlieskavačkou, ktorí si svoj sociálny hendikep kompenzovali nadväzovaním intímnych vzťahov s vyššie spomínanými vecami. Keď junáci z futbalového tímu riešili, ako najrýchlejšie vypiť krígeľ piva, oni si len tak pre zábavu riešili integrálne rovnice a citovali obľúbené pasáže z Hviezdnych vojen.
V druhej polovici deväťdesiatych rokov sa to začalo lámať, objavili sa zárodky čohosi, čo sociologické a kulturálne štúdie neskôr, vedno s lesklými lifestyleovými časopismi, kladúcimi prsty na tep doby, pomenovali geek chick. Z outsiderov sa stali úspešní, a čo je azda dôležitejšie, skutočne šťastní dospelí ľudia. Žiadni úspechom frustrovaní yuppies, ale ľudia s presne nastaveným rebríčkom hodnôt, ktorého dôležitou súčasťou zostali veci, ktoré ich nadchýnali, keď boli deťmi. .generácia Hviezdnych vojen
Ak by sme boli v Amerike a chceli nájsť tú najľahšiu a najbanálnejšiu odpoveď na to, prečo dnes čoraz viac ľudí v produktívnom veku hrá videohry, číta komiksy a nevynechá jedinú premiéru filmu s efektami, a časť z nich sa nezdráha tráviť časť svojho života v kostýme svojej obľúbenej fiktívnej postavy, bolo by to až priezračne jednoduché. Stačilo by napísať, že dospela generácia Hviezdnych vojen. Lenže ono je to komplikovanejšie, aj tu, aj tam. Filozofická stať by sa začala konštatovaním, že relativizmus a individualizmus Západu dospel do finálneho štádia. A ďalších tristo strán by trvalo, kým by sme sa skutočne dostali k tým ľuďom, o ktorých nám ide, k jedincom, čo žijú svoje životy cez permanentné oslabovanie vzťahu medzi akože a naozaj.
Podstatnú časť svojho voľného času trávi fanúšik premýšľaním o veciach, čo sa mu páčia. Nejde o rýchle spotrebúvanie kultúrnych statkov, ale o pomalú, sústredenú potrebu, ktorá až definujúcou mierou ovplyvňuje kvalitu jeho života. To, čo sapokojne môže začať ako móda či slepé nasledovanie trendu, sa mení na bytostnú súčasť človeka. Vo finále je fanúšikovi celkom jedno, ako ho vníma okolie, dôležitý je on sám. Žiadne frommovské protiklady – mať alebo byť, ale syntéza, bytie, dotvorené a ilustrované vlastnením. Artefakty populárnej kultúry spredmetnené v realite, povedzme ako figúrky. .krájanie pizze s Homerom Simpsonom
Ak majú fanúšikovia akési spoločné znamenie, ktoré ich všetkých spája, tak je to sklon k estetizovaniu reality. V hraničnej podobe to vyzerá tak, že aj tá najbanálnejšia činnosť nie je len činnosťou, ale zároveň estetickým aktom, ktorým dotyčný postihnutý ilustruje svoj vzťah k svetu. Je rozdiel medzi krájaním pizze a krájaním pizze krájačom, ktorý, keď ho pritlačíte, spieva repliky Homera Simpsona venované pizze. Je rozdiel medzi otváraním piva a otváraním piva otváračom v tvare vesmírnej lode Enterprise, je rozdiel medzi spaním v pyžame a spaním v pyžame, ktoré vyzerá ako Supermanov kostým. Na konci toho všetkého je naplnenie, ktoré človek nevníma ako métu, ku ktorej smeruje jeho snaženie, ale ako stav.
Nie všetci fanúšikovia sa obliekajú do kostýmov, nie všetci zapratávajú svoje životy haraburdím s motívmi svojich obľúbených diel. Každý jeden by však bol schopný napísať knihu s názvom „Všetko, čo naozaj v živote potrebujem, som sa naučil z ..... “. Tam kde má Fulghum materskú škôlku, môže mať fanúšik Doktora Who, Buffy, premožiteľku upírov, Súmrak, Krotiteľov duchov, Star Trek, Simpsonovcov, Naruta, Winettoua, Štyroch tankistov a psa, Majku z Gurunu, ten zoznam je nekonečný. Otázkou zostáva, kto ďalší by také knihy čítal a čo by sa z nich dozvedel, o tých dielach možno aj nič, ale o ich autoroch všetko.
Zaujímavá je i skutočnosť, že v prípade fanúšikovstva dochádza k celkom unikátnemu druhu vyvlastnenia. Star Trek už nie je dielom Gene Roddenberyho, Hviezdne vojny nie sú Lucasove, Sherlock Holmes nie je Doyleov. Nikto im zásluhy neupiera, tie mená poznáme, vzhliadame k nim, vážime si ich, ale ich diela už sú naše.
Sme plachí, takmer nás nevidno, ale patrí nám svet.
.poznámka redakcie:
Slovenskí fanúšikovia všetkého druhu sa stretnú už tento víkend na festivaloch IstroCON 2011 a Comics Salón 2011 v bratislavskom Istropolise.
XXIV. ročník medzinárodného festivalu IstroCON 2011 má na programe premietanie filmových trhákov, sekcie sci-fi, fantasy a horor, literárne súťaže a prednášky, hranie kartových a stolných hier (World of Warcraft, Warhammer, MTG, Pokémon, Yu-gi-oh, Osadníci, Puerto Rico).
VIII. ročník medzinárodného festivalu Comics SALÓN 2011 ponúkne prezentáciu a výstavu comicsu a výtvarných diel, sekciu anime, comicsu, mangy a hier, besedy a príspevky o japonskej kultúre, turnaje a hranie najnovších počítačových hier, odborné prednášky a workshopy na tému anime, mangy, hier, komiksu a popkultúry, súťaže o ceny v karaoke, cosplay, DDR, kreslení, hrách.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.