.výsledok koaličných rokovaní o eurovale interpretuje v kuloároch každý inak. Vaši kolegovia z troch strán hovoria: konečne tí sulíkovci pochopili, že to s pádom vlády myslíme vážne. Vaši ľudia, naopak, tvrdia: konečne aj zvyšok koalície pochopil, že nepodporíme euroval ani pod hrozbou pádu vlády. Ako to teda je?
Ja neverím, že sa Iveta Radičová podpíše pod návrat Fica. Neverím, že by tie hlasovania spojila a už vôbec nechápem, kto toto pravidlo vymyslel, pretože to nedáva žiadny zmysel. Euroval je vec, ktorá nie je v programovom vyhlásení vlády, pričom my tvrdíme, že je viac proti ako za programové vyhlásenie. Je v ňom totiž niekoľko pasáží, ktoré jasne hovoria o suverenite Slovenska, riadenom bankrote krajín či zodpovednom hospodárení. Teda o veciach, ktoré sú v priamom protiklade s tým, čo reprezentuje nový euroval. .ešte na jar ste o tom, že máte problém s navýšením eurovalu, nikde nehovorili. Čo sa odvtedy zmenilo?
Nehovorili sme o tom len do médií, pretože sme nechceli robiť dusno. .to znamená, že vaši koaliční partneri už pred pol rokom vedeli, že s tým nebudete súhlasiť?
O navyšovaní eurovalu som sa prvýkrát dozvedel niekedy na jar, keď mi to oznámil Ivan Mikloš. Moja prvá reakcia bola, že s tým nebudeme súhlasiť. On mi na to povedal: ale budete. A debata sa skončila. .o čom svedčí jeho postoj?
Zrejme mal z minulosti takú skúsenosť, že politické strany sa pod tlakom zlomia. Ja však tvrdím, že ak je raz Slovensko suverénnou krajinou, ktorá má právo povedať nie, máme právo to využiť. .niekedy v júni ste o nesúhlase s eurovalom začali hovoriť aj verejne. Premiérka Radičová aj zvyšok koalície vtedy reagovali ešte vcelku pokojne. Naozaj si boli istí, že vás napokon zlomia?
Snažili sa to upratať niekde pod koberec. Zrejme chceli, aby sa to pomaly prepieklo a potom v tichosti odhlasovalo. Náš postoj som najskôr podrobne vysvetlil aj na svojom blogu. Neskôr som všetky argumenty spísal do brožúrky Euroval – cesta k socializmu, ktorú sme potom predstavili na tlačovej besede. Pre mňa bolo totiž najväčším rozčarovaním, že ešte 1. júla sme sa v parlamente bavili o tom, že sa budeme na eurovale podieľať sumou 350 miliónov eur. Ivan Mikloš však 21. júla súhlasil so sumou 800 miliónov eur, čo je takmer o pol miliardy viac! .čo sa stalo, že to zrazu vaši koaliční partneri začali spájať s dôverou vláde?
Asi to súvisí s tým, že sme nový euroval odmietli aj verejne. Viackrát sme boli obvinení, akí sme nezodpovední populisti, ktorí vycítili, že im to môže zdvihnúť preferencie. Práve preto sme sa rozhodli, že to spíšeme. Tú brožúrku som písal počas dovolenky na Kube. .brožúrka o eurovale ako ceste k socializmu vznikla na Kube?
Tam je dôvod, prečo som bol na Kube (Sulík ukazuje na skrinku s cigarami – pozn. red.). Sú tam najlepšie cigary na svete, s tým nič nespravíte. (Smiech.) .čo je pre vás vyššia hodnota – euroval alebo vláda?
Tak otázka nestojí. .ale ak tak bude stáť?
Nebude. Odmietam na túto otázku odpovedať. .minimálne dvaja koaliční lídri – Béla Bugár a Ján Figeľ – to takto postavili.
Treba sa potom pýtať ich, čo je pre nich dôležitejšie, keď to takto postavili. .dostali ste na koaličnej rade garancie, že to tak nebude?
Keď sme po koaličnej rade išli pred médiá, otázka tak nestála. Viete, to nie je rozhodnutie Bélu Bugára alebo Jána Figeľa, ale Ivety Radičovej. Ak to spojí, tak sa podpíše pod návrat Fica. .kto vlastne navrhol, aby sa tie hlasovania spojili?
To sú interné veci, takže na to nebudem odpovedať. Ale je pravda, že sme sa o tom bavili – je úplne legitímne diskutovať o všetkých alternatívach. Dôležitý je však výsledok: celá tá runda dospela k záveru, že to spojené nebude. .ako prví hovorili o spájaní hlasovania s dôverou vláde Bugár s Figeľom. Nahnevalo vás to?
Nie. Ale my sme na to hneď reagovali, že to považujeme za bohapusté vydieranie. .o čo im podľa vás ide? Chcú vládnuť s Ficom?
To je otázka na nich, nechcem sa púšťať na tento tenký ľad. .pre denník SME ste však povedali: „Niektorí jednotlivci by sa možno našli, ale vedenie strán vládnutie s Ficom nechce.” Koho ste mali na mysli?
Jeden sa už vyjadril. .myslíte Petra Muránskeho z KDH? Ten povedal len to, že Radičovú by mal vystriedať Dzurinda, čo je rozdiel.
Máte pravdu, beriem späť. (Smiech). .takže, kto chce vládnuť s Ficom?
Nečakajte odo mňa žiadne mená. Na čo by som mal teraz cez médiá prilievať ďalší olej do ohňa? Ale možno by ste mi o tom mohli niečo povedať vy – som presvedčený, že máte oveľa lepšie informácie ako ja. .mimochodom, podľa Muránskeho by bol Dzurinda lepším premiérom, pretože v minulosti dokázal harmonizovať vzťahy vo vládnej koalícii. Ako funguje koalícia na čele s Radičovou?
Tam ma nedostanete. (Smiech). .fico navrhuje, že podporí euroval výmenou za predčasné voľby. Čo si o tom myslíte?
Fico je starý vydierač. .myslíte si, že niekto v koalícii na to pristúpi?
