Keď človek číta Die Welt alebo iný nemecký denník, musí sa zavše uistiť, či sa nenachádza na nejakých satirických stránkach. Ako jeden z najoriginálnejších zabávačov sa prejavil eurokomisár pre energetiku, Günther Oettinger. Jeho riešenie dlhovej krízy je svojské: na stránkach bulvárneho denníka Bild navrhol, aby vlajky zadlžených štátov boli pred budovami európskych inštitúcií spustené na pol žrde. „Bol by to síce len symbol, ale s vysokým odstrašujúcim efektom“, dôvodil kresťanskodemokratický politik.
Oettinger tým spustil búrku nevôle v Európskom parlamente. Asi stovka poslancov naprieč straníckymi frakciami adresovala protestný list Európskej komisii. Návrh je podľa nich ponižujúci, dlhovú krízu ako takú nerieši a porušuje európske hodnoty. Komisár bol vyzvaný, aby sa buď ospravedlnil, alebo odstúpil, pretože zjavne nie je schopný zastupovať občanov všetkých členských štátov. Europoslanec Werner Langen z Nemecka komentoval nápad svojho krajana slovami: „Máme začiatok septembra, a nie prvý apríl. Potrebujeme viac serióznosti v celej tejto debate.“ Hovorkyňa predsedu Európskej komisie zachraňovala situáciu ubezpečením, že návrh spustiť vlajky na pol žrde nikdy nebol na programe dňa a Oettinger len použil „veľmi obrazný jazyk“. Samotný eurokomisár sa od vlastného nápadu dištancoval. Vraj ho osobne nepodporuje a ani nenarážal na žiadnu konkrétnu krajinu. .beráteri do Atén
No v rozhovore pre Bild povedal Oettinger aj iné veci, ktoré síce pútajú menej pozornosti ako vlajky pred budovami európskych inštitúcií, no sú o to pozoruhodnejšie. Hlavný problém Grécka je podľa neho nevýkonná štátna správa, ktorá nedokáže ani vybrať dosť peňazí na daniach, ani privatizovať množstvo štátnych podnikov. Atény však z eurozóny nechce nechať odísť. Vraj keby sa ukázalo, že Európska únia nie je schopná stabilizovať ani takúto malú krajinu, otriaslo by to v budúcnosti dôverou veriteľov.
V každom prípade, riešením je podľa Oettingera nasadiť priamo do Grécka euroúradníkov ako poradcov, ktorí by tam zostali dlhší čas: „Mohli by konať bez ohľadu na protivenstvá a skoncovať so šlendriánstvom.“ Nových dlžníkov by odstrašilo, keby im hrozila strata rozpočtovej suverenity v prospech Bruselu. Pre nejedno slovenské ucho to nepochybne znie ako rajská hudba. Vzhľadom na skorumpovanosť a nekompetentnosť našich politikov by veľa Slovákov dalo prednosť systému, keď by krajina bola spravovaná poctivými Nemcami alebo Holanďanmi. Lenže keby sa z problémových európskych krajín stali takéto fiškálne protektoráty, u inej časti obyvateľstva by to nepochybne spôsobilo ešte väčší resentiment proti Bruselu.
Nápad s berátermi má ešte iný rozmer. Pre jednotlivcov i celé krajiny platí, že zodpovednosti sa najlepšie naučia, keď im bude dovolené robiť vlastné rozhodnutia a niesť za ne aj následky. Gréci hospodárili zle, tak nech zbankrotujú, vyvodia z tejto situácie pre seba konzekvencie a do budúcnosti sa poučia. Ako sa však naučia zodpovednosti, keď im európski poradcovia vezmú z rúk možnosť rozhodovať o sebe? Okrem toho, nemecký či európsky byrokrat je síce lepší, efektívnejší a menej podplatiteľný ako byrokrat grécky, no stále je to byrokrat. Aj v Nemecku sú ľudia, ktorí by o svojich skúsenostiach s úradmi vedeli farbisto rozprávať. Aj v Nemecku existuje politická korupcia a opovrhovanie voličom, o európskej úrovni ani nehovoriac. Keby boli občania Spolkovej republiky natoľko spokojní s vlastnou vládou, neobjavovalo by sa pod občasnými rozhovormi so slovenskými politikmi v nemeckých médiách toľko výziev internetových diskutérov, aby Radičová, Mikloš, či Sulík prišli nahradiť Merkelovú a Schäubleho. .s občanmi nekomunikujte
O tom, že aj medzi nemeckými politikmi sú osoby so zvláštnym chápaním demokracie, svedčí aj príklad tamojšej SPD. Podľa prieskumov sú tri štvrtiny občanov Spolkovej republiky proti rozširovaniu eurovalu. Viaceré občianske združenia teda vyzvali voličov, aby položili svojim zástupcom v parlamente jednoduchú otázku: „Budete sa ako poslanec nemeckého Bundestagu zasadzovať za to, aby sa zabránilo premene Európskej únie na transferovú úniu a spoločenstvo vzájomného ručenia?“ Zákonodarcov všetkých strán zaplavili údajne tisícky mailov, listov a telefonátov s touto otázkou od voličov, ktorí majú po krk nekonečnej pomoci nezodpovedne hospodáriacim krajinám. Avšak Sociálnodemokratická strana vydala svojim poslancom interné varovanie, aby na tieto správy od občanov nereagovali. SPD tvrdohlavo mlčí a dokonca ako jediná parlamentná politická strana neodpovedala ani na otázku denníka Die Welt, koľko vlastne týchto správ dostala.
