Faith No More
King for a day fool for lifetime Mike Patton, spevák, skladateľ a producent, nie je pre mňa len hudobným vzorom. Je ako imaginárny priateľ, stále prítomný vnútorný hlas, ktorý hodnotí všetko, čo vymyslím. Dodnes si takmer každý hudobný nápad overujem tak, že ho v hlave nechám zaspievať Mika Pattona. Ak mi to netrhá uši, je to dobré znamenie.
Prvýkrát som sa s ním stretol práve na albume kapely Faith no more King for a day fool for lifetime v roku 1995. Mal som pätnásť, a dovtedy som hudbu vnímal plocho. Veľa žánrov som ignoroval, zvyšok som triedil do pár škatuliek. Keď som prvýkrát počul tento album, otvoril sa mi farebnejší a pestrejší hudobný svet. Neskutočná energia, explozívna kreativita a ostrý sarkazmus sa tu striedajú s krištáľovo čistými skladbami. To bolo presne to, čo som hľadal.
Mike Patton pritiahol na nahrávanie spoluhráča z kapely Mr. Bungle gitaristu Treya Spruanca a spolu sa postarali o to, že je to najpestrejší zo všetkých albumov Faith no more. Okrem neskutočne tvrdých rokových vecí (Ugly in the morning) tu znie jazz-funk (Evidence), big-band (Star A.D.) alebo country (Take this bottle). Gospelová Just a man, ktorá album uzatvára, sa stala jednou z mojich najobľúbenejších skladieb vôbec. Len málo ďalších skladieb malo na mňa podobný efekt. Bol som schopný počúvať ju desiatykrát za sebou. Dokonale namiešané emócie, smutný sarkazmus, vygradovaný do gospelového spirituálneho tranzu, ma ovládnu dnes presne tak, ako ma ovládli pred rokmi: „Muž sa narodil, aby miloval, ale chcel lietať ako Ikarus, príliš vysoko a príliš sám, chcel pobozkať slnko východu aj západu, ovládnuť svet a ničivú silu, ktorá patrí len bohom ... ale ja, ja som iba muž.“
Mike Patton sa postaral o to, že som pred pätnástimi rokmi začal spievať a jeho hlas ma sprevádza dodnes. Juraj Benetín/
je členom bratislavskej skupiny Korben Dallas
King for a day fool for lifetime Mike Patton, spevák, skladateľ a producent, nie je pre mňa len hudobným vzorom. Je ako imaginárny priateľ, stále prítomný vnútorný hlas, ktorý hodnotí všetko, čo vymyslím. Dodnes si takmer každý hudobný nápad overujem tak, že ho v hlave nechám zaspievať Mika Pattona. Ak mi to netrhá uši, je to dobré znamenie.
Prvýkrát som sa s ním stretol práve na albume kapely Faith no more King for a day fool for lifetime v roku 1995. Mal som pätnásť, a dovtedy som hudbu vnímal plocho. Veľa žánrov som ignoroval, zvyšok som triedil do pár škatuliek. Keď som prvýkrát počul tento album, otvoril sa mi farebnejší a pestrejší hudobný svet. Neskutočná energia, explozívna kreativita a ostrý sarkazmus sa tu striedajú s krištáľovo čistými skladbami. To bolo presne to, čo som hľadal.
Mike Patton pritiahol na nahrávanie spoluhráča z kapely Mr. Bungle gitaristu Treya Spruanca a spolu sa postarali o to, že je to najpestrejší zo všetkých albumov Faith no more. Okrem neskutočne tvrdých rokových vecí (Ugly in the morning) tu znie jazz-funk (Evidence), big-band (Star A.D.) alebo country (Take this bottle). Gospelová Just a man, ktorá album uzatvára, sa stala jednou z mojich najobľúbenejších skladieb vôbec. Len málo ďalších skladieb malo na mňa podobný efekt. Bol som schopný počúvať ju desiatykrát za sebou. Dokonale namiešané emócie, smutný sarkazmus, vygradovaný do gospelového spirituálneho tranzu, ma ovládnu dnes presne tak, ako ma ovládli pred rokmi: „Muž sa narodil, aby miloval, ale chcel lietať ako Ikarus, príliš vysoko a príliš sám, chcel pobozkať slnko východu aj západu, ovládnuť svet a ničivú silu, ktorá patrí len bohom ... ale ja, ja som iba muž.“
Mike Patton sa postaral o to, že som pred pätnástimi rokmi začal spievať a jeho hlas ma sprevádza dodnes. Juraj Benetín/
je členom bratislavskej skupiny Korben Dallas
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.