Neviem vám povedať. Ale keď sa odhlasujú predčasné voľby, tak budú predčasné voľby. My ich však nechceme, my chceme vládnuť. Ale veľa závisí od toho, ako sa vyvinie situácia. Nebudem fabulovať ani vynášať: napriek tomu, že to mnohí robia. Aj preto nebudem odpovedať na vaše hypotetické otázky. .nerozumieme, prečo vaši koaliční kolegovia začali hovoriť o spojení eurovalu s existenciou vlády, keďže mohli aj za pomoci európskych socialistov dostať pod tlak Fica a ten by bol ako zástanca eurovalu nútený hlasovať za. Koaličná trojka by vás teda nepotrebovala.
Taký bol koaličný plán. Aj preto sme sa 22. augusta na stretnutí predsedov strán s premiérkou dohodli, že budeme hlasovať ako posledná krajina eurozóny a dovtedy to necháme plávať. Pardon, slovné spojenie „necháme plávať” beriem späť. Naozaj som oveľa opatrnejší ako v minulosti. (Smiech). .čo sa stalo potom?
Dňa 7. septembra bola koaličná rada, kde sme mali diskutovať o personálnych návrhoch a štátnom rozpočte. Prvú tému sme vybavili hneď, potom sa logicky otvorila aj odvodová reforma, ktorá je súčasťou štátneho rozpočtu. Odrazu však poslanec Brocka otvoril tému euroval a ja som sa spolu s Danom Krajcerom snažil pochopiť, ako to súvisí so štátnym rozpočtom. Do toho nečakane vstúpil pán Dzurinda, ktorý povedal, že všetko so všetkým súvisí, pričom došlo aj k tomu v médiách zmieňovanému výstupu, keď zvýšil na Krajcera hlas. Pôvodne sme chceli obísť všetky kluby a vysvetľovať poslancom, prečo sme proti eurovalu. Koaličným partnerom sa to však nepáčilo, tak sme od toho upustili. Na druhej strane, oni zrazu začali spájať – v rozpore s pôvodnou dohodou – témy, ktoré spolu nesúvisia. .teraz čakáte, ako sa zachová Nemecko?
Nie. Čakáme na to, pokým schváli euroval šestnásta krajina a potom budeme hlasovať my. .predstavme si, že je 30. september, deň po tom, ako nemecký parlament odhlasoval euroval. Do akého rána sa zobudíme na Slovensku?
To závisí od hlasovania v Nemecku. Pre nás by bolo, samozrejme, veľmi povzbudivé, keby za euroval nehlasovala väčšina spomedzi vládnych poslancov. Bol by to silný signál protestu, čo by povzbudilo odporcov v ďalších štátoch. Uvidíme teda, čo sa stane. Naďalej však platí, že Slovensko je suverénny štát a musí mať možnosť povedať nie. .celá Európa však v októbri upne zrak na Slovensko. Ste si istý, že Iveta Radičová tomuto tlaku nepodľahne a nespojí to s hlasovaním o dôvere vláde?
Poviem len toľko: Keď parlament rozhodne, že je za, my nebudeme odchádzať, vydierať, ani sa hádzať na koľajnice. My nebudeme robiť nič. Určite však budeme hlasovať proti, pretože to Slovensku spôsobí masívne škody. .necítite sa podvedení koaličnými partnermi, že v súvislosti s reformou eurovalu a druhou gréckou pôžičkou nerešpektovali vaše postoje, ktoré ste podľa vašich slov formulovali hneď na začiatku?
Vo všeobecnosti sa necítim podvedený. Je len škoda, že naši partneri dosť dlho nebrali vážne, čo sme im hovorili. Ale ktovie, čo by bolo, keby to brali vážne. To by sme sa asi sporili skôr. .čo bude držať túto koalíciu pokope, keď neprejde euroval? Nebude nedôvera medzi vami taká hlboká, že spoločné vládnutie už nebude mať význam?
Moment. Túto koalíciu držia pokope dve veci: koaličná zmluva a programové vyhlásenie vlády. Nejaká tretia vec ako euroval, ktorá je s ním v rozpore, to určite nie je. Je síce snaha vzbudiť takýto dojem, ale to nie je pravda. .vaši koaliční partneri sa však obávajú, že ak teraz potopíte euroval, o mesiac príde Matovič s nejakou požiadavkou, potom niekto iný, hrádza sa pretrhne a nebude sa dať vládnuť.
Nie je to tak. Euroval nie je prvá vec, kde nie sme jednotní, hoci je pravda, že doteraz nešlo až o také dôležité veci. Preto sa treba držať pravidiel, ktoré sú v koaličnej zmluve a programovom vyhlásení vlády. .čo si o tomto všetkom myslí Iveta Radičová?
Nemá to ľahké. .dáva vám najavo nevôľu?
Nie. Musím povedať, že sa správa korektne, čo platí aj o ostatných partneroch. Na koaličnej rade sme si jasne zadefinovali jednotlivé postoje aj možné následky – to však neznamená, že sme teraz nepriatelia na život a na smrť. Na druhý deň (v utorok 13. septembra – pozn. red.) pokračovalo rokovanie parlamentu, kde sme naďalej korektne a slušne spolupracovali. Osobne som uvádzal Dzurindov aj Miklošov zákon, musíme predsa spolu komunikovať. Keby boli medziľudské vzťahy narušené, tak to človek cíti a dosť by ho to zaťažovalo. Aj pre nich je to len jedna súčasť politiky. .mikloš a vy ste boli prvý rok hlavným ekonomickým tandemom, čo sa prejavilo napríklad pri koncipovaní odvodovej reformy. Od leta si však posielate cez blogy a médiá mimoriadne ostré odkazy. Tandem je už minulosťou?
S Miklošom sme tandem osem rokov. Začínal som ako „nobody” na ministerstve financií, kde bol on vtedy pánom ministrom s veľkým P. Pred voľbami sme sa stali konkurentmi, ale za celé tie roky sme boli názorový tandem. Euroval je možno jedna z piatich veľkých vecí, kde sa nezhodneme. Nikdy sme nemali osobný, len pracovný vzťah – nechodili sme spolu na pivo, takže naše vzťahy sa nezmenili. V politike netreba byť precitlivený. Občas sa zvýši hlas, čo však môže byť aj na prospech zdravej diskusie. .keď sledujete, čo sa deje okolo eurovalu, neľutujete, že ste pred rokom nezobrali funkciu ministra financií?
