EÚ má 27 členov a 12 z nich spotrebnú daň na tiché vína aplikuje. Čiže to nie je žiadna rarita a nezmysel. Zvyšných 15 krajín ju zatiaľ neaplikuje a v slovíčku zatiaľ sa skrýva aj pád druhého mýtu.
Mýtus druhý. Otázka plošného zavedenia spotrebnej dane na tiché vína nie je v Európe aktuálna. Lenže ona aktuálna je. Prestížna agentúra London Economics nedávno zverejnila obsiahlu štúdiu (vypracovanú pre potreby a na objednávku Európskej komisie), kde jednoznačne odporúča zavedenie spotrebnej dane na tiché vína. Približne na tej úrovni, akou je zdaňované pivo. A to na základe veľmi zreteľných argumentov. Tie sa opierajú najmä o fakt, že daňovo oslobodené tiché vína disponujú veľkou konkurečnou výhodou pred inými druhmi alkoholu – najmä pivom a liehovinami. Takáto konkurenčná výhoda (má jasný vplyv na ceny) vedie k postupnému klesaniu spotreby piva a liehovín a rastu spotreby vína. S tým je spojený pokles alebo stagnácia výberu spotrebných daní z liehovín a piva. A keďže víno zdanené nie je, k celkovému poklesu alebo stagnácii výberu spotrebnej dane z alkoholu vôbec. Rovnaké odporúčanie, aké adresuje Komisii London Economics, odporúča svojím členom aj OECD.
Čiže otázka zavedenia spotrebnej dane na tiché vína nie je výmyslom slovenského Ministerstva financií, ktoré by podľahlo lobingu liehovarníkov alebo pivárov v snahe zlikvidovať vinárov, ako to prezentujú slovenskí vinári. Naopak – je to relevantná ekonomická téma, ktorá má svoje zreteľné ekonomické jadro a opiera sa o zdravý rozum.
Trh s alkoholom je taký istý ako všetky iné trhy. Má svojich lídrov, porazených, vedie svoje vnútorné cenové vojny, bojuje kvalitou, rekamou, marketingom...atď. V porovnaní s inými trhmi však má vrátane Slovenska jednu anomáliu. Jeden z produktov – víno, ktoré je takisto alkoholom ako pivo alebo liehovina, nemusí odvádzať spotrebnú daň. Takto získava obrovskú konkurenčnú výhodu a zvyšné dva druhy alkoholu postupne vytláča.
Vinárska loby (a nielen tá slovenská) vystavala okolo tejto svojej neodôvodnenej výhody celú bariéru perfektne spracovaných argumentov. Môžete si vybrať – krajinotvorba, tradícia, podpora vidieka, či dokonca podpora zamestnanosti. Skrátka, na podporu nulovej dane si ten, kto z toho profituje, dokáže vymyslieť hocičo. Už som dokonca počul a čítal aj „argumenty“ siahajúce až do Rímskej ríše a koreňom tradície našej kresťansko-židovskej civilizácie. Niekedy je to až smiešne, najmä keď si predstavím, ako by sa asi tvárili politici, keby som ja ako liehovarník začal s vážnou tvárou argumentovať, že spotrebná daň na liehoviny nemá byť, pretože ovocné sady sú krajinotvorné a pekné, prípadne tým, že zamestnávame ľudí.
Som presvedčený, že s tým treba prestať. Víno je taký istý alkohol ako pivo alebo liehovina. Vyrába a predáva sa za účelom zisku, a nie zveľaďovania koreňov našej kultúry. Vinárske firmy predsa neobrábajú svoje vinice kvôli tomu, že chcú zachovať ráz krajiny alebo dať prácu miestnemu obyvateľstvu. Ide im o zisk, inak by to nerobili.
Nielen štúdia London Economics alebo odporúčanie OECD jej členom je signálom, že čosi tu nie je v poriadku. Najlepšie signály produkuje samotný trh. Ten vinársky rastie a zvyšné dva klesajú, alebo v lepšom prípade stagnujú. Ten prvý sa smeje a dane neplatí a tie zvyšné dva sa pri každom zasadaní vlády pomaly musia obávať, či na nich zase nespadne vyššia spotrebná daň. Na nás liehovarníkov napríklad spadli od roku 2004 celkom tri zvyšovania a naše daňové zaťaženie sa odvtedy zvýšilo o 30 %.
Skrátka nulová sadzba spotrebnej dane na tiché vína je omyl, ktorý treba napraviť. Snaha urobiť to nie je nápad z inej galaxie, ale normálna relevantná téma, ktorá má oporu aj v celoeurópskej diskusii odborníkov.