Kým sociálni demokrati sa uzatvárajú do seba, v liberálnej FDP chcú dvaja politici uskutočniť malý prevrat zdola. Frank Schäffler a Burkhard Hirsch sa pokúsia zmariť zavedenie Európskeho stabilizačného mechanizmu od roku 2013 prostredníctvom hlasovania straníckej základne liberálov. Čosi podobné sa v dejinách strany udialo zatiaľ len dvakrát. Vedenie FDP permanentný euroval podporuje a hlasovanie členskej základne (ak sa preň podarí nazbierať dosť podpisov a dopadne v neprospech eurovalu) nie je pre poslancov záväzné. No organizátori kampane si od neho sľubujú, že stranícke špičky nebudú riskovať otvorený konflikt so zvyškom strany. Paradoxne, liberálov by úspech tejto iniciatívy mohol posilniť. FDP stráca voličov a 49 percent Nemcov si dnes myslí, že existencia tejto strany nemá zmysel. Keď predseda liberálov Philipp Rösler naznačil, že ani riadený bankrot Grécka by nemal byť tabu, kancelárka Merkelová ihneď uistila, že niečo také si spolková vláda neželá. Zároveň však odmietla aj eurobondy a jej minister financií Schäuble sa vyslovil proti európskemu superštátu. Nemecká politika sa mení na priestor, kde sa jednotliví aktéri prekrikujú s riešeniami, jasná línia však chýba. Spolková vláda sa dostáva do slepej uličky. Ak za týchto okolností spustiť vlajky na pol žrde, tak len pre smútok z európskych politikov, ktorí strácajú akýkoľvek vzťah k realite. .aspoň Taliani sa usmievajú
V tejto situácií je potešujúce, že aspoň talianska politická scéna nestráca zmysel pre to, čo je v živote naozaj dôležité. Krajina si síce požičiava za rekordné úroky, ale noviny i politici zápalisto diskutujú o novom prešľape Silvia Berlusconiho. Ten sa vraj v odpočúvanom telefonáte vulgárne vyjadroval o nemeckej kancelárke. Nie je úplne jasné, čo presne povedal, no narážka sa vraj mala týkať Merkelovej postavy. Berlusconi je v tomto smere vyberavý, keďže milenky, s ktorými ho spájajú, sú rozhodne nižšieho veku ako nemecká kancelárka.
Ide vraj o ten istý telefonát, v ktorom sa taliansky premiér veľmi nepekne vyjadroval aj o svojej vlasti: „Nič mi nemožno vyčítať. Ľudia môžu hovoriť, že súložím. To jediné. O pár mesiacov odídem, aby som sa staral o svoje vlastné záležitosti. Opustím túto hovadskú krajinu, z ktorej mi je na zvracanie.“ Kritik Berlucsoniho a kresťanskodemokratický politik Rocco Buttiglione vyslovil želanie, aby sa klebety o urážkach na adresu nemeckej kancelárky ukázali ako nepravdivé. Vraj by to bolo ako pľuvanec do tváre niekoho, kto Talianom podal ruku, aby pomohol. „Bolo by to naozaj neznesiteľné a neakceptovateľné po tom, ako som dôležitú časť svojho života strávil presviedčaním Nemcov, že Taliani sú seriózni a zodpovední, pričom v tomto úsilí som utrpel viac ako jednu prehru,“ citoval nemecký Bild Buttiglioneho...
Všetky tieto prejavy, návrhy, iniciatívy a konflikty svedčia o tom, že budúcnosť eura i riešenie dlhovej krízy nie sú závislé iba od Slovenska. O budúcnosť kontinentu sa zvádza boj vo viacerých štátoch naraz a situácia nie je jednoznačná ani v kľúčovej krajine, ktorou je Nemecko. Naproti tomu, politici i občania krajín ako Grécko alebo Taliansko majú problém so sebareflexiou a ponúknutú ruku si vôbec nevážia. Slovenskí kritici eurovalu a splácania starých dlhov novými rozhodne nie sú v Európe nejakými osamelými bojovníkmi, ktorí sa márne stavajú proti nevyhnutnému. V skutočnosti majú slušnú šancu na úspech.