Mal som takú chvíľu. Určite by som nesúhlasil s takým masívnym navýšením eurovalu, ako to urobil 21. júla Ivan Mikloš. Na druhej strane, minister financií priamo podlieha premiérke, ktorá ho môže kedykoľvek odvolať. Momentálne sa cítim v pozícii predsedu parlamentu komfortne, nerozmýšľam nad inou alternatívou. .dal vám niekedy Mikloš najavo, že vás podcenil – napríklad aj pri eurovale?
(Ticho.) Nie. .osud odvodovej reformy, ktorá patrí ku kľúčovým agendám SaS, do veľkej miery závisí od postoja ministerstva financií. Veríte dnes, po horúcom lete s Miklošom, že budú naplnené všetky dohody, ktoré ste mali na začiatku?
Odvodová reforma je explicitne uvedená v programovom vyhlásení vlády. Jej koncepciu schválila koaličná rada aj vláda. Zákony schválila vláda a včera (utorok 13. septembra) aj parlament. Čo mám urobiť viac? .otázka stojí tak, čo bude s odvodovým bonusom.
Aj ten je síce napísaný v programovom vyhlásení vlády, ale zatiaľ chýbajú ďalšie kroky. Teraz sa ako strana sústredíme na zavedenie odvodovej reformy – čo bude ďalej, začneme riešiť potom. .takže pripúšťate, že odvodový bonus – váš volebný ťahák – neprejde?
Nepripúšťam nič, nechcem sa nechať dotlačiť do tejto pozície. Momentálne sa zaoberáme tým, aby bola zavedená odvodová reforma. .vráťme sa k eurovalu: z parlamentných strán je proti nemu len SaS a SNS...
...nezabúdajme na OKS a Obyčajných ľudí. .čo to hovorí o slovenskej politickej scéne?
Nič. Rôzne strany si dovolili mať rôzny názor, tomu sa hovorí pluralita názorov. .len pred pár rokmi boli na Slovensku hlavnými oponentmi voči Bruselu kresťanskí konzervatívci, ktorí tvrdili, že Slovensko musí byť schopné v dôležitej veci povedať zvyšku EÚ „nie“. Túto štafetu ste teraz prebrali vy. Má to nejaký hlbší dôvod?
To je otázka na politológa, prečo eurorealizmus zastávajú skôr konzervatívne strany než liberálne. Ja na to nemám presnú odpoveď. .vy osobne ste mali vždy takýto postoj?
Môj postoj k eurovalu vyplýva z toho, čo som hovoril vždy: že štát nemá robiť deficity. My sme napokon tiež zadlžení, hoci netvrdím, že po uši, a pritom chceme ako grandi posielať peniaze niekam do Grécka. Pre mňa je v tejto chvíli ľahostajné delenie na pravicu a ľavicu, liberálov a konzervatívcov, veď toto celé je proti zdravému rozumu. Nemienim podľahnúť davovej psychóze. Ak politici v iných štátoch majú pocit, že je to správne riešenie, môžu tak urobiť, ale nech nám dajú svätý pokoj. Je preto úplne nekorektné, že kým na vznik prvého eurovalu stačilo 90 percent kapitálu, pričom Slovensko malo jedno percento, na navýšenie je potrebných 100 percent. A vnucujú nám dilemu buď zablokovať celú EÚ, alebo minúť ďalšie slovenské miliardy. .vy ste si teda vybrali jasne: radšej zablokujete EÚ.
Nám však nejde o zablokovanie celej EÚ, pre nás je dôležité, aby Slovensko z eurovalu vypustili. Jediným vodidlom pri rozhodovaní je môj mandát. Možno to vyznie pateticky, ale mojím mandátom je hájiť peniaze slovenských daňových poplatníkov. Skutočný dôvod, prečo ostatní chcú, aby sme za to hlasovali aj my, je rozloženie tej zodpovednosti. V parlamente je predsa na schválenie jasná väčšina, ale je tu záujem, aby sme boli do toho namočení všetci v celej eurozóne. Už by nebola na nikom konkrétna zodpovednosť, všetci by sme mali na tom svoj podiel. .ale musíte chápať obavu vašich koaličných partnerov, že keď nepopulárny euroval odhlasujú spolu so Smerom, vy si na tom zlížete smotanu.
Ale ja som im niekoľkokrát povedal: nedovoľte nám zlizovať smotanu, buďme proti tomu všetci. SDKÚ to pred voľbami dokázalo, keď po nás tiež odmietlo pôžičku Grécku. Mimochodom, vôbec si nemyslím, že náš postoj, hoci je populárny, bude viesť automaticky k vyšším preferenciám. .hypoteticky: keby ste boli nemeckým kancelárom a mali tak v rukách moc úplne zmeniť smerovanie eurozóny, hovorili by ste to isté, čo hovoríte ako slovenský politik?
To je veľmi ťažká otázka. Viete, ak sa niekto stane kancelárom, má už za sebou svoj politický príbeh, v tomto prípade aj sled pár rozhodnutí, ktoré išli zlým smerom. Preto je v takomto bode veľmi ťažké otočiť, ten vývoj vás unáša. Vôbec neviem, čo by som robil. .ide skôr o to, či by ste sa v takejto kľúčovej pozícii nebáli dôsledkov vašich postojov. Iste viete, že celá táto kríza má v sebe silnú iracionálnu zložku: zbankrotovanie jednej krajiny môže bez existencie eurovalov v rýchlom slede vrhnúť do skazy aj ďalšie štáty vrátane nás.
Lenže Grécko skrachuje tak či tak. To, čo sme hovorili pred rokom a pol, je dnes jasné každému ekonómovi. Keby sa vtedy Grécko nechalo zbankrotovať, určite by to malo nejakú reťazovú reakciu a určite by to bolo bolestivé. .vy teda pripúšťate, že vaše riešenie by bolo krátkodobo bolestnejšie než naťahovanie času cez pôžičky a eurovaly, ale aj tak si myslíte, že vaša cesta by sa oplatila?
O tom som presvedčený. Pred rokom a pol bol ten hroziaci domino efekt ešte pod kontrolou. Dnes je to horšie, pretože odvtedy dlhy stúpli, ale stále je to ukontrolovateľné. Naťahovaním času sa to však úplne vymkne. .nebyť pomoci Írsku a Portugalsku, tie krajiny by padli. No dnes vidíme, že si na rozdiel od Grécka vedú dobre...
