Dánsky recept
„Dnes sme sa zapísali do dejín!“ vyhlásila politička, ktorá má šance stať sa prvou ženou na dánskom premiérskom poste. Dánsko prežilo takmer desať rokov pod vládou pravice, a teraz ho čaká zmena: voľby vyhral blok ľavicových a stredoľavých strán pod vedením bývalej europoslankyne Helle Thorningovej-Schmidtovej. Blok sa skladá zo sociálnych demokratov (tých vedie Helle), zo socialistických ľudovcov, z liberálov a z červeno-zelenej aliancie. Dánsky parlament Folketing má 179 miest, z nich spomínaná ľavá koalícia, zvaná aj červený blok, získala 89. Stredopravá koalícia pod vedením doterajšieho premiéra Larsa Lokkeho Rasmussena ich má 86. Sú to naozaj tesné čísla a ešte počas prvých povolebných odhadov podľa odpovedí voličov po východe z volebných miestností sa objavili chvíle, keď viedol Rasmussenov blok. Napokon však víťazstvo pripadlo Thorningovej-Schmidtovej a Rasmussen to rýchlo uznal. (Nezabudol dodať, aby „drahá Helle“ na kľúče k premiérskemu sídlu dávala dobrý pozor, pretože si ich iba požičiava.)
Dáni dostanú novú vládu v situácii, keď sa aj u nich prejavujú dopady finančnej krízy. Platia síce dánskou korunou, tá je však prepojená s eurom a dánska ekonomika má úzke väzby na ekonomiky eurozóny. A hoci Rasmussenova vláda aj vďaka úsporným opatreniam udržala Dánsko mimo dosahu najhorších šokov, predsa to s výkonnosťou hospodárstva nevyzerá najlepšie. A tu sa dánski voliči rozhodli, že liekom bude zmena. S prevahou zahlasovali za červený blok, ktorého líderka v kampani sľubovala zvyšovanie štátnych investícií a rast daní. Očakáva sa tiež, že stredoľavá vláda zmäkčí prisťahovaleckú politiku, ktorú predtým pritvrdzovali najmä populistickí ľudovci, ktorí v Rasmussenovej koalícii pôsobili ako jazýček na váhach. Pod ich vplyvom Dánsko zaviedlo kontroly na hraniciach, ktoré EÚ odsúdila ako protischengenské.
Je možné, že tvorba koalície neprebehne celkom hladko, a napokon sa jedna strana červeného bloku stane tichou podporovateľkou vlády, zloženej zo zvyšných troch. To by mohlo platiť o liberáloch, ktorí sa v ekonomickej oblasti možno vzoprú niektorým socialistickým opatreniam, ale teoreticky aj o červeno-zelených, ktorí možno do vlády nepôjdu z presne opačných dôvodov. Dánsko však tak či onak dostáva zmenu, za ktorú s tesnou väčšinou hlasovalo.
.mg Národná rada
Sýrska opozícia ohlásila, že v Istanbule vznikla Sýrska národná rada – orgán, ktorý by mal zastupovať odporcov autoritatívneho režimu prezidenta Bašára Asada. Členmi Rady je vyše stovka osobností z exilu i zo Sýrie a ich zámerom je dopomôcť k zvrhnutiu Asada a vytvoriť dočasnú vládu. Protesty v Sýrii trvajú už pol roka, zatiaľ ich Asadove sily utápajú v krvi.
.mg Za demokraciu
Tunisko zažíva po zvrhnutí prezidenta bin-Alího nepokojné obdobie, ale podľa informácií agentúry AP sa hlavné politické strany v Tunisku zhodli na prechode krajiny k demokracii. Vyjadrili to podpisom deklarácie, ktorá poslúži ako plán prechodu. Dňa 25. októbra budú v Tunisku voľby ústavodarného zhromaždenia, po roku prípravy ústavy sa majú konať ďalšie parlamentné voľby.
.mg Srbsko a Kosovo
Napätie na hraniciach medzi Srbskom a Kosovom trvá. Kosovská vláda vyhlásila, že chce v piatok 16. septembra obsadiť dva hraničné priechody. Šéf NATO Rasmussen deň predtým varoval, že Aliancia nedopustí výbuch násilia na Balkáne. „NATO zabezpečovalo stabilitu a bezpečnosť 12 rokov. Nedopustíme, aby sa to, čo bolo dosiahnuté, ohrozilo,“ povedal po stretnutí s Hašimom Thacim.