Pokiaľ budeme argumentovať číslami a faktami, nemôžeme sa dopracovať k inému záveru ako OECD alebo London Economics. Autor je prezident Asociácie platiteľov spotrebnej dane z liehu a liehovín
Mýtus druhý. Otázka plošného zavedenia spotrebnej dane na tiché vína nie je v Európe aktuálna. Lenže ona aktuálna je. Prestížna agentúra London Economics nedávno zverejnila obsiahlu štúdiu (vypracovanú pre potreby a na objednávku Európskej komisie), kde jednoznačne odporúča zavedenie spotrebnej dane na tiché vína. Približne na tej úrovni, akou je zdaňované pivo. A to na základe veľmi zreteľných argumentov. Tie sa opierajú najmä o fakt, že daňovo oslobodené tiché vína disponujú veľkou konkurečnou výhodou pred inými druhmi alkoholu – najmä pivom a liehovinami. Takáto konkurenčná výhoda (má jasný vplyv na ceny) vedie k postupnému klesaniu spotreby piva a liehovín a rastu spotreby vína. S tým je spojený pokles alebo stagnácia výberu spotrebných daní z liehovín a piva. A keďže víno zdanené nie je, k celkovému poklesu alebo stagnácii výberu spotrebnej dane z alkoholu vôbec. Rovnaké odporúčanie, aké adresuje Komisii London Economics, odporúča svojím členom aj OECD.
Čiže otázka zavedenia spotrebnej dane na tiché vína nie je výmyslom slovenského Ministerstva financií, ktoré by podľahlo lobingu liehovarníkov alebo pivárov v snahe zlikvidovať vinárov, ako to prezentujú slovenskí vinári. Naopak – je to relevantná ekonomická téma, ktorá má svoje zreteľné ekonomické jadro a opiera sa o zdravý rozum.
Trh s alkoholom je taký istý ako všetky iné trhy. Má svojich lídrov, porazených, vedie svoje vnútorné cenové vojny, bojuje kvalitou, rekamou, marketingom...atď. V porovnaní s inými trhmi však má vrátane Slovenska jednu anomáliu. Jeden z produktov – víno, ktoré je takisto alkoholom ako pivo alebo liehovina, nemusí odvádzať spotrebnú daň. Takto získava obrovskú konkurenčnú výhodu a zvyšné dva druhy alkoholu postupne vytláča.
Vinárska loby (a nielen tá slovenská) vystavala okolo tejto svojej neodôvodnenej výhody celú bariéru perfektne spracovaných argumentov. Môžete si vybrať – krajinotvorba, tradícia, podpora vidieka, či dokonca podpora zamestnanosti. Skrátka, na podporu nulovej dane si ten, kto z toho profituje, dokáže vymyslieť hocičo. Už som dokonca počul a čítal aj „argumenty“ siahajúce až do Rímskej ríše a koreňom tradície našej kresťansko-židovskej civilizácie. Niekedy je to až smiešne, najmä keď si predstavím, ako by sa asi tvárili politici, keby som ja ako liehovarník začal s vážnou tvárou argumentovať, že spotrebná daň na liehoviny nemá byť, pretože ovocné sady sú krajinotvorné a pekné, prípadne tým, že zamestnávame ľudí.
Som presvedčený, že s tým treba prestať. Víno je taký istý alkohol ako pivo alebo liehovina. Vyrába a predáva sa za účelom zisku, a nie zveľaďovania koreňov našej kultúry. Vinárske firmy predsa neobrábajú svoje vinice kvôli tomu, že chcú zachovať ráz krajiny alebo dať prácu miestnemu obyvateľstvu. Ide im o zisk, inak by to nerobili.
Nielen štúdia London Economics alebo odporúčanie OECD jej členom je signálom, že čosi tu nie je v poriadku. Najlepšie signály produkuje samotný trh. Ten vinársky rastie a zvyšné dva klesajú, alebo v lepšom prípade stagnujú. Ten prvý sa smeje a dane neplatí a tie zvyšné dva sa pri každom zasadaní vlády pomaly musia obávať, či na nich zase nespadne vyššia spotrebná daň. Na nás liehovarníkov napríklad spadli od roku 2004 celkom tri zvyšovania a naše daňové zaťaženie sa odvtedy zvýšilo o 30 %.
Skrátka nulová sadzba spotrebnej dane na tiché vína je omyl, ktorý treba napraviť. Snaha urobiť to nie je nápad z inej galaxie, ale normálna relevantná téma, ktorá má oporu aj v celoeurópskej diskusii odborníkov.
Pokiaľ budeme argumentovať číslami a faktami, nemôžeme sa dopracovať k inému záveru ako OECD alebo London Economics. Autor je prezident Asociácie platiteľov spotrebnej dane z liehu a liehovín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.