Ale veď preto sme za prvý euroval hlasovali. Javí sa, že tá pomoc obom krajinám mala zmysel. Lenže tým, že 21. júla sa v Bruseli odsúhlasila druhá pôžička Grécku vo výške 109 miliárd eur, tak sa všetky tie pôvodné zásady eurovalu hodili cez palubu. Predsa presne pred rokom sa dohodlo, že štát, ktorý nemá predpoklady na splatenie pôžičky, nesmie dostať peniaze. .navýšenie eurovalu má chrániť aj iné štáty...
Ktoré? Na Španielsko a Taliansko stačiť nebude. Prichádzajú do úvahy ďalšie štyri krajiny ako Malta, Cyprus, Slovinsko a Belgicko, na tie by však stačil existujúci euroval. Ten má do roku 2013 250-miliardovú kapacitu, pričom vyčerpaných je 71 miliárd. .prečo chcú teda navýšiť euroval o sumu, ktorá nie je rozhodujúca a veľkým štátom by nestačila?
Práve o to ide. Ešte nebezpečnejšie ako navýšenie eurovalu, do ktorého by sa tak dostali obrovské peniaze, je rozšírenie jeho kompetencií. Znamenalo by aj možnosť nakupovať dlhopisy všetkých členských štátov – nielen Írska, Portugalska či Grécka. A tiež možnosť požičiavať aj štátom a zachraňovať banky, ktoré nie sú v programe – vrátane nemeckých či francúzskych bánk, čo vnímam ako vážny problém. A zoberte si, čo už robí dnes Európska centrálna banka. Taliansku sa zvýšili úroky na 6 percent a ECB to začala vykupovať. Väčší hriech si ani neviem predstaviť. Neviem, kto vymyslel, že Nemecko má v ECB rovnakú váhu hlasu ako Malta, ale vedie to jednoducho k tomu, že južné štáty môžu prehlasovať severné. .kritici vám vyčítajú, že odmietate euroval, ale neponúkate alternatívu.
Ale my ju ponúkame, je ňou dodržiavanie pravidiel. .a podľa nich by Grécko skrachovalo...
...a Taliansko začalo poriadne šetriť. .kým by ho rozbláznené trhy nepriviedli ku krachu.
Taliansko je veľmi bohatá krajina. A keby k tomu aj malo dôjsť, bolo by nezachrániteľné. .saS je členom Strany európskych liberálov a demokratov. Komunikujete o vašom postoji k eurovalu aj s týmito stranami?
Túto komunikáciu má na starosti Martin Chren. V minulosti sme zvykli komunikovať najmä s českými Vecami verejnými, nejaké nepriame vzťahy máme aj s nemeckou FDP. .vašimi spojencami v tejto téme sú teda strany ako rakúska FPÖ a iné, tak trochu rozporuplné partaje...
Pozrite sa, konkrétne o tejto strane mnohí hovoria, že je pravicovo- extrémistickou. Takto nazývať stranu, ktorú podporuje 30 percent Rakúšanov, s tým by som bol veľmi opatrný. Samozrejme, nesúhlasím so všetkým, čo táto strana prezentuje, ale v tomto sme v zhode. Tak ako s SNS nesúhlasím v 99 percentách ich názoroch, ale v tomto sa zhodujeme. .ako SaS sa profilujete v európskych témach na dlhovej kríze, ale nie je celkom jasné, aký máte vzťah k európskej integrácii ako takej. Súhlasíte s ľuďmi ako Václav Klaus, podľa ktorých zašla integrácia veľmi ďaleko a je potrebné vrátiť mnohé kompetencie späť na národné štáty?
Nešiel by som tak ďaleko ako Václav Klaus, čím nechcem povedať, že s ním nesúhlasím. Je šialený rozdiel medzi jeho skúsenosťami a jeho komplexitou videnia sveta s mojimi skúsenosťami. Ja len vravím, že do EÚ a eurozóny sme vstúpili za istých podmienok. Ak sa majú tie podmienky a pravidlá výrazne zmeniť, nedá sa to urobiť len tak, treba sa na to opýtať ľudí v referende. .pýtali sme sa skôr na váš vzťah k hĺbke integrácie. Modelový príklad: keby bol tlak presadiť cez orgány EÚ uznanie homosexuálnych zväzkov v každom členskom štáte, čo by urobila SaS, pre ktorú je to doma veľmi dôležitá téma?
Teda, či by sme zneužili EÚ pri téme, o ktorej vieme, že tu na ňu nemáme väčšinu? Ťažká otázka. Nutkanie spraviť niečo také by bolo určite veľmi silné, ale naozaj vám neviem odpovedať. Poviem to inak: mne neprekáža európska integrácia ako taká. Nemám nič proti spoločnej európskej armáde, proti mocnému ministrovi zahraničia EÚ, aj taký Schengen je výborná vec, pokiaľ sa dodržiavajú pravidlá. Takisto som bol aj za euro. .vízia európskeho štátu vás nedesí, ak sa budú dodržiavať pravidlá. Chápeme to správne?
Áno, ale súčasne musí platiť, že sa to nebude preháňať. Desí ma tá regulačná zúrivosť, teraz sa majú pre zmenu zakazovať vysávače s vyšším príkonom. Čo sú to za nápady? .v posledných týždňoch rozdávate rozhovory pre dôležité európske noviny, za ktoré vám nemeckí či rakúski čitatelia tlieskali. Nebáli by ste sa dať rozhovor gréckym médiám?
Určite nie. Aj tamojší ľudia by chápali, že ak je tu dôchodok 400 eur a tam 1 200 eur, tak nemôžu od nás očakávať pomoc. Gréci sú predsa súdni ľudia. Richard Sulík/
Narodil sa 12. januára 1968 v Bratislave. V roku 1980 jeho rodina emigrovala do Nemecka, kde študoval ekonómiu. Po revolúcii sa vrátil na Slovensko a založil firmu FaxCOPY. V minulosti bol riaditeľom bratislavského mestského podniku OLO, poradcom ministra financií Ivana Mikloša aj jeho nástupcu Ján Počiatka. V roku 2009 založil stranu SaS a odvtedy je jej predsedom. Po voľbách v roku 2010 sa stal predsedom parlamentu. Má štyri deti, žije v Bratislave.
