Som závislák
Keď niekde okolo mňa tečú informácie, musím ich sledovať, každú voľnú chvíľku. Na iphone baterku vybijem raz za deň, ale možno mi urobili nejakú slabšiu. Má to výhodu, že len tak ma niekto rožkom neopije, z každého rožku trošku viem, len tomu športu a kultúre veľa nedám, ale ekonomika, politika, veda, to ma zaujíma, čo nové niekto vymyslel. Mám čemer
Svokra na Východe dobre varí a keď som sa tam raz prejedol, povedal som svokrovcom, že mám čemer. Nevedeli, čo to je, tak som im to vysvetlil. Nabudúce, keď som prišiel, už aj dedko mal ten môj čemer, že odkedy som im vysvetlil, čo to je, tak to mávajú. Odvtedy sa vždy radšej opýtam, či niekto vie, čo to je a keď nie, tak mu to nevysvetľujem. Rád vyhrávam, či nie?
So ženičkou svojou Pavlínkou karty nehrám, lebo ma asi trikrát za sebou nabila v žolíku, to mi za to nestojí, aby som trpel. Keď mala staršia dcéra Rebeka dva roky a v pexese mi naložili obidve, zase som sa zaprisahal, že nehrám. Teraz sme si mladšou Klárkou dvaapolročnou zahrali pexeso, a tá to naložila nám všetkým trom. Ešte mi radila, kde mám čo otočiť. Rád vyhrávam. Či nie? Ja asi rád vyhrávam. Obzerám sa za krásou
Neodolám kuknúť sa za peknou ženskou. Keď je pekná, nedá sa. Normálne mi tak hlavu natočí. Keď sme išli cez mesto, niesol som Rebeku na koni. Mne ten reflex automaticky fungoval, tak ma chytila za uši a ako som sa otočil, tak ma vždy potiahla za druhé ucho, musel som sa pozerať ako kôň len dopredu. To bolo dosť kruté, nemohol som si to dochutnať. Trpel som, lebo krásne ženy, to je radosť. Modlím sa
V detstve som sa modlil naučene, strojene, odkedy máme malé deti, tak sa zhovárame s Bohom, čo sme prežili, poďakujeme sa za to, prosíme za to, čo nás trápi. A modlíme sa aj za Fica. Začneme od najbližších, že ich vymenujeme, aj za detičky, aj za tie, čo sa ešte nenarodili, a na konci sa modlíme za našich známych aj za neznámych. Tam je schovaný aj ten Fico. Vyznávam kult chronologického poriadku
Zvyčajne veci odkladám tam, kde ma myšlienkovo opustia. Tam, kde mi z ruky vypadnú, tam aj zostanú. Na mojom stole je chronologický poriadok. Niekto tomu hovorí bordel. Čím staršie, tým je to viac na spodku. Snažím sa kedy-tedy veci na stole upratať a vtedy zistím, že som tam hromadil všetko nepodstatné, zostane tam možno päť papierikov. Postavím dom
Pavlínka pochádza zo Spiša, všade kopce, lesy, ja som ju zobral do paneláka, žiadne lesy, žiadna srnka. Tak som sľúbil, že jej postavím dom, aby mi neutiekla späť do hôr. Roky už máme aj pozemok, stokrát som jej dom nakreslil, každý kút v dome poospevoval, ale hovädo, nie že by som jej ho aj postavil... Ale dnes už mám na mále. Začínam mať pocit, že mi už naozaj zdupká a ja budem musieť chodiť na týždňovky, a to by som zase umrel ja. Keby som vedel, že skončím v politike, tak sa môžeme odsťahovať spolu, ale až takú radosť ujom politikom nespravím.
Keď niekde okolo mňa tečú informácie, musím ich sledovať, každú voľnú chvíľku. Na iphone baterku vybijem raz za deň, ale možno mi urobili nejakú slabšiu. Má to výhodu, že len tak ma niekto rožkom neopije, z každého rožku trošku viem, len tomu športu a kultúre veľa nedám, ale ekonomika, politika, veda, to ma zaujíma, čo nové niekto vymyslel. Mám čemer
Svokra na Východe dobre varí a keď som sa tam raz prejedol, povedal som svokrovcom, že mám čemer. Nevedeli, čo to je, tak som im to vysvetlil. Nabudúce, keď som prišiel, už aj dedko mal ten môj čemer, že odkedy som im vysvetlil, čo to je, tak to mávajú. Odvtedy sa vždy radšej opýtam, či niekto vie, čo to je a keď nie, tak mu to nevysvetľujem. Rád vyhrávam, či nie?
So ženičkou svojou Pavlínkou karty nehrám, lebo ma asi trikrát za sebou nabila v žolíku, to mi za to nestojí, aby som trpel. Keď mala staršia dcéra Rebeka dva roky a v pexese mi naložili obidve, zase som sa zaprisahal, že nehrám. Teraz sme si mladšou Klárkou dvaapolročnou zahrali pexeso, a tá to naložila nám všetkým trom. Ešte mi radila, kde mám čo otočiť. Rád vyhrávam. Či nie? Ja asi rád vyhrávam. Obzerám sa za krásou
Neodolám kuknúť sa za peknou ženskou. Keď je pekná, nedá sa. Normálne mi tak hlavu natočí. Keď sme išli cez mesto, niesol som Rebeku na koni. Mne ten reflex automaticky fungoval, tak ma chytila za uši a ako som sa otočil, tak ma vždy potiahla za druhé ucho, musel som sa pozerať ako kôň len dopredu. To bolo dosť kruté, nemohol som si to dochutnať. Trpel som, lebo krásne ženy, to je radosť. Modlím sa
V detstve som sa modlil naučene, strojene, odkedy máme malé deti, tak sa zhovárame s Bohom, čo sme prežili, poďakujeme sa za to, prosíme za to, čo nás trápi. A modlíme sa aj za Fica. Začneme od najbližších, že ich vymenujeme, aj za detičky, aj za tie, čo sa ešte nenarodili, a na konci sa modlíme za našich známych aj za neznámych. Tam je schovaný aj ten Fico. Vyznávam kult chronologického poriadku
Zvyčajne veci odkladám tam, kde ma myšlienkovo opustia. Tam, kde mi z ruky vypadnú, tam aj zostanú. Na mojom stole je chronologický poriadok. Niekto tomu hovorí bordel. Čím staršie, tým je to viac na spodku. Snažím sa kedy-tedy veci na stole upratať a vtedy zistím, že som tam hromadil všetko nepodstatné, zostane tam možno päť papierikov. Postavím dom
Pavlínka pochádza zo Spiša, všade kopce, lesy, ja som ju zobral do paneláka, žiadne lesy, žiadna srnka. Tak som sľúbil, že jej postavím dom, aby mi neutiekla späť do hôr. Roky už máme aj pozemok, stokrát som jej dom nakreslil, každý kút v dome poospevoval, ale hovädo, nie že by som jej ho aj postavil... Ale dnes už mám na mále. Začínam mať pocit, že mi už naozaj zdupká a ja budem musieť chodiť na týždňovky, a to by som zase umrel ja. Keby som vedel, že skončím v politike, tak sa môžeme odsťahovať spolu, ale až takú radosť ujom politikom nespravím.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.