Slovensko patrí v EÚ ku krajinám, v ktorých sa po stáročia pestuje hrozno a vyrába víno. Toto špecifické poľnohospodárske odvetvie má potenciál aj v rozvoji vínnej turistiky a s ňou súvisiacich služieb, najmä na vidieku.
Pestovanie hrozna patrí do špeciálnej rastlinnej výroby s vysokou pridanou hodnotou. Už starí vinohradníci vravievali, že hektár vinohradu sa vyrovná desiatim hektárom polí. Len na ilustráciu: v svetoznámej francúzskej vinohradníckej oblasti Champagne je registrovaných vyše 20-tisíc vinohradníkov a vinárov, väčšinou neanonymných rodinných firiem s vyše storočnou tradíciou, ktoré musia na trhu garantovať kvalitu vlastným menom. Situácia v slovenských vinohradníckych oblastiach mohla byť podobná situácii v neďalekom Rakúsku, keby tu 40 rokov nebolo centrálne plánované hospodárstvo, ktoré zlikvidovalo súkromné podnikanie, nezmyselne odtrhlo vinohradníctvo od vinárstva a prerušilo vlastnícke vzťahy k pôde.
Kým vo vyspelých vinohradníckych krajinách sa víno vždy považovalo za jeden zo symbolov západnej kresťansko-židovskej civilizácie a ako pochutina je neoddeliteľnou súčasťou gastronómie, u nás bolo víno degradované na lacný zdroj alkoholu. Z týchto zlozvykov sa dlhoročnou trpezlivou prácou vinohradníkov, vinárov, šľachtiteľov, vedcov, enológov, publicistov a someliérov postupne vymaňujeme.
Tomu však definitívne môže zabrániť prijatie Návrhu zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov z dielne ministerstva financií. Po jeho zverejnení sa slovenskými médiami prevalilo cunami argumentov liehovarníkov na jeho podporu. Zdôrazňovali nespravodlivosť súčasného stavu, keď víno – na rozdiel od piva a destilátov – nie je zaťažené touto daňou. Verejnú mienku pritom ovplyvňujú aj demagogickými polopravdami a účelovými tvrdeniami.
Slovensko nie je ostrov na šírom mori, je súčasťou spoločného trhu EÚ, na ktorom si vinohradníci a vinári navzájom konkurujú svojimi produktmi. Vo všetkých štátoch EÚ, v ktorých sa pestuje hrozno a vyrába víno, sa uplatňuje nulová sadzba spotrebnej dane pri tichom víne. Platí sa iba v tých štátoch, ktoré sú čistými dovozcami vína. Argument liehovarníkov, že vo Francúzsku sa spotrebná daň z vína platí, je polopravdou. V skutočnosti je to iba poplatok za označenie vína, že je vyrobené z francúzskeho hrozna. Podobný poplatok, ale dvojnásobný, platia slovenskí vinári za osvedčenie o pôvode a kvalite hrozna, zatrieďovanie a certifikáciu vína z neho vyrobeného a za nálepky so štátnym kontrolným číslom.
Hlavné dôvody, prečo sa vo vinohradníckych krajinách EÚ neplatí spotrebná daň z vína, sú nasledovné: Víno je v civilizovaných krajinách považované za tradičný kultúrny nápoj, ktorý patrí do kategórie pochutín a požívatín ako súčasť gastronómie. Zohľadňuje sa nadštandardná prácnosť a náročnosť pestovania hrozna. Víno sa považuje za finálny produkt poľnohospodárskej výroby, kým produkcia destilátov je priemyselnou výrobou. Vinohradníctvo a vinárstvo ako súčasť krajinotvorby a udržiavania kultúrneho rázu okolia sú základom pre vínnu turistiku. Navyše, spotrebná daň z vína spôsobí zvýšenie jeho ceny pre koncového spotrebiteľa.
Zavedenie akejkoľvek nenulovej sadzby spotrebnej dane z vína spôsobí slovenským výrobcom dramatické zvýšenie prevádzkových a administratívnych nákladov, čím sa výrazne zníži ich konkurencieschopnosť voči dovozom vín zo všetkých vinohradníckych krajín EÚ aj z území tretích štátov.
Vzrastie aj výroba a predaj vína načierno. Vzťah: čím väčšia miera daňového a administratívneho zaťaženia podnikania, tým väčší čierny trh, je všeobecne známy. Stačí si pripomenúť situáciu spred pár rokov, keď spotrebná daň z vína u nás fungovala a ako sa darilo čiernemu trhu. Takisto susedné Maďarsko, ktoré po vstupe do EÚ ponechalo nenulovú sadzbu spotrebnej dane z vína, ju pre nízky výber – pri vysokých nákladoch na jej výber a správu – po roku aj zrušilo.
To, aký je na Slovensku presný počet liehovarov a páleníc, mi nie je známe. Určite ich však nie je veľa, keďže sa našim liehovarníkom legislatívnymi opatreniami prakticky podarilo zabrániť rozšíreniu domácej konkurencie. Teraz si to skúšajú vybaviť s vinármi a pivármi. V boji za spravodlivosť preto navrhujem našim voleným zástupcom, aby sa bližšie pozreli na rovnosť podnikania v liehovarníctve. Na záver len jedna otázka: Koľkože to máme poľnohospodárskych odvetví s takou vysokou mierou pridanej hodnoty a potenciálom rozvoja, ako je vinohradníctvo a vinárstvo? Autor je vinár a podpredseda Združenia pezinských vinohradníkov a vinárov.
