V roku 2007 guvernér Perry rozhodol o povinnom očkovaní školáčok v celom Texase, ktoré by ich ochránilo pred možným nakazením sexuálne prenášaným vírusom. V celom rade krajín by bol Perryho krok ocenený ako rozumná prevencia. Americká tradícia osobnej zodpovednosti a nezasahovania štátu do života jednotlivca, ktorá je osobitne silná práve v prostredí Tea Party, sa však voči povinnému očkovaniu, navyše nariadenému iba rozhodnutím guvernéra, búri všetkými desiatimi. O takomto očkovaní školáčok má rozhodovať výlučne rodina, nie vláda, a už vôbec nie sám guvernér. Sám Perry dnes hovorí, že rozhodnutie o povinnom očkovaní bolo chybou a že by to už znova neurobil.
Bachmannová však tentoraz Perryho obvinila, že presadil povinné očkovanie preto, že dostal peniaze od farmaceutickej firmy Merck, ktorá vyrába príslušnú vakcínu. Zručný komunikátor Rick Perry však nie je náhodou na čele republikánskych uchádzačov. S dotknutým výrazom v tvári Bachmannovej odpovedal, že od firmy Merck dostal príspevok vo výške päťtisíc dolárov, že celkovo dokázal zohnať 30 miliónov, a že ak niekto tvrdí, že je možné ho kúpiť za päťtisíc, tak sa cíti urazený.
Hneď na druhý deň vyšli v novinách analýzy o tom, že so vzťahom Perryho a firmy Merck to nie je také jednoduché. Perry dostal od Mercku od roku 2000 tridsaťtisíc dolárov, väčšinu ešte predtým, ako rozhodol o povinnom očkovaní. A keď sa v roku 2008 stal Perry šéfom asociácie republikánskych guvernérov, obdaroval Merck túto asociáciu sumou 380-tisíc dolárov. Pričom, aby sa kruh uzavrel, tá asociácia zasa patrí k finančným podporovateľom Ricka Perryho, za posledné roky mu dala štyri milióny. Inak povedané, Bachmannová trafila klinec po hlavičke, keď upozornila na spojenie Perryho rozhodnutia o očkovaní so sponzoringom Mercku.
Toto všetko boli analýzy, ktoré vyšli v novinách po televíznej debate. V samotnej debate tentoraz však nevystupovali novinári, ale sympatizanti Tea Party a republikánskej strany, ktorí nemali možnosť klásť doplňujúce otázky. Všetky informácie o vzťahu Perryho a firmy Merck si možno prečítať v novinách či vyhľadať si na internete. Dnešná záplava informačných možností však, paradoxne, vedie k tomu, že iba malá časť divákov si ide následne informácie overovať. Väčšina zostane pri televíznej debate a Perryho obrane, že jeho by si za päťtisíc nikto nekúpil.
To však nie je iba problém divákov politických diskusií. Mýty pretrvávajú aj v tých najbežnejších oblastiach. Ekonóm Tyler Cowen, spolutvorca inšpiratívneho blogu Marginal Revolution, si nedávno dal tú prácu a v odbornej literatúre sa rozhodol overiť „populárny mýtus“, že americká NASA minula milióny dolárov na vývoj pera pre astronautov, zatiaľ čo ruskí kozmonauti používali obyčajnú ceruzku. Pôvodne, zistil Cowen, mali astronauti aj kozmonauti ceruzky. Ukázalo sa však, že ceruzky sa lámali a odlomené kúsky boli v beztiažovom stave rizikom pre ich oči alebo nosy. Preto sa NASA rozhodla objednať perá. Výrobca týchto pier do nich síce investoval asi milión dolárov, ale NASA ich kúpila len niekoľko sto po šesť dolárov za kus.
Avšak ruku na srdce: čo si skôr zapamätáme? Trošku nudný príbeh, ktorý svojim čitateľom priniesol Cowen, alebo oveľa lepšie znejúci mýtus, ukazujúci úžasné plytvanie na strane americkej vesmírnej agentúry? V zložitejších odpovediach, od písacích pier v raketách až po vzťah texaského guvernéra a farmaceutickej firmy, je niekedy zakopaný pes toho, že hranica medzi tým, čo vieme a tým, čo si myslíme, býva taká nejasná.
Bachmannová však tentoraz Perryho obvinila, že presadil povinné očkovanie preto, že dostal peniaze od farmaceutickej firmy Merck, ktorá vyrába príslušnú vakcínu. Zručný komunikátor Rick Perry však nie je náhodou na čele republikánskych uchádzačov. S dotknutým výrazom v tvári Bachmannovej odpovedal, že od firmy Merck dostal príspevok vo výške päťtisíc dolárov, že celkovo dokázal zohnať 30 miliónov, a že ak niekto tvrdí, že je možné ho kúpiť za päťtisíc, tak sa cíti urazený.
Hneď na druhý deň vyšli v novinách analýzy o tom, že so vzťahom Perryho a firmy Merck to nie je také jednoduché. Perry dostal od Mercku od roku 2000 tridsaťtisíc dolárov, väčšinu ešte predtým, ako rozhodol o povinnom očkovaní. A keď sa v roku 2008 stal Perry šéfom asociácie republikánskych guvernérov, obdaroval Merck túto asociáciu sumou 380-tisíc dolárov. Pričom, aby sa kruh uzavrel, tá asociácia zasa patrí k finančným podporovateľom Ricka Perryho, za posledné roky mu dala štyri milióny. Inak povedané, Bachmannová trafila klinec po hlavičke, keď upozornila na spojenie Perryho rozhodnutia o očkovaní so sponzoringom Mercku.
Toto všetko boli analýzy, ktoré vyšli v novinách po televíznej debate. V samotnej debate tentoraz však nevystupovali novinári, ale sympatizanti Tea Party a republikánskej strany, ktorí nemali možnosť klásť doplňujúce otázky. Všetky informácie o vzťahu Perryho a firmy Merck si možno prečítať v novinách či vyhľadať si na internete. Dnešná záplava informačných možností však, paradoxne, vedie k tomu, že iba malá časť divákov si ide následne informácie overovať. Väčšina zostane pri televíznej debate a Perryho obrane, že jeho by si za päťtisíc nikto nekúpil.
To však nie je iba problém divákov politických diskusií. Mýty pretrvávajú aj v tých najbežnejších oblastiach. Ekonóm Tyler Cowen, spolutvorca inšpiratívneho blogu Marginal Revolution, si nedávno dal tú prácu a v odbornej literatúre sa rozhodol overiť „populárny mýtus“, že americká NASA minula milióny dolárov na vývoj pera pre astronautov, zatiaľ čo ruskí kozmonauti používali obyčajnú ceruzku. Pôvodne, zistil Cowen, mali astronauti aj kozmonauti ceruzky. Ukázalo sa však, že ceruzky sa lámali a odlomené kúsky boli v beztiažovom stave rizikom pre ich oči alebo nosy. Preto sa NASA rozhodla objednať perá. Výrobca týchto pier do nich síce investoval asi milión dolárov, ale NASA ich kúpila len niekoľko sto po šesť dolárov za kus.
Avšak ruku na srdce: čo si skôr zapamätáme? Trošku nudný príbeh, ktorý svojim čitateľom priniesol Cowen, alebo oveľa lepšie znejúci mýtus, ukazujúci úžasné plytvanie na strane americkej vesmírnej agentúry? V zložitejších odpovediach, od písacích pier v raketách až po vzťah texaského guvernéra a farmaceutickej firmy, je niekedy zakopaný pes toho, že hranica medzi tým, čo vieme a tým, čo si myslíme, býva taká nejasná.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.