Ja neverím, že sa Iveta Radičová podpíše pod návrat Fica. Neverím, že by tie hlasovania spojila a už vôbec nechápem, kto toto pravidlo vymyslel, pretože to nedáva žiadny zmysel. Euroval je vec, ktorá nie je v programovom vyhlásení vlády, pričom my tvrdíme, že je viac proti ako za programové vyhlásenie. Je v ňom totiž niekoľko pasáží, ktoré jasne hovoria o suverenite Slovenska, riadenom bankrote krajín či zodpovednom hospodárení. Teda o veciach, ktoré sú v priamom protiklade s tým, čo reprezentuje nový euroval. .ešte na jar ste o tom, že máte problém s navýšením eurovalu, nikde nehovorili. Čo sa odvtedy zmenilo?
Nehovorili sme o tom len do médií, pretože sme nechceli robiť dusno. .to znamená, že vaši koaliční partneri už pred pol rokom vedeli, že s tým nebudete súhlasiť?
O navyšovaní eurovalu som sa prvýkrát dozvedel niekedy na jar, keď mi to oznámil Ivan Mikloš. Moja prvá reakcia bola, že s tým nebudeme súhlasiť. On mi na to povedal: ale budete. A debata sa skončila. .o čom svedčí jeho postoj?
Zrejme mal z minulosti takú skúsenosť, že politické strany sa pod tlakom zlomia. Ja však tvrdím, že ak je raz Slovensko suverénnou krajinou, ktorá má právo povedať nie, máme právo to využiť. .niekedy v júni ste o nesúhlase s eurovalom začali hovoriť aj verejne. Premiérka Radičová aj zvyšok koalície vtedy reagovali ešte vcelku pokojne. Naozaj si boli istí, že vás napokon zlomia?
Snažili sa to upratať niekde pod koberec. Zrejme chceli, aby sa to pomaly prepieklo a potom v tichosti odhlasovalo. Náš postoj som najskôr podrobne vysvetlil aj na svojom blogu. Neskôr som všetky argumenty spísal do brožúrky Euroval – cesta k socializmu, ktorú sme potom predstavili na tlačovej besede. Pre mňa bolo totiž najväčším rozčarovaním, že ešte 1. júla sme sa v parlamente bavili o tom, že sa budeme na eurovale podieľať sumou 350 miliónov eur. Ivan Mikloš však 21. júla súhlasil so sumou 800 miliónov eur, čo je takmer o pol miliardy viac! .čo sa stalo, že to zrazu vaši koaliční partneri začali spájať s dôverou vláde?
Asi to súvisí s tým, že sme nový euroval odmietli aj verejne. Viackrát sme boli obvinení, akí sme nezodpovední populisti, ktorí vycítili, že im to môže zdvihnúť preferencie. Práve preto sme sa rozhodli, že to spíšeme. Tú brožúrku som písal počas dovolenky na Kube. .brožúrka o eurovale ako ceste k socializmu vznikla na Kube?
Tam je dôvod, prečo som bol na Kube (Sulík ukazuje na skrinku s cigarami – pozn. red.). Sú tam najlepšie cigary na svete, s tým nič nespravíte. (Smiech.) .čo je pre vás vyššia hodnota – euroval alebo vláda?
Tak otázka nestojí. .ale ak tak bude stáť?
Nebude. Odmietam na túto otázku odpovedať. .minimálne dvaja koaliční lídri – Béla Bugár a Ján Figeľ – to takto postavili.
Treba sa potom pýtať ich, čo je pre nich dôležitejšie, keď to takto postavili. .dostali ste na koaličnej rade garancie, že to tak nebude?
Keď sme po koaličnej rade išli pred médiá, otázka tak nestála. Viete, to nie je rozhodnutie Bélu Bugára alebo Jána Figeľa, ale Ivety Radičovej. Ak to spojí, tak sa podpíše pod návrat Fica. .kto vlastne navrhol, aby sa tie hlasovania spojili?
To sú interné veci, takže na to nebudem odpovedať. Ale je pravda, že sme sa o tom bavili – je úplne legitímne diskutovať o všetkých alternatívach. Dôležitý je však výsledok: celá tá runda dospela k záveru, že to spojené nebude. .ako prví hovorili o spájaní hlasovania s dôverou vláde Bugár s Figeľom. Nahnevalo vás to?
Nie. Ale my sme na to hneď reagovali, že to považujeme za bohapusté vydieranie. .o čo im podľa vás ide? Chcú vládnuť s Ficom?
To je otázka na nich, nechcem sa púšťať na tento tenký ľad. .pre denník SME ste však povedali: „Niektorí jednotlivci by sa možno našli, ale vedenie strán vládnutie s Ficom nechce.” Koho ste mali na mysli?
Jeden sa už vyjadril. .myslíte Petra Muránskeho z KDH? Ten povedal len to, že Radičovú by mal vystriedať Dzurinda, čo je rozdiel.
Máte pravdu, beriem späť. (Smiech). .takže, kto chce vládnuť s Ficom?
Nečakajte odo mňa žiadne mená. Na čo by som mal teraz cez médiá prilievať ďalší olej do ohňa? Ale možno by ste mi o tom mohli niečo povedať vy – som presvedčený, že máte oveľa lepšie informácie ako ja. .mimochodom, podľa Muránskeho by bol Dzurinda lepším premiérom, pretože v minulosti dokázal harmonizovať vzťahy vo vládnej koalícii. Ako funguje koalícia na čele s Radičovou?
Tam ma nedostanete. (Smiech). .fico navrhuje, že podporí euroval výmenou za predčasné voľby. Čo si o tom myslíte?
Fico je starý vydierač. .myslíte si, že niekto v koalícii na to pristúpi?
Neviem vám povedať. Ale keď sa odhlasujú predčasné voľby, tak budú predčasné voľby. My ich však nechceme, my chceme vládnuť. Ale veľa závisí od toho, ako sa vyvinie situácia. Nebudem fabulovať ani vynášať: napriek tomu, že to mnohí robia. Aj preto nebudem odpovedať na vaše hypotetické otázky. .nerozumieme, prečo vaši koaliční kolegovia začali hovoriť o spojení eurovalu s existenciou vlády, keďže mohli aj za pomoci európskych socialistov dostať pod tlak Fica a ten by bol ako zástanca eurovalu nútený hlasovať za. Koaličná trojka by vás teda nepotrebovala.