Pestovanie hrozna patrí do špeciálnej rastlinnej výroby s vysokou pridanou hodnotou. Už starí vinohradníci vravievali, že hektár vinohradu sa vyrovná desiatim hektárom polí. Len na ilustráciu: v svetoznámej francúzskej vinohradníckej oblasti Champagne je registrovaných vyše 20-tisíc vinohradníkov a vinárov, väčšinou neanonymných rodinných firiem s vyše storočnou tradíciou, ktoré musia na trhu garantovať kvalitu vlastným menom. Situácia v slovenských vinohradníckych oblastiach mohla byť podobná situácii v neďalekom Rakúsku, keby tu 40 rokov nebolo centrálne plánované hospodárstvo, ktoré zlikvidovalo súkromné podnikanie, nezmyselne odtrhlo vinohradníctvo od vinárstva a prerušilo vlastnícke vzťahy k pôde.
Kým vo vyspelých vinohradníckych krajinách sa víno vždy považovalo za jeden zo symbolov západnej kresťansko-židovskej civilizácie a ako pochutina je neoddeliteľnou súčasťou gastronómie, u nás bolo víno degradované na lacný zdroj alkoholu. Z týchto zlozvykov sa dlhoročnou trpezlivou prácou vinohradníkov, vinárov, šľachtiteľov, vedcov, enológov, publicistov a someliérov postupne vymaňujeme.
Tomu však definitívne môže zabrániť prijatie Návrhu zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov z dielne ministerstva financií. Po jeho zverejnení sa slovenskými médiami prevalilo cunami argumentov liehovarníkov na jeho podporu. Zdôrazňovali nespravodlivosť súčasného stavu, keď víno – na rozdiel od piva a destilátov – nie je zaťažené touto daňou. Verejnú mienku pritom ovplyvňujú aj demagogickými polopravdami a účelovými tvrdeniami.
Slovensko nie je ostrov na šírom mori, je súčasťou spoločného trhu EÚ, na ktorom si vinohradníci a vinári navzájom konkurujú svojimi produktmi. Vo všetkých štátoch EÚ, v ktorých sa pestuje hrozno a vyrába víno, sa uplatňuje nulová sadzba spotrebnej dane pri tichom víne. Platí sa iba v tých štátoch, ktoré sú čistými dovozcami vína. Argument liehovarníkov, že vo Francúzsku sa spotrebná daň z vína platí, je polopravdou. V skutočnosti je to iba poplatok za označenie vína, že je vyrobené z francúzskeho hrozna. Podobný poplatok, ale dvojnásobný, platia slovenskí vinári za osvedčenie o pôvode a kvalite hrozna, zatrieďovanie a certifikáciu vína z neho vyrobeného a za nálepky so štátnym kontrolným číslom.
Hlavné dôvody, prečo sa vo vinohradníckych krajinách EÚ neplatí spotrebná daň z vína, sú nasledovné: Víno je v civilizovaných krajinách považované za tradičný kultúrny nápoj, ktorý patrí do kategórie pochutín a požívatín ako súčasť gastronómie. Zohľadňuje sa nadštandardná prácnosť a náročnosť pestovania hrozna. Víno sa považuje za finálny produkt poľnohospodárskej výroby, kým produkcia destilátov je priemyselnou výrobou. Vinohradníctvo a vinárstvo ako súčasť krajinotvorby a udržiavania kultúrneho rázu okolia sú základom pre vínnu turistiku. Navyše, spotrebná daň z vína spôsobí zvýšenie jeho ceny pre koncového spotrebiteľa.
Zavedenie akejkoľvek nenulovej sadzby spotrebnej dane z vína spôsobí slovenským výrobcom dramatické zvýšenie prevádzkových a administratívnych nákladov, čím sa výrazne zníži ich konkurencieschopnosť voči dovozom vín zo všetkých vinohradníckych krajín EÚ aj z území tretích štátov.
Vzrastie aj výroba a predaj vína načierno. Vzťah: čím väčšia miera daňového a administratívneho zaťaženia podnikania, tým väčší čierny trh, je všeobecne známy. Stačí si pripomenúť situáciu spred pár rokov, keď spotrebná daň z vína u nás fungovala a ako sa darilo čiernemu trhu. Takisto susedné Maďarsko, ktoré po vstupe do EÚ ponechalo nenulovú sadzbu spotrebnej dane z vína, ju pre nízky výber – pri vysokých nákladoch na jej výber a správu – po roku aj zrušilo.
To, aký je na Slovensku presný počet liehovarov a páleníc, mi nie je známe. Určite ich však nie je veľa, keďže sa našim liehovarníkom legislatívnymi opatreniami prakticky podarilo zabrániť rozšíreniu domácej konkurencie. Teraz si to skúšajú vybaviť s vinármi a pivármi. V boji za spravodlivosť preto navrhujem našim voleným zástupcom, aby sa bližšie pozreli na rovnosť podnikania v liehovarníctve. Na záver len jedna otázka: Koľkože to máme poľnohospodárskych odvetví s takou vysokou mierou pridanej hodnoty a potenciálom rozvoja, ako je vinohradníctvo a vinárstvo? Autor je vinár a podpredseda Združenia pezinských vinohradníkov a vinárov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.