.mg Obavy z incestu
Umelé oplodnenie môže mať prekvapivé negatívne dôsledky. Podľa denníka New York Times tí istí darcovia často splodili viac ako päťdesiat detí, ktoré žijú neďaleko od seba a v budúcnosti môže hroziť incest. Istá kalifornská matka pre NYT uviedla, že jej umelo počaté dieťa sa v škole stýka s množstvom rovnako počatých detí, z čoho má obavy.
.jd, res.claritatis.cz Rast-nerast
Ekonomika eurozóny sa alarmujúco spomaľuje. Poukazujú na to súčasné dáta a Európska komisia už predpovedá, že časom bude ešte horšie. Na posledné tri mesiace tohto roka predpovedá rast len 0,1 percenta. Komisia zároveň ubezpečuje, že návrat do recesie nehrozí. V správe komisie sa uvádza, že spomalenie rastu zapríčinil vývoj na finančných trhoch, oslabenie dopytu mimo Európy, a tiež úsporné opatrenia zadlžených vlád.
.mg
Recep Tayyip Erdogan/
Turecký premiér sa v Káhire vyjadril, že Egypt by mal vo svojej novej ústave zaručiť vytvorenie a fungovanie sekulárneho štátu. Vzápätí sa ozvalo Moslimské bratstvo: Erdogan by mal ponechať rozhodovanie o Egypte Arabom a nesnažiť sa o „ovládnutie“ Stredného východu. Hillary Clintonová/
Americká šéfka diplomacie na tlačovej konferencii potvrdila, že Washington nepokladá OSN za vhodnú cestu k uskutočneniu vízií o vzniku palestínskeho štátu. Palestínčania, uviedla, by nemali žiadať o členstvo v OSN, ale rokovať o vzniku svojho štátu s Izraelčanmi. Andris Berzins/
Lotyšský prezident vyhlásil, že jeho krajina by sa od 1. januára 2014 chcela pripojiť k eurozóne. Lotyšsko, prvú krajinu EÚ, ktorá potrebovala masívnu finančnú pomoc po vypuknutí krízy, neodrádzajú ani súčasné problémy eura a náklady s dotovaním prasiatok.
„Dnes sme sa zapísali do dejín!“ vyhlásila politička, ktorá má šance stať sa prvou ženou na dánskom premiérskom poste. Dánsko prežilo takmer desať rokov pod vládou pravice, a teraz ho čaká zmena: voľby vyhral blok ľavicových a stredoľavých strán pod vedením bývalej europoslankyne Helle Thorningovej-Schmidtovej. Blok sa skladá zo sociálnych demokratov (tých vedie Helle), zo socialistických ľudovcov, z liberálov a z červeno-zelenej aliancie. Dánsky parlament Folketing má 179 miest, z nich spomínaná ľavá koalícia, zvaná aj červený blok, získala 89. Stredopravá koalícia pod vedením doterajšieho premiéra Larsa Lokkeho Rasmussena ich má 86. Sú to naozaj tesné čísla a ešte počas prvých povolebných odhadov podľa odpovedí voličov po východe z volebných miestností sa objavili chvíle, keď viedol Rasmussenov blok. Napokon však víťazstvo pripadlo Thorningovej-Schmidtovej a Rasmussen to rýchlo uznal. (Nezabudol dodať, aby „drahá Helle“ na kľúče k premiérskemu sídlu dávala dobrý pozor, pretože si ich iba požičiava.)
Dáni dostanú novú vládu v situácii, keď sa aj u nich prejavujú dopady finančnej krízy. Platia síce dánskou korunou, tá je však prepojená s eurom a dánska ekonomika má úzke väzby na ekonomiky eurozóny. A hoci Rasmussenova vláda aj vďaka úsporným opatreniam udržala Dánsko mimo dosahu najhorších šokov, predsa to s výkonnosťou hospodárstva nevyzerá najlepšie. A tu sa dánski voliči rozhodli, že liekom bude zmena. S prevahou zahlasovali za červený blok, ktorého líderka v kampani sľubovala zvyšovanie štátnych investícií a rast daní. Očakáva sa tiež, že stredoľavá vláda zmäkčí prisťahovaleckú politiku, ktorú predtým pritvrdzovali najmä populistickí ľudovci, ktorí v Rasmussenovej koalícii pôsobili ako jazýček na váhach. Pod ich vplyvom Dánsko zaviedlo kontroly na hraniciach, ktoré EÚ odsúdila ako protischengenské.
Je možné, že tvorba koalície neprebehne celkom hladko, a napokon sa jedna strana červeného bloku stane tichou podporovateľkou vlády, zloženej zo zvyšných troch. To by mohlo platiť o liberáloch, ktorí sa v ekonomickej oblasti možno vzoprú niektorým socialistickým opatreniam, ale teoreticky aj o červeno-zelených, ktorí možno do vlády nepôjdu z presne opačných dôvodov. Dánsko však tak či onak dostáva zmenu, za ktorú s tesnou väčšinou hlasovalo.
.mg Národná rada
Sýrska opozícia ohlásila, že v Istanbule vznikla Sýrska národná rada – orgán, ktorý by mal zastupovať odporcov autoritatívneho režimu prezidenta Bašára Asada. Členmi Rady je vyše stovka osobností z exilu i zo Sýrie a ich zámerom je dopomôcť k zvrhnutiu Asada a vytvoriť dočasnú vládu. Protesty v Sýrii trvajú už pol roka, zatiaľ ich Asadove sily utápajú v krvi.
.mg Za demokraciu
Tunisko zažíva po zvrhnutí prezidenta bin-Alího nepokojné obdobie, ale podľa informácií agentúry AP sa hlavné politické strany v Tunisku zhodli na prechode krajiny k demokracii. Vyjadrili to podpisom deklarácie, ktorá poslúži ako plán prechodu. Dňa 25. októbra budú v Tunisku voľby ústavodarného zhromaždenia, po roku prípravy ústavy sa majú konať ďalšie parlamentné voľby.
.mg Srbsko a Kosovo
Napätie na hraniciach medzi Srbskom a Kosovom trvá. Kosovská vláda vyhlásila, že chce v piatok 16. septembra obsadiť dva hraničné priechody. Šéf NATO Rasmussen deň predtým varoval, že Aliancia nedopustí výbuch násilia na Balkáne. „NATO zabezpečovalo stabilitu a bezpečnosť 12 rokov. Nedopustíme, aby sa to, čo bolo dosiahnuté, ohrozilo,“ povedal po stretnutí s Hašimom Thacim.
.mg Obavy z incestu
Umelé oplodnenie môže mať prekvapivé negatívne dôsledky. Podľa denníka New York Times tí istí darcovia často splodili viac ako päťdesiat detí, ktoré žijú neďaleko od seba a v budúcnosti môže hroziť incest. Istá kalifornská matka pre NYT uviedla, že jej umelo počaté dieťa sa v škole stýka s množstvom rovnako počatých detí, z čoho má obavy.
.jd, res.claritatis.cz Rast-nerast
Ekonomika eurozóny sa alarmujúco spomaľuje. Poukazujú na to súčasné dáta a Európska komisia už predpovedá, že časom bude ešte horšie. Na posledné tri mesiace tohto roka predpovedá rast len 0,1 percenta. Komisia zároveň ubezpečuje, že návrat do recesie nehrozí. V správe komisie sa uvádza, že spomalenie rastu zapríčinil vývoj na finančných trhoch, oslabenie dopytu mimo Európy, a tiež úsporné opatrenia zadlžených vlád.
.mg
Recep Tayyip Erdogan/
Turecký premiér sa v Káhire vyjadril, že Egypt by mal vo svojej novej ústave zaručiť vytvorenie a fungovanie sekulárneho štátu. Vzápätí sa ozvalo Moslimské bratstvo: Erdogan by mal ponechať rozhodovanie o Egypte Arabom a nesnažiť sa o „ovládnutie“ Stredného východu. Hillary Clintonová/
Americká šéfka diplomacie na tlačovej konferencii potvrdila, že Washington nepokladá OSN za vhodnú cestu k uskutočneniu vízií o vzniku palestínskeho štátu. Palestínčania, uviedla, by nemali žiadať o členstvo v OSN, ale rokovať o vzniku svojho štátu s Izraelčanmi. Andris Berzins/
Lotyšský prezident vyhlásil, že jeho krajina by sa od 1. januára 2014 chcela pripojiť k eurozóne. Lotyšsko, prvú krajinu EÚ, ktorá potrebovala masívnu finančnú pomoc po vypuknutí krízy, neodrádzajú ani súčasné problémy eura a náklady s dotovaním prasiatok.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.