Taký bol koaličný plán. Aj preto sme sa 22. augusta na stretnutí predsedov strán s premiérkou dohodli, že budeme hlasovať ako posledná krajina eurozóny a dovtedy to necháme plávať. Pardon, slovné spojenie „necháme plávať” beriem späť. Naozaj som oveľa opatrnejší ako v minulosti. (Smiech). .čo sa stalo potom?
Dňa 7. septembra bola koaličná rada, kde sme mali diskutovať o personálnych návrhoch a štátnom rozpočte. Prvú tému sme vybavili hneď, potom sa logicky otvorila aj odvodová reforma, ktorá je súčasťou štátneho rozpočtu. Odrazu však poslanec Brocka otvoril tému euroval a ja som sa spolu s Danom Krajcerom snažil pochopiť, ako to súvisí so štátnym rozpočtom. Do toho nečakane vstúpil pán Dzurinda, ktorý povedal, že všetko so všetkým súvisí, pričom došlo aj k tomu v médiách zmieňovanému výstupu, keď zvýšil na Krajcera hlas. Pôvodne sme chceli obísť všetky kluby a vysvetľovať poslancom, prečo sme proti eurovalu. Koaličným partnerom sa to však nepáčilo, tak sme od toho upustili. Na druhej strane, oni zrazu začali spájať – v rozpore s pôvodnou dohodou – témy, ktoré spolu nesúvisia. .teraz čakáte, ako sa zachová Nemecko?
Nie. Čakáme na to, pokým schváli euroval šestnásta krajina a potom budeme hlasovať my. .predstavme si, že je 30. september, deň po tom, ako nemecký parlament odhlasoval euroval. Do akého rána sa zobudíme na Slovensku?
To závisí od hlasovania v Nemecku. Pre nás by bolo, samozrejme, veľmi povzbudivé, keby za euroval nehlasovala väčšina spomedzi vládnych poslancov. Bol by to silný signál protestu, čo by povzbudilo odporcov v ďalších štátoch. Uvidíme teda, čo sa stane. Naďalej však platí, že Slovensko je suverénny štát a musí mať možnosť povedať nie. .celá Európa však v októbri upne zrak na Slovensko. Ste si istý, že Iveta Radičová tomuto tlaku nepodľahne a nespojí to s hlasovaním o dôvere vláde?
Poviem len toľko: Keď parlament rozhodne, že je za, my nebudeme odchádzať, vydierať, ani sa hádzať na koľajnice. My nebudeme robiť nič. Určite však budeme hlasovať proti, pretože to Slovensku spôsobí masívne škody. .necítite sa podvedení koaličnými partnermi, že v súvislosti s reformou eurovalu a druhou gréckou pôžičkou nerešpektovali vaše postoje, ktoré ste podľa vašich slov formulovali hneď na začiatku?
Vo všeobecnosti sa necítim podvedený. Je len škoda, že naši partneri dosť dlho nebrali vážne, čo sme im hovorili. Ale ktovie, čo by bolo, keby to brali vážne. To by sme sa asi sporili skôr. .čo bude držať túto koalíciu pokope, keď neprejde euroval? Nebude nedôvera medzi vami taká hlboká, že spoločné vládnutie už nebude mať význam?
Moment. Túto koalíciu držia pokope dve veci: koaličná zmluva a programové vyhlásenie vlády. Nejaká tretia vec ako euroval, ktorá je s ním v rozpore, to určite nie je. Je síce snaha vzbudiť takýto dojem, ale to nie je pravda. .vaši koaliční partneri sa však obávajú, že ak teraz potopíte euroval, o mesiac príde Matovič s nejakou požiadavkou, potom niekto iný, hrádza sa pretrhne a nebude sa dať vládnuť.
Nie je to tak. Euroval nie je prvá vec, kde nie sme jednotní, hoci je pravda, že doteraz nešlo až o také dôležité veci. Preto sa treba držať pravidiel, ktoré sú v koaličnej zmluve a programovom vyhlásení vlády. .čo si o tomto všetkom myslí Iveta Radičová?
Nemá to ľahké. .dáva vám najavo nevôľu?
Nie. Musím povedať, že sa správa korektne, čo platí aj o ostatných partneroch. Na koaličnej rade sme si jasne zadefinovali jednotlivé postoje aj možné následky – to však neznamená, že sme teraz nepriatelia na život a na smrť. Na druhý deň (v utorok 13. septembra – pozn. red.) pokračovalo rokovanie parlamentu, kde sme naďalej korektne a slušne spolupracovali. Osobne som uvádzal Dzurindov aj Miklošov zákon, musíme predsa spolu komunikovať. Keby boli medziľudské vzťahy narušené, tak to človek cíti a dosť by ho to zaťažovalo. Aj pre nich je to len jedna súčasť politiky. .mikloš a vy ste boli prvý rok hlavným ekonomickým tandemom, čo sa prejavilo napríklad pri koncipovaní odvodovej reformy. Od leta si však posielate cez blogy a médiá mimoriadne ostré odkazy. Tandem je už minulosťou?
S Miklošom sme tandem osem rokov. Začínal som ako „nobody” na ministerstve financií, kde bol on vtedy pánom ministrom s veľkým P. Pred voľbami sme sa stali konkurentmi, ale za celé tie roky sme boli názorový tandem. Euroval je možno jedna z piatich veľkých vecí, kde sa nezhodneme. Nikdy sme nemali osobný, len pracovný vzťah – nechodili sme spolu na pivo, takže naše vzťahy sa nezmenili. V politike netreba byť precitlivený. Občas sa zvýši hlas, čo však môže byť aj na prospech zdravej diskusie. .keď sledujete, čo sa deje okolo eurovalu, neľutujete, že ste pred rokom nezobrali funkciu ministra financií?
Mal som takú chvíľu. Určite by som nesúhlasil s takým masívnym navýšením eurovalu, ako to urobil 21. júla Ivan Mikloš. Na druhej strane, minister financií priamo podlieha premiérke, ktorá ho môže kedykoľvek odvolať. Momentálne sa cítim v pozícii predsedu parlamentu komfortne, nerozmýšľam nad inou alternatívou. .dal vám niekedy Mikloš najavo, že vás podcenil – napríklad aj pri eurovale?
(Ticho.) Nie. .osud odvodovej reformy, ktorá patrí ku kľúčovým agendám SaS, do veľkej miery závisí od postoja ministerstva financií. Veríte dnes, po horúcom lete s Miklošom, že budú naplnené všetky dohody, ktoré ste mali na začiatku?
Odvodová reforma je explicitne uvedená v programovom vyhlásení vlády. Jej koncepciu schválila koaličná rada aj vláda. Zákony schválila vláda a včera (utorok 13. septembra) aj parlament. Čo mám urobiť viac? .otázka stojí tak, čo bude s odvodovým bonusom.
Aj ten je síce napísaný v programovom vyhlásení vlády, ale zatiaľ chýbajú ďalšie kroky. Teraz sa ako strana sústredíme na zavedenie odvodovej reformy – čo bude ďalej, začneme riešiť potom. .takže pripúšťate, že odvodový bonus – váš volebný ťahák – neprejde?
Nepripúšťam nič, nechcem sa nechať dotlačiť do tejto pozície. Momentálne sa zaoberáme tým, aby bola zavedená odvodová reforma. .vráťme sa k eurovalu: z parlamentných strán je proti nemu len SaS a SNS...
...nezabúdajme na OKS a Obyčajných ľudí. .čo to hovorí o slovenskej politickej scéne?
Nič. Rôzne strany si dovolili mať rôzny názor, tomu sa hovorí pluralita názorov. .len pred pár rokmi boli na Slovensku hlavnými oponentmi voči Bruselu kresťanskí konzervatívci, ktorí tvrdili, že Slovensko musí byť schopné v dôležitej veci povedať zvyšku EÚ „nie“. Túto štafetu ste teraz prebrali vy. Má to nejaký hlbší dôvod?
To je otázka na politológa, prečo eurorealizmus zastávajú skôr konzervatívne strany než liberálne. Ja na to nemám presnú odpoveď. .vy osobne ste mali vždy takýto postoj?
Môj postoj k eurovalu vyplýva z toho, čo som hovoril vždy: že štát nemá robiť deficity. My sme napokon tiež zadlžení, hoci netvrdím, že po uši, a pritom chceme ako grandi posielať peniaze niekam do Grécka. Pre mňa je v tejto chvíli ľahostajné delenie na pravicu a ľavicu, liberálov a konzervatívcov, veď toto celé je proti zdravému rozumu. Nemienim podľahnúť davovej psychóze. Ak politici v iných štátoch majú pocit, že je to správne riešenie, môžu tak urobiť, ale nech nám dajú svätý pokoj. Je preto úplne nekorektné, že kým na vznik prvého eurovalu stačilo 90 percent kapitálu, pričom Slovensko malo jedno percento, na navýšenie je potrebných 100 percent. A vnucujú nám dilemu buď zablokovať celú EÚ, alebo minúť ďalšie slovenské miliardy. .vy ste si teda vybrali jasne: radšej zablokujete EÚ.
Nám však nejde o zablokovanie celej EÚ, pre nás je dôležité, aby Slovensko z eurovalu vypustili. Jediným vodidlom pri rozhodovaní je môj mandát. Možno to vyznie pateticky, ale mojím mandátom je hájiť peniaze slovenských daňových poplatníkov. Skutočný dôvod, prečo ostatní chcú, aby sme za to hlasovali aj my, je rozloženie tej zodpovednosti. V parlamente je predsa na schválenie jasná väčšina, ale je tu záujem, aby sme boli do toho namočení všetci v celej eurozóne. Už by nebola na nikom konkrétna zodpovednosť, všetci by sme mali na tom svoj podiel. .ale musíte chápať obavu vašich koaličných partnerov, že keď nepopulárny euroval odhlasujú spolu so Smerom, vy si na tom zlížete smotanu.
Ale ja som im niekoľkokrát povedal: nedovoľte nám zlizovať smotanu, buďme proti tomu všetci. SDKÚ to pred voľbami dokázalo, keď po nás tiež odmietlo pôžičku Grécku. Mimochodom, vôbec si nemyslím, že náš postoj, hoci je populárny, bude viesť automaticky k vyšším preferenciám. .hypoteticky: keby ste boli nemeckým kancelárom a mali tak v rukách moc úplne zmeniť smerovanie eurozóny, hovorili by ste to isté, čo hovoríte ako slovenský politik?
To je veľmi ťažká otázka. Viete, ak sa niekto stane kancelárom, má už za sebou svoj politický príbeh, v tomto prípade aj sled pár rozhodnutí, ktoré išli zlým smerom. Preto je v takomto bode veľmi ťažké otočiť, ten vývoj vás unáša. Vôbec neviem, čo by som robil. .ide skôr o to, či by ste sa v takejto kľúčovej pozícii nebáli dôsledkov vašich postojov. Iste viete, že celá táto kríza má v sebe silnú iracionálnu zložku: zbankrotovanie jednej krajiny môže bez existencie eurovalov v rýchlom slede vrhnúť do skazy aj ďalšie štáty vrátane nás.
Lenže Grécko skrachuje tak či tak. To, čo sme hovorili pred rokom a pol, je dnes jasné každému ekonómovi. Keby sa vtedy Grécko nechalo zbankrotovať, určite by to malo nejakú reťazovú reakciu a určite by to bolo bolestivé. .vy teda pripúšťate, že vaše riešenie by bolo krátkodobo bolestnejšie než naťahovanie času cez pôžičky a eurovaly, ale aj tak si myslíte, že vaša cesta by sa oplatila?
O tom som presvedčený. Pred rokom a pol bol ten hroziaci domino efekt ešte pod kontrolou. Dnes je to horšie, pretože odvtedy dlhy stúpli, ale stále je to ukontrolovateľné. Naťahovaním času sa to však úplne vymkne. .nebyť pomoci Írsku a Portugalsku, tie krajiny by padli. No dnes vidíme, že si na rozdiel od Grécka vedú dobre...
Ale veď preto sme za prvý euroval hlasovali. Javí sa, že tá pomoc obom krajinám mala zmysel. Lenže tým, že 21. júla sa v Bruseli odsúhlasila druhá pôžička Grécku vo výške 109 miliárd eur, tak sa všetky tie pôvodné zásady eurovalu hodili cez palubu. Predsa presne pred rokom sa dohodlo, že štát, ktorý nemá predpoklady na splatenie pôžičky, nesmie dostať peniaze. .navýšenie eurovalu má chrániť aj iné štáty...
Ktoré? Na Španielsko a Taliansko stačiť nebude. Prichádzajú do úvahy ďalšie štyri krajiny ako Malta, Cyprus, Slovinsko a Belgicko, na tie by však stačil existujúci euroval. Ten má do roku 2013 250-miliardovú kapacitu, pričom vyčerpaných je 71 miliárd. .prečo chcú teda navýšiť euroval o sumu, ktorá nie je rozhodujúca a veľkým štátom by nestačila?
Práve o to ide. Ešte nebezpečnejšie ako navýšenie eurovalu, do ktorého by sa tak dostali obrovské peniaze, je rozšírenie jeho kompetencií. Znamenalo by aj možnosť nakupovať dlhopisy všetkých členských štátov – nielen Írska, Portugalska či Grécka. A tiež možnosť požičiavať aj štátom a zachraňovať banky, ktoré nie sú v programe – vrátane nemeckých či francúzskych bánk, čo vnímam ako vážny problém. A zoberte si, čo už robí dnes Európska centrálna banka. Taliansku sa zvýšili úroky na 6 percent a ECB to začala vykupovať. Väčší hriech si ani neviem predstaviť. Neviem, kto vymyslel, že Nemecko má v ECB rovnakú váhu hlasu ako Malta, ale vedie to jednoducho k tomu, že južné štáty môžu prehlasovať severné. .kritici vám vyčítajú, že odmietate euroval, ale neponúkate alternatívu.
Ale my ju ponúkame, je ňou dodržiavanie pravidiel. .a podľa nich by Grécko skrachovalo...
...a Taliansko začalo poriadne šetriť. .kým by ho rozbláznené trhy nepriviedli ku krachu.
Taliansko je veľmi bohatá krajina. A keby k tomu aj malo dôjsť, bolo by nezachrániteľné. .saS je členom Strany európskych liberálov a demokratov. Komunikujete o vašom postoji k eurovalu aj s týmito stranami?
Túto komunikáciu má na starosti Martin Chren. V minulosti sme zvykli komunikovať najmä s českými Vecami verejnými, nejaké nepriame vzťahy máme aj s nemeckou FDP. .vašimi spojencami v tejto téme sú teda strany ako rakúska FPÖ a iné, tak trochu rozporuplné partaje...
Pozrite sa, konkrétne o tejto strane mnohí hovoria, že je pravicovo- extrémistickou. Takto nazývať stranu, ktorú podporuje 30 percent Rakúšanov, s tým by som bol veľmi opatrný. Samozrejme, nesúhlasím so všetkým, čo táto strana prezentuje, ale v tomto sme v zhode. Tak ako s SNS nesúhlasím v 99 percentách ich názoroch, ale v tomto sa zhodujeme. .ako SaS sa profilujete v európskych témach na dlhovej kríze, ale nie je celkom jasné, aký máte vzťah k európskej integrácii ako takej. Súhlasíte s ľuďmi ako Václav Klaus, podľa ktorých zašla integrácia veľmi ďaleko a je potrebné vrátiť mnohé kompetencie späť na národné štáty?
Nešiel by som tak ďaleko ako Václav Klaus, čím nechcem povedať, že s ním nesúhlasím. Je šialený rozdiel medzi jeho skúsenosťami a jeho komplexitou videnia sveta s mojimi skúsenosťami. Ja len vravím, že do EÚ a eurozóny sme vstúpili za istých podmienok. Ak sa majú tie podmienky a pravidlá výrazne zmeniť, nedá sa to urobiť len tak, treba sa na to opýtať ľudí v referende. .pýtali sme sa skôr na váš vzťah k hĺbke integrácie. Modelový príklad: keby bol tlak presadiť cez orgány EÚ uznanie homosexuálnych zväzkov v každom členskom štáte, čo by urobila SaS, pre ktorú je to doma veľmi dôležitá téma?
Teda, či by sme zneužili EÚ pri téme, o ktorej vieme, že tu na ňu nemáme väčšinu? Ťažká otázka. Nutkanie spraviť niečo také by bolo určite veľmi silné, ale naozaj vám neviem odpovedať. Poviem to inak: mne neprekáža európska integrácia ako taká. Nemám nič proti spoločnej európskej armáde, proti mocnému ministrovi zahraničia EÚ, aj taký Schengen je výborná vec, pokiaľ sa dodržiavajú pravidlá. Takisto som bol aj za euro. .vízia európskeho štátu vás nedesí, ak sa budú dodržiavať pravidlá. Chápeme to správne?
Áno, ale súčasne musí platiť, že sa to nebude preháňať. Desí ma tá regulačná zúrivosť, teraz sa majú pre zmenu zakazovať vysávače s vyšším príkonom. Čo sú to za nápady? .v posledných týždňoch rozdávate rozhovory pre dôležité európske noviny, za ktoré vám nemeckí či rakúski čitatelia tlieskali. Nebáli by ste sa dať rozhovor gréckym médiám?
Určite nie. Aj tamojší ľudia by chápali, že ak je tu dôchodok 400 eur a tam 1 200 eur, tak nemôžu od nás očakávať pomoc. Gréci sú predsa súdni ľudia. Richard Sulík/
Narodil sa 12. januára 1968 v Bratislave. V roku 1980 jeho rodina emigrovala do Nemecka, kde študoval ekonómiu. Po revolúcii sa vrátil na Slovensko a založil firmu FaxCOPY. V minulosti bol riaditeľom bratislavského mestského podniku OLO, poradcom ministra financií Ivana Mikloša aj jeho nástupcu Ján Počiatka. V roku 2009 založil stranu SaS a odvtedy je jej predsedom. Po voľbách v roku 2010 sa stal predsedom parlamentu. Má štyri deti, žije v Bratislave.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.