Oettinger tým spustil búrku nevôle v Európskom parlamente. Asi stovka poslancov naprieč straníckymi frakciami adresovala protestný list Európskej komisii. Návrh je podľa nich ponižujúci, dlhovú krízu ako takú nerieši a porušuje európske hodnoty. Komisár bol vyzvaný, aby sa buď ospravedlnil, alebo odstúpil, pretože zjavne nie je schopný zastupovať občanov všetkých členských štátov. Europoslanec Werner Langen z Nemecka komentoval nápad svojho krajana slovami: „Máme začiatok septembra, a nie prvý apríl. Potrebujeme viac serióznosti v celej tejto debate.“ Hovorkyňa predsedu Európskej komisie zachraňovala situáciu ubezpečením, že návrh spustiť vlajky na pol žrde nikdy nebol na programe dňa a Oettinger len použil „veľmi obrazný jazyk“. Samotný eurokomisár sa od vlastného nápadu dištancoval. Vraj ho osobne nepodporuje a ani nenarážal na žiadnu konkrétnu krajinu. .beráteri do Atén
No v rozhovore pre Bild povedal Oettinger aj iné veci, ktoré síce pútajú menej pozornosti ako vlajky pred budovami európskych inštitúcií, no sú o to pozoruhodnejšie. Hlavný problém Grécka je podľa neho nevýkonná štátna správa, ktorá nedokáže ani vybrať dosť peňazí na daniach, ani privatizovať množstvo štátnych podnikov. Atény však z eurozóny nechce nechať odísť. Vraj keby sa ukázalo, že Európska únia nie je schopná stabilizovať ani takúto malú krajinu, otriaslo by to v budúcnosti dôverou veriteľov.
V každom prípade, riešením je podľa Oettingera nasadiť priamo do Grécka euroúradníkov ako poradcov, ktorí by tam zostali dlhší čas: „Mohli by konať bez ohľadu na protivenstvá a skoncovať so šlendriánstvom.“ Nových dlžníkov by odstrašilo, keby im hrozila strata rozpočtovej suverenity v prospech Bruselu. Pre nejedno slovenské ucho to nepochybne znie ako rajská hudba. Vzhľadom na skorumpovanosť a nekompetentnosť našich politikov by veľa Slovákov dalo prednosť systému, keď by krajina bola spravovaná poctivými Nemcami alebo Holanďanmi. Lenže keby sa z problémových európskych krajín stali takéto fiškálne protektoráty, u inej časti obyvateľstva by to nepochybne spôsobilo ešte väčší resentiment proti Bruselu.
Nápad s berátermi má ešte iný rozmer. Pre jednotlivcov i celé krajiny platí, že zodpovednosti sa najlepšie naučia, keď im bude dovolené robiť vlastné rozhodnutia a niesť za ne aj následky. Gréci hospodárili zle, tak nech zbankrotujú, vyvodia z tejto situácie pre seba konzekvencie a do budúcnosti sa poučia. Ako sa však naučia zodpovednosti, keď im európski poradcovia vezmú z rúk možnosť rozhodovať o sebe? Okrem toho, nemecký či európsky byrokrat je síce lepší, efektívnejší a menej podplatiteľný ako byrokrat grécky, no stále je to byrokrat. Aj v Nemecku sú ľudia, ktorí by o svojich skúsenostiach s úradmi vedeli farbisto rozprávať. Aj v Nemecku existuje politická korupcia a opovrhovanie voličom, o európskej úrovni ani nehovoriac. Keby boli občania Spolkovej republiky natoľko spokojní s vlastnou vládou, neobjavovalo by sa pod občasnými rozhovormi so slovenskými politikmi v nemeckých médiách toľko výziev internetových diskutérov, aby Radičová, Mikloš, či Sulík prišli nahradiť Merkelovú a Schäubleho. .s občanmi nekomunikujte
O tom, že aj medzi nemeckými politikmi sú osoby so zvláštnym chápaním demokracie, svedčí aj príklad tamojšej SPD. Podľa prieskumov sú tri štvrtiny občanov Spolkovej republiky proti rozširovaniu eurovalu. Viaceré občianske združenia teda vyzvali voličov, aby položili svojim zástupcom v parlamente jednoduchú otázku: „Budete sa ako poslanec nemeckého Bundestagu zasadzovať za to, aby sa zabránilo premene Európskej únie na transferovú úniu a spoločenstvo vzájomného ručenia?“ Zákonodarcov všetkých strán zaplavili údajne tisícky mailov, listov a telefonátov s touto otázkou od voličov, ktorí majú po krk nekonečnej pomoci nezodpovedne hospodáriacim krajinám. Avšak Sociálnodemokratická strana vydala svojim poslancom interné varovanie, aby na tieto správy od občanov nereagovali. SPD tvrdohlavo mlčí a dokonca ako jediná parlamentná politická strana neodpovedala ani na otázku denníka Die Welt, koľko vlastne týchto správ dostala.
Kým sociálni demokrati sa uzatvárajú do seba, v liberálnej FDP chcú dvaja politici uskutočniť malý prevrat zdola. Frank Schäffler a Burkhard Hirsch sa pokúsia zmariť zavedenie Európskeho stabilizačného mechanizmu od roku 2013 prostredníctvom hlasovania straníckej základne liberálov. Čosi podobné sa v dejinách strany udialo zatiaľ len dvakrát. Vedenie FDP permanentný euroval podporuje a hlasovanie členskej základne (ak sa preň podarí nazbierať dosť podpisov a dopadne v neprospech eurovalu) nie je pre poslancov záväzné. No organizátori kampane si od neho sľubujú, že stranícke špičky nebudú riskovať otvorený konflikt so zvyškom strany. Paradoxne, liberálov by úspech tejto iniciatívy mohol posilniť. FDP stráca voličov a 49 percent Nemcov si dnes myslí, že existencia tejto strany nemá zmysel. Keď predseda liberálov Philipp Rösler naznačil, že ani riadený bankrot Grécka by nemal byť tabu, kancelárka Merkelová ihneď uistila, že niečo také si spolková vláda neželá. Zároveň však odmietla aj eurobondy a jej minister financií Schäuble sa vyslovil proti európskemu superštátu. Nemecká politika sa mení na priestor, kde sa jednotliví aktéri prekrikujú s riešeniami, jasná línia však chýba. Spolková vláda sa dostáva do slepej uličky. Ak za týchto okolností spustiť vlajky na pol žrde, tak len pre smútok z európskych politikov, ktorí strácajú akýkoľvek vzťah k realite. .aspoň Taliani sa usmievajú
V tejto situácií je potešujúce, že aspoň talianska politická scéna nestráca zmysel pre to, čo je v živote naozaj dôležité. Krajina si síce požičiava za rekordné úroky, ale noviny i politici zápalisto diskutujú o novom prešľape Silvia Berlusconiho. Ten sa vraj v odpočúvanom telefonáte vulgárne vyjadroval o nemeckej kancelárke. Nie je úplne jasné, čo presne povedal, no narážka sa vraj mala týkať Merkelovej postavy. Berlusconi je v tomto smere vyberavý, keďže milenky, s ktorými ho spájajú, sú rozhodne nižšieho veku ako nemecká kancelárka.
Ide vraj o ten istý telefonát, v ktorom sa taliansky premiér veľmi nepekne vyjadroval aj o svojej vlasti: „Nič mi nemožno vyčítať. Ľudia môžu hovoriť, že súložím. To jediné. O pár mesiacov odídem, aby som sa staral o svoje vlastné záležitosti. Opustím túto hovadskú krajinu, z ktorej mi je na zvracanie.“ Kritik Berlucsoniho a kresťanskodemokratický politik Rocco Buttiglione vyslovil želanie, aby sa klebety o urážkach na adresu nemeckej kancelárky ukázali ako nepravdivé. Vraj by to bolo ako pľuvanec do tváre niekoho, kto Talianom podal ruku, aby pomohol. „Bolo by to naozaj neznesiteľné a neakceptovateľné po tom, ako som dôležitú časť svojho života strávil presviedčaním Nemcov, že Taliani sú seriózni a zodpovední, pričom v tomto úsilí som utrpel viac ako jednu prehru,“ citoval nemecký Bild Buttiglioneho...
Všetky tieto prejavy, návrhy, iniciatívy a konflikty svedčia o tom, že budúcnosť eura i riešenie dlhovej krízy nie sú závislé iba od Slovenska. O budúcnosť kontinentu sa zvádza boj vo viacerých štátoch naraz a situácia nie je jednoznačná ani v kľúčovej krajine, ktorou je Nemecko. Naproti tomu, politici i občania krajín ako Grécko alebo Taliansko majú problém so sebareflexiou a ponúknutú ruku si vôbec nevážia. Slovenskí kritici eurovalu a splácania starých dlhov novými rozhodne nie sú v Európe nejakými osamelými bojovníkmi, ktorí sa márne stavajú proti nevyhnutnému. V skutočnosti majú slušnú šancu na